Ministerstvo životného prostredia SR reaguje na komentár redaktora Radovana Kazdu. O zverejnenie reakcie požiadalo Oddelenie komunikácie MŽP SR, uvádzame ju v úplnom znení.
Tvrdenie Radovana Kazdu v komentári „Ministerstvo nezvláda problém kuchynského odpadu“, zverejnenom 27. októbra 2022, že Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) nedokáže zabezpečiť lepšie využitie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, nie je pravdivé.
MŽP SR pod vedením Jána Budaja zdedilo odpadové hospodárstvo v krízovom stave, čo ešte zhoršila pandémia COVID-19 a v súčasnosti ho ovplyvňuje tiež energetická kríza. Systém, ktorý mal občanom zabezpečiť bezproblémové triedenie a recykláciu komunálnych odpadov, sa rozpadal, Slovensko si neplnilo záväzky v rámci EÚ.
Niektoré zmeny prijali predchádzajúce vlády pod tlakom EÚ, ale ich účinnosť rok čo rok odsúvali. Výsledok? Takmer polovicu skládkovaného komunálneho dopadu tvoril kuchynský odpad a odpad zo záhrad. Taktiež zberné dvory sa medzitým plnili odpadom, aj triedeným, ktorý ale v mnohých prípadoch nemal odbyt.
Už v roku 2018 Európska komisia odporúčala Slovensku zrušiť výnimky z povinnosti triedeného zberu kuchynského odpadu, nakoľko sa domnievala, že v prípade, ak tak neurobíme, Slovensko nesplní stanovené ciele. Taktiež Najvyšší kontrolný úrad ešte v roku 2019 potvrdil opodstatnenosť zrušenia výnimiek.
Bolo to práve MŽP SR pod vedením Jána Budaja, ktoré od začiatku roku 2021 spustilo roky odkladané triedenie a zber kuchynského bioodpadu. Spustila sa tak reforma odpadového hospodárstva, ktorej cieľom je znížiť skládkovanie a triediť a recyklovať odpad v čo najväčšej miere, vrátane kuchynského bioodpadu a odpadu zo záhrad a zároveň zabezpečiť pre občanov komfort triedeného zberu kuchynského odpadu z domácností.
MŽP SR pripravilo legislatívne zmeny, ktoré reagovali na situáciu, a zabezpečilo udržateľné financovanie triedeného zberu.
S mnohými problémami ale MŽP SR bojuje dodnes. V súčasnosti môžeme hodnotiť zber kuchynského odpadu len v prvom, nábehovom roku 2021, nakoľko uceleným rokom pre zber kuchynského odpadu bude až rok 2022.
Napriek tomu, že v roku 2021 mali samosprávy polročné prechodné obdobie na zosúladenie sa s upravenými požiadavkami pre zber biologicky rozložiteľného odpadu, množstvo vyzbieraného kuchynského odpadu z domácností sa oproti roku 2020 zvýšilo približne desaťnásobne. Dôležité je, že výsledky je vidieť: bioodpad zo skládok ubúda a naďalej ubúdať bude.
MŽP SR neustále systém vylepšuje a pripravuje ďalšiu legislatívnu úpravu, ktorá sa bude týkať pravidiel pre zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Fungovanie kompostární a bioplynových staníc je však možné aj v súčasnom právnom stave. MŽP SR v tejto súvislosti pripravuje riešenia v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, nakoľko problematiku je dôležité riešiť spoločne a spracovanie kuchynských odpadov upravujú 2 právne predpisy.
MŽP SR presadzuje, aby nová legislatívna úprava obsahovala aj technické a procesné štandardy výroby kompostov. MŽP SR vytvorí pracovnú skupinu, ktorej súčasťou budú slovenskí a zahraniční odborníci na túto oblasť, vrátane zástupcov odbornej verejnosti.
MŽP SR mohlo prijať vyhlášku k hygienizácii odpadu aj bez širokej diskusie so samosprávami, odpadovými spoločnosťami a ďalšími dôležitými hráčmi v odpadovom hospodárstve. Nestalo sa tak práve preto, lebo MŽP SR riešenie problémov z praxe chce pretaviť do právnej úpravy tak, by bolo akceptovateľné a vykonávateľné.
MŽP SR podporuje samosprávy v budovaní zariadení na kompostovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. Zvýšil sa objem finančných prostriedkov na podporu projektov, zameraných na budovanie nových a rozširovanie kapacít existujúcich zariadení na aeróbny rozklad biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu.
Týka sa to predovšetkým kompostární na spracovanie zeleného odpadu zo záhrad, parkov a cintorínov, ale tiež kuchynského odpadu z domácností a s tým súvisiacu hygienizáciu odpadov.
Výška finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ vyčlenených na výzvu bola viackrát navýšená, naposledy z 30,5 mil. eur až na 45,5 mil. eur. Spolu so zdrojmi zo štátneho rozpočtu a spolufinancovaním z prostriedkov prijímateľov by sa tak celkové investície do zhodnocovania biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov mohli vyšplhať až na 53,5 mil. eur.
MŽP SR tiež zodpovedne pristupuje k povinnosti zaviesť mechanicko-biologickú úpravu komunálnych odpadov pred ich uložením na skládkach. V tejto súvislosti hľadá riešenia so samosprávami a so združeniami v odpadovom hospodárstve, aby úprava systému mohla fungovať od začiatku budúceho roka.
Rovnako MŽP SR pripravuje reformu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Slovensko potrebuje moderný a transparentný zákon, ktorý nemôže okresať právo verejnosti aktívne vstupovať do konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Výzvou pri príprave návrhu zákona o EIA je jeho skĺbenie so stavebným zákonom a zákonom o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.
Iba správne fungujúca súhra týchto zákonov pomôže Slovensku zdynamizovať regulačné a povoľovacie procesy, ale zároveň pomôže aj v boji s klimatickou krízou a zabezpečí dostatočnú ochranu prírode.
To však nemožno tvrdiť o poslaneckom návrhu novely zákona o EIA, ktorý predložila štvorica poslancov (Anna Zemanová, Juraj Šeliga, Peter Kremský a Ľuboš Krajčír).
Odbor komunikácie MŽP SR
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.