Európska únia (ďalej ako „EÚ“) 15. septembra 2022 prijala nariadenie č. 2022/1616 o materiáloch a predmetoch z recyklovaného plastu určených na styk s potravinami (ďalej ako „Nariadenie“). Nariadením sa upravujú povinnosti dotknutých subjektov, najmä tzv. recyklátorov.
Toto Nariadenie nadväzuje na Európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve z roku 2018.1 Článok obsahuje informácie o najvýznamnejších legislatívnych zmenách potravinovej a odpadovej legislatívy EÚ, ktoré Nariadenie prináša.
Nové povinnosti recyklátorov a iných subjektov
Účelom prijatého Nariadenia je najmä ochrana zdravia ľudí v súvislosti s konzumáciou potravín, ktoré sú balené v recyklovanom plaste alebo s ním iným spôsobom prišli do styku.
Týmto Nariadením sa zároveň ruší nariadenie (ES) č. 282/2002, ktoré stanovovalo osobitné požiadavky na recyklačné procesy v súvislosti s recykláciou plastu určeného na styk s potravinami.Táto doterajšia právna úprava sa javila byť nedostatočná, nakoľko sa nevzťahovala na všetky recyklačné technológie.
Nové Nariadenie počíta aj s prípadnými novými technológiami v oblasti recyklácie plastov a určuje základné kritériá a požiadavky, ktoré musia tieto technológie spĺňať. Nariadenie upravuje viaceré aspekty v oblasti spomínaných recyklačných procesov, a to najmä:
- uvádzanie recyklovaných plastov na trh,
- všeobecné požiadavky na recykláciu plastov a používanie recyklovaných plastov,
- vývoj recyklačných technológií,
- postup povoľovania jednotlivých recyklačných procesov,
- spôsob kontroly zo strany príslušných orgánov,
- administratívno-informačné povinnosti a s tým súvisiace zriadenie Registra Únie pre technológie recyklátorov, recyklačné procesy, recyklačné systémy a dekontaminačné zariadenia (ďalej ako „Register“).
Jednou z najvýznamnejších legislatívnych zmien je zriadenie Registra, ktorý je v tejto oblasti absolútnou novinkou. EÚ zriaďuje Register s cieľom o transparentnosť, vysledovateľnosť, ako aj uľahčenie kontroly kvality. Obsahuje predpísané informácie o recyklačných technológiách, recyklátoroch, recyklačných procesoch, recyklačných systémoch a dekontaminačných zariadeniach.
Inými slovami, EÚ týmto Nariadením zriadila verejne prístupný Register obsahujúci základné informácie o jednotlivých subjektoch a procesoch, pričom je povinnosťou dotknutých subjektov (napríklad recyklátorov) podať žiadosť o zápis do Registra. EÚ zároveň ustanovila pravidlá tohto registračného procesu.
Ďalšou z dôležitých legislatívnych zmien, ktoré Nariadenie prináša, je explicitné rozdelenie recyklačných technológií na vhodné a nové recyklačné technológie. Nariadenie tak upravuje možnosť rozšíriť spektrum doteraz zaužívaných a overených recyklačných technológií o nové technológie, ktoré môžu byť v budúcnosti vyvinuté. V súvislosti s tým sa upravuje aj proces vývoja a administratívny postup podania žiadosti o registráciu tejto technológie, ako aj proces jej schválenia.
V neposlednom rade je potrebné spomenúť i ďalšiu novoupravenú povinnosť recyklátorov, ktorou je vyhotovenie tzv. súhrnného prehľadu sledovania súladu s predpismi. EÚ sa podľa nášho názoru zavedením tejto povinnosti snaží dosiahnuť súlad reálnej recyklačnej praxe s Nariadením a osobitnými právnymi predpismi, nakoľko Nariadenie stanovuje prísne požiadavky na recyklačný proces, ako aj na samotné recyklované materiály a predmety.
Nariadenie upravuje aj mnoho ďalších povinností, ktoré súvisia s označovaním jednotlivých materiálov, predmetov či nádob, v ktorých sa recyklovaný plast dodáva spracovateľom. V tejto súvislosti Nariadenie zavádza napríklad povinnosť uvádzať konkrétne symboly a čísla, ktoré musia byť na etiketách nádob, v ktorých sa recyklovaný materiál dodáva spracovateľom.2
Nariadením sa ďalej ustanovujú aj všeobecné požiadavky na recykláciu plastov a na ich používanie, ktoré sú rozdelené na viacero skupín, a to konkrétne na:
- požiadavky na zber a predbežné spracovanie,
- požiadavky na dekontamináciu,
- požiadavky na následné spracovanie a používanie materiálov a predmetov z recyklovaného plastu a
- požiadavky na fungovanie tzv. recyklačných systémov.3
Súčasne sú v Nariadení obsiahnuté aj ustanovenia o úradných kontrolách zo strany kompetentných orgánov, pričom tie zahŕňajú najmä audity.4
Nariadenie v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
Slovenská legislatíva vníma ochranu spotrebiteľa v rámci tejto problematiky cez podobnú optiku ako EÚ, a teda kladie dôraz na to, aby sa na balenie potravín používali „len také obaly a obalové materiály, ktoré zodpovedajú požiadavkám na predmety a materiály prichádzajúce do priameho styku s potravinami podľa osobitného predpisu.“5
Uvedené ustanovenie je aj vzhľadom na odkaz na osobitný právny predpis veľmi široké a vzťahuje sa nielen na obaly vyrobené z nových vstupných materiálov, ale aj na tie obaly, ktoré sú vyrobené z recyklovaných plastov (resp. z recyklovaných materiálov).
V súčasnosti však v rámci Slovenskej republiky neexistuje žiadny platný a účinný vykonávací právny predpis (napr. vyhláška alebo nariadenie), ktorý by bližšie špecifikoval spôsob, akým majú dotknuté subjekty plniť svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú z Nariadenia.
Keďže Nariadenie priamo súvisí najmä s ochranou zdravia spotrebiteľov, v podmienkach Slovenskej republiky sú príslušnými orgánmi Úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave a Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade, odd. Národného referenčného centra pre materiály prichádzajúce do kontaktu s potravinami. Tieto subjekty sú vedené ako príslušné orgány v oficiálnom zozname kompetentných orgánov členských štátov EÚ.6
Nejasnosť právnej úpravy
Ako je vyššie uvedené, Slovenská republika nedisponuje žiadnym právne záväzným predpisom, ktorý by bližšie špecifikoval, akým spôsobom majú povinné subjekty svoje povinnosti vykonávať a plniť. Takáto skutočnosť sa javí ako problematická, nakoľko Nariadenie obsahuje len všeobecne stanovené povinnosti. Podľa nám dostupných informácií žiadny vykonávací právny predpis aktuálne nie je v procese prípravy.
EÚ však na svojich oficiálnych webových stránkach zverejnila usmernenia a iné dokumenty, ktoré sa priamo týkajú niektorých povinností ustanovených v Nariadení. Napríklad v súvislosti s evidenciou dotknutých subjektov v Registri EÚ zverejnila usmernenia, ako aj formuláre, na základe ktorých sa má zabezpečiť riadny registračný proces.7
Nariadenie bolo uverejnené v Úradnom vestníku EÚ dňa 20. 9. 2022 a účinnosť nadobudlo 10. 10. 2022, čím sa stalo záväzné. Výnimkou sú len niektoré ustanovenia ohľadom zberu a vývoja, ktoré nadobudnú účinnosť o rok neskôr, teda 10. 10. 2024.8
1 Dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK-EN/TXT/?from=EN&uri=CELEX%3A52018DC0028
2 Článok 5, ods. 3 Nariadenia
3 Články 6 – 9 Nariadenia
4 Článok 27 Nariadenia
5 Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v aktuálnom znení, § 8 ods. 2
6 Dostupné na: https://food.ec.europa.eu/system/files/2022-10/cs_fcm_auth_ref_en_0.pdf
7 Dostupné na: https://food.ec.europa.eu/safety/chemical-safety/food-contact-materials/plastic-recycling/resources-plastic-recyclers_en
8 Článok 6, ods. 3 písm. c) a Článok 13, ods. 2 v spojení s Článkom 33 Nariadenia
Mgr. Ján Ščerba, advokátsky koncipient
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.