Ján Chovanec: Udržateľné odpadové hospodárstvo nie je úradnícka hra

Pred niekoľkými dňami sme na Odpady-portal.sk priniesli informáciu o vzniku Zväzu odpadového priemyslu (ZOP). Založili ho podnikatelia a odborníci zaoberajúci sa spracovaním odpadov.

O zameraní, cieľoch zväzu, ale aj o problémoch v OH  sme sa pozhovárali s Jánom Chovancom, generálnym riaditeľom ZOP.

Aké sú ambície Zväzu odpadového priemyslu?

Predovšetkým byť kvalitným a konštruktívnym partnerom ministerstvu životného prostredia v oblasti spracovania odpadu. Tomuto cieľu je prispôsobená celá štruktúra zväzu, vrátane prezídia pozostávajúceho z deviatich zakladajúcich členov. Medzi nimi sú zástupcovia zvozových spoločností, OZV, odborníci na recykláciu, energetické zhodnocovanie, riešenie environmentálnych záťaží ako aj zástupcovia akademickej obce alebo špecialisti na legislatívu a EIA procesy.

Naše odpadové hospodárstvo je technologicky desiatky rokov za západnou Európou, chýba nám jasná koncepcia ďalšieho rozvoja a naša legislatíva má značné nedostatky. Cieľom ZOP je ponúknuť vedeniu rezortu odborný pohľad na súčasný stav a reálne potreby tejto krajiny.

Už niekoľko rokov existuje Asociácia podnikateľov v odpadovom priemysle (APOH), ktorá zastupuje záujmy podnikateľov v tejto oblasti. Prečo ste cítili potrebu založiť ešte jedno profesijné združenie?

Za posledné roky sa odpadové hospodárstvo Slovenska prakticky nikam neposunulo. Upravujeme zákony v zmysle požiadaviek Európskej únie, avšak bez analýzy a diskusie o tom, aké budú mať tieto zmeny dopady a ako sa na nich pripraviť. Čím širšia bude názorová platforma, tým lepšia môže byť rozhodovacia pozícia ministerstva pri návrhu a realizácii zmien.

Čo je podľa ZOP príčinou tejto stagnácie?

Podľa nášho názoru je to najmä absencia odbornej diskusie medzi odpadármi a ministerstvom. Teraz nemám na mysli rôzne občianske združenia, alebo nadšencov a samoukov v oblasti ekológie, ale ľudí, ktorí s odpadom reálne pracujú a majú s jeho spracovaním dlhoročné skúsenosti. Dnes naozaj nemá kto presadzovať užitočné riešenia, pretože odborná diskusia s MŽP je podľa mňa nedostatočná.

Skúste byť konkrétny.

Napríklad mechanicko – biologická úprava odpadu pred uložením na skládku. To je asi najvypuklejší prípad závažného zlyhania pri presadzovaní zmien. Úpravu nám za povinnosť ukladá Európska smernica z roku 1999. To je fakt. Zapracovaním zmien v zákone a vo vyhláške sa však téma nekončí. V prvom rade sa zmena týka miest a obcí, ktorým náklady stúpnu z roka na rok na dvojnásobok. Pol roka pred vstupom zákazu do platnosti len málokto zo starostov a primátorov tuší, aký bude mať zákaz dopad na ich financie a ako sa na to pripraviť. Prevádzkovatelia skládok a zvozové spoločnosti, aj napriek tomu, že to nie je ich povinnosť, stavajú MBÚ linky v termíne, ktorý sa kvôli procesom EIA, územným a stavebným konaniam nedá stihnúť.

Nikto presne nevie, ako sa s úpravou vysporiadať z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní s ohľadom na existujúce zmluvy. Existujúce výzvy na financovanie z EÚ fondov sa kvôli chýbajúcim povoleniam nedajú stihnúť a nie je jasné, či takéto projekty bude možné financovať z fondov v budúcnosti. Dodávatelia technológie sa nevedia podpísať pod to, či ich technológia dokáže splniť prísne stanovené parametre a nikto nevie, ako sa ich plnenie bude merať a vyhodnocovať. A to je len rýchly výpočet problémov o ktorých sa malo diskutovať skôr, ako sa prijala zmena v zákone.

Kľúčom k recyklácii je triedenie pri zdroji

Princíp úpravy a vytriedenia odpadu je ale formálne správny. Neznižuje sa tým automaticky objem ukladaný na skládky?

Použitie podsitnej zložky, teda tej čo obsahuje bioopad, je na prihnojovanie polí v EÚ prísne zakázané vďaka nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady EÚ  to z dôvodu kontaminácie ťažkými kovmi, špecifickými organickými látkami a mikroplastmi. Ak teda tento substrát nepoužijeme na poliach, kde myslíte že tých skoro 50 % vytriedeného odpadu skončí?

Rovnako môžeme zabudnúť na papier a textil kontaminovaný vodou, olejom a pod. Plasty z MBÚ sú taktiež problém kvôli znečisteniu a rôznym prímesiam. V zahraničí sa z nich vyrába TAP pre cementárne a  pre roštové ZEVO. Na Slovensku bude možné plasty, resp. ľahkú frakciu, do roku 2027 ukladať na skládku. Zostávajú teda už iba kovy, ktorých bude podľa našich rozborov do maximálne troch až štyroh percent. To je v porovnaní s veľkosťou investície a spotrebovanej energie veľmi malé číslo.

Treba si uvedomiť, že ak chceme byť úspešní v recyklácii, musíme triediť hlavne pri zdroji, to znamená v žltých, modrých, zelených kontajneroch. Každá iná forma triedenia zmesového odpadu za účelom recyklácie je z hľadiska rizika kontaminácie reálna stopka a triediace kolosy s dočisťovaním jednotlivých frakcií sú ekonomický nezmysel.

Vo verejnej diskusii zaznievajú aj hlasy, že snaha správať sa ekologicky v odpadoch „by nemala byť iba o peniazoch.“

S tým s vami všetci členovia ZOP súhlasia,  ale zariadenia MBÚ liniek ako napr. drviče alebo triediče majú nemalú spotrebu elektrickej energie. Takže aspekt ekologického správania je v tomto prípade skutočne na zváženie. Navyše s prihliadnutím na už uvedené percento kovov, odhadom až 94 - 96 % odpadu po drahej úprave skončí v horšom prípade na skládke, v lepšom sa menej ako polovica energeticky zhodnotí.

Triedenie pri zdroji však už spĺňa aj zber kuchynského odpadu (KBO), ktorý v mestách funguje.

Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že celoplošný zber kuchynského biologického odpadu je skutočne prospešný, ak existujú kapacity na jeho spracovanie, myslím tým kompostárne a bioplynové stanice. Tie na Slovensku zatiaľ stále nemáme v dostatočných kapacitách. Podstatnou vecou je aj filozofia zberu, kde väčšina vyspelej Európy na rozdiel od Slovenska striktne rozlišuje medzi bioodpadmi zo záhrad a parkov, ktoré končia v kompostárňach a bioodpadov živočíšneho pôvodu, ktoré končia v bioplynkách. Miešanie týchto dvoch typov bioodpadov už pri zbere celkovo komplikuje spracovanie tohto odpadu napríklad v menších obecných kompostárňach, pretože pri príjme zmiešaného bioodpadu je potrebné ho hygienizovať.

Zber KBO máme na Slovensku už skoro rok, no o certifikácii kompostu a o zavedenej praxi sa zatiaľ veľmi nehovorí. Tento druh odpadu je totižto mimoriadne citlivý na spracovanie. Pri minimálnom zanedbaní povinnosti zberu a úpravy sa do pôdy okrem živín môže dostať aj vysoký podiel mikroplastov, patogénov a iných znečisťujúcich látok, ktoré môžu naopak poľnohospodársku pôdu skôr vysušovať a znižovať jej bonitu. Na tento fakt upozorňuje aj agrorezort, ktorý potvrdzuje, že  kompost z kuchynského odpadu je nekvalitný a farmári ho nechcú.

Ján Chovanec | Foto: ZOP

Teda aj samotný zber KBO nie je ideálny?

Tým, že sa na Slovensku zbiera rastlinný odpad spolu so živočíšnym a to do dierkovaných nádob a kompostovateľných vreciek, z pohľadu hygieny to nie je úplne ideálne. Riziko chorôb, premnoženia hlodavcov, zápachu práve v týchto  teplých mesiacoch a skúsenosti z vyspelej Európy hovoria jasne v prospech uzavretých nádob. Potvrdili nám to aj kolegovia z Rakúska, Nemecka a iných krajín.

Kompostovateľné vrecká môžu tento problém do určitej miery vyriešiť, no v bioplynových staniciach sa správajú ako obaly a na kompostárňach sa tiež nemusia rozkladať rovnomerne a za rovnaký čas. Nakoniec je ale všetko o peniazoch a ľudia si ich jednoducho kvôli ich cene nekupujú, alebo používajú plastové.

Prečo zavedeniu takejto praxe nepredchádzala nejaká odborná diskusia?

Nemám na to odpoveď. V dnešnej dobe hrajú pri presadzovaní rôznych zmien v odpadovom hospodárstve prvé husle rôzne mimovládne a environmentálne organizácie. Odpadové hospodárstvo ale nie je iba o sexi témach ako zálohový systém, alebo kuchynský odpad. Čo sa nám rúca sú voľné kapacity pre spracovanie komunálneho odpadu v niektorých regiónoch, kolabujúci systém spracovania nebezpečného odpadu, alebo finančne poddimenzovaný systém triedeného zberu.

Recyklačné čísla môžu zostať na papieri

Už ste spomínali triedený zber. Čísla nám podľa oficiálnych štatistík rastú. Predpokladáte, že tento trend bude pokračovať?

Áno, triedený zber by mal pokračovať v raste, nielen z dôvodu zavedenia zberu KBO, zálohového systému a plánovaného zberu textilu ale aj z dôvodu zmeny donáškovej vzdialenosti. Problémová je ale materiálová recyklácia, teda čo sa naozaj zrecyklovalo a čo len prešlo drvením a triedením a skončilo za hranicami EÚ. Od žltého alebo modrého kontajnera je ešte dlhá cesta k tomu, aby napríklad z plastového odpadu vznikol nový produkt.

Vyššiu mieru recyklácie stále brzdí nesprávne nastavený systém organizácií zodpovednosti výrobcov, cez ktoré sa recyklácia financuje. Na zber a zhodnotenie jednej tony vyzbieraného plastu majú podľa vyhlášky MŽP SR prispievať výrobcovia prostredníctvom OZV sumou 550 eur. Reálne však prispievajú sumou 275 eur s odôvodnením, že v SR recyklujeme 50 % vytriedeného odpadu. Túto už aj tak nízku sumu viaceré OZV dokonca ešte viac podliezajú. Niektoré z nich od výrobcov inkasujú iba 100 eur za tonu.

Koľko investujú ostatné štáty EÚ napríklad do  spomínanej recyklácie tony plastového odpadu?

V susednom Rakúsku je sadzba za zber a zhodnotenie jednej tony vytriedeného plastového odpadu približne 700 a v Nemecku až 900 eur. Na Slovensku platí výrobca za recykláciu menej ako tretinu z toho, čo napríklad ten istý výrobca alebo obchodný reťazec zaplatí v susednom Rakúsku.

Ján Chovanec | Foto: ZOP

To je priepastný rozdiel. Môže vôbec takto poddimenzovaný systém u nás fungovať?

Sú OZV, ktoré sa snažia poctivo systém financovať najvyššími vyhláškovými sadzbami. Ale keď príde niekto s ponukou, že to dokáže za polovicu, koho si výrobca strážiaci svoje ekonomické parametre vyberie? Toto je priestor pre ministerstvo, ktoré má ako orgán štátnej správy právomoc ceny kontrolovať, keďže ich stanovilo vlastnou vyhláškou. Inak sa nám môže stať, že na papieri budeme mať fantastické recyklačné čísla, reálne však odpad bude v tichosti končiť na skládkach.

Chýbajú spracovateľské kapacity pre nebezpečný odpad

V úvode rozhovoru ste naznačili, že jedným z veľkých aktuálnych problémov je nebezpečný odpad. Prečo?

Kapacity koncových zariadení na spracovanie nebezpečného odpadu už nestačia pokryť dopyt. Niektoré dôležité priemyselné podniky ho musia vyvážať do zahraničia, pretože na Slovensku neexistuje zariadenie  na jeho spracovanie. Dokedy to takto môže fungovať? Viete si predstaviť tú revolúciu, kedy by na Slovensko Holanďania alebo Nemci vozili svoj nebezpečný odpad? Sme toho názoru, že ideálne je spracovať takýto druh odpadu v mieste jeho vzniku.

Nezatvárajme oči a prestaňme si romantizovať predstavy o tom, že takýto odpad neexistuje. Farby, laky, použité oleje, mazivá - to všetko je nebezpečný odpad, ktorý treba spracovať na Slovensku. Ale kde, keď za posledných desať rokov dramaticky ubudlo z existujúcich kapacít skládok nebezpečného odpadu a zariadenia na jeho recykláciu nevznikajú? O energetickom zariadení na spracovanie takéhoto odpadu radšej ani nahovorím.

Tento bludný kruh vysokého dopytu a nízkej ponuky vedie aj k tomu, že sa rýchlo dvíhajú ceny za spracovanie. Napäté spracovateľské kapacity pre nebezpečných odpad môžu viesť dokonca k riziku preklasifikovania odpadu na ostatný v najhoršom prípade jednoducho jeho vyhodeniu do prírody.

Máte na to aj dôkazy?

Z minulosti určite, vyše 1 200 environmentálnych záťaží po celom Slovensku, ktoré sú kvalifikované ako závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka. Spomeniem len Strážske, gudróny v Predajnej, odkalisko Poša. Tieto záťaže vznikli práve zlým, nelegálnym, alebo neodborným spracovaním odpadu, ktorý zákon definuje ako nebezpečný.

Ján Chovanec | Foto: ZOP

Máte odpoveď na otázku, prečo zariadenia na nebezpečný odpad napriek dopytu nevznikajú?

Investícia do takéhoto zariadenia vyžaduje jednoznačnú podporu zo strany MŽP, ktoré bude v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie doslovne riadiť celý proces a garantovať verejnosti plnenie podmienok daných zákonmi. Žiaden investor nedá stotisíce EUR na predprojektovú prípravu zámeru na spracovanie nebezpečného odpadu, aby ho potom ugrilovali na verejnom prerokovaní a stratil sa v rokoch odvolaní a súdnych sporov.

Nezáujem Slovenska riešiť danú problematiku odzrkadľuje aj aktuálne schválený návrh POH pre roky 2021 - 2025, v ktorom úplne absentuje zhodnotenie nakladania s nebezpečnými odpadmi vo vzťahu k odpadom s obsahom azbestu, tekutým odpadom, kontaminovaným zeminám a nemocničnému odpadu. Akoby tento odpad na Slovensku ani neexistoval.

Podľa predbežných výpočtov ZOP do piatich  rokov bude situácia so spracovaním nebezpečného odpadu kritická. Už dnes vozia odpadové spoločnosti z východného Slovenska takýto odpad na západ krajiny. Čo bude, ak skončia voľné kapacity aj tam si nedovolím odhadnúť. Preto si situácia vyžaduje spracovanie podrobnej analýzy spracovateľských kapacít zariadení na nakladanie s nebezpečnými odpadmi a začať sa vážne zaoberať výstavbou nových moderných zariadení, ktoré doteraz skončili hneď na začiatku a to v procese EIA.

Ak by váš zväz dostal absolútnu moc v oblasti nakladania s odpadmi, aké najdôležitejšie kroky by ste dnes urobili?

Určite by som ako prvé zriadil odbornú skupinu domácich a kľudne aj zahraničných odborníkov na odpadové hospodárstvo, ktorej úlohou by bolo nastaviť dlhodobú stratégiu odpadového hospodárstva. Nevymýšľajme koleso a použime modely fungujúce v zahraničí.

Potrebujeme zreálniť naše možnosti a dobehnúť našich susedov z Rakúska, Česka alebo Poľska. Dobudovaním chýbajúcich kapacít energetického využitia komunálneho a nebezpečného odpadu, dobudovaním recyklačných liniek, bioplynových staníc, jednoducho „hardwear“ odpadovej infraštruktúry. Tak, aby sme v prvom kroku splnili recyklačné ciele recyklovať 65 % odpadu a skládkovať 10 % komunálneho odpadu, prispeli k väčšej dekarbonizácii slovenského odpadového priemyslu a podporili energetickú nezávislosť Slovenska.

Zväz odpadového priemyslu je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.