Koľko kuchynského odpadu sa zbiera, kde končí a aké príspevky dostávajú obce? Tu sú čísla

Pre väčšinu miest a obcí na Slovensku začala v roku 2021 platiť povinnosť zabezpečovať triedený zber kuchynského biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (BRKO). Samosprávy zároveň dostali možnosť žiadať Environmentálny fond o príspevky za zhodnotený kuchynský bioodpad.

Envirofond začal nový štatút príspevkov uplatňovať vlani, teda pri rozdeľovaní peňazí za predošlý rok 2021. Mestá a obce tak po prvý raz dostali príspevky za tony BRKO, ktoré poslali do zariadení na zhodnocovanie bioodpadu, akými sú kompostárne či bioplynové stanice.

Okrem toho Envirofond i naďalej vypláca príspevky aj „po starom,“ a to tým obciam, ktoré dosiahnu požadovanú mieru vytriedenia odpadu. Vlaňajšie rozdelenie týchto financií sme podrobnejšie rozobrali tu. Tohtoročné podávanie žiadostí o tieto príspevky je už otvorené, samosprávy majú čas do konca marca 2023.

Teraz sme sa pozreli na vlaňajšie rozdelenie príspevkov za zhodnotený kuchynský bioodpad. Údaje Envirofondu okrem iného odhaľujú i to, koľko zhodnoteného BRKO vykázali jednotlivé mestá a obce.

V článku sa dozviete:

• koľko kuchynského odpadu sa v roku 2021 vyzbieralo a čo hovoria čísla o jeho zhodnotení,
• ako sa delili príspevky za zhodnotený bioodpad medzi mestá a obce,
• aká bola výška príspevku na tonu a akú časť nákladov to mohlo pokryť,
• dokedy môžu samosprávy požiadať o príspevok v roku 2023 a čo musia splniť.

Kompletné dáta nájdete v tabuľke na konci článku, vizuálne ich znázorňuje interaktívna mapa.

Nová povinnosť nabieha postupne

Triedenie kuchynského odpadu sa stalo pre väčšinu miest a obcí povinnosťou v roku 2021. Zo zákona o odpadoch vtedy vypadla široko uplatňovaná výnimka, ktorá samosprávam umožňovala triedený zber nezaviesť, ak je pre ne finančne neúnosný.

Rezort životného prostredia ešte na obdobie prvého polroka 2021 poskytol samosprávam dodatočný čas, čo znamená, zber BRKO sa mal naplno rozbehnúť až do 1. júla 2021. Ani k tomu však napokon nedošlo, pretože mestá a obce boli pripravené rôzne.

Dve najväčšie slovenská mestá zároveň mohli vďaka svojim „spaľovniam,“ teda zariadeniam na energetické zhodnocovanie odpadu (ZEVO), uplatňovať zákonnú výnimku až do konca roka 2022 (hoci aj Bratislava, aj Košice spustili pilotné projekty zberu už v predstihu).

Znamená to, že kompletné dáta o zbere a následnom zhodnocovaní kuchynského odpadu zo slovenských domácností budú na svete až za aktuálny rok 2023, kedy nová povinnosť platí pre celé Slovensko. Čo však ukazujú prvé dáta za rok 2021? 

Zber sa rozbieha pomaly

Kým čísla vyplývajúce zo štatistiky Envirofondu – venujeme sa im nižšie v článku – hovoria o zhodnotení odpadu a príspevkoch na základe ton kuchynského odpadu premeneného na kompost či bioplyn, prvým článkom v reťazci je zber.

Podľa Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) sa v roku 2021 podarilo vyzbierať len zlomok z potenciálneho množstva kuchynského odpadu. Ministerskí analytici pritom argumentujú tým, že zatiaľ čo celkový potenciál zber kuchynského odpadu predstavuje okolo 350 000 ton, reálne vyzbieralo len 25 500 ton. Do systému bolo podľa IEP v roku 2021 zapojených 892 obcí.

Kuchynský bioodpad v zbernej nádobe | Foto: Odpady-portal.sk

Podobnejší prehľad o nákladoch samospráv poskytla analýza, ktorú pre Zväz odpadového priemyslu (ZOP) vypracoval Tomáš Schabjuk zo spoločnosti Odpadový hospodár. Analýza vychádzala z dotazníkového zisťovania v približne stovke miest a obcí a okrem iného z nej vyplynulo, že náklady miest a obcí na jednu tonu vyzbieraného a spracovaného kuchynského odpadu v priemere dosahovali 342 eur. Údaje uvedeného predstaviteľmi samospráv v dotazníkoch sa však pohybovali v širokom rozpätí od 36 až po 1 338 eur na tonu.

Ďalším dôležitým záverom tejto analýzy bolo, že pre vyzbieraný kuchynský odpad chýbajú koncovky, teda kompostárne či bioplynové stanice schopné spracovať ho. „Výsledkom je, že zber kuchynského odpadu v niektorých mestách a obciach funguje perfektne, ale výsledok je nula, pretože draho vyzbieraný kuchynský odpad končí plný mikroplastov pravdepodobne bez zmysluplnejšieho využitia, načierno na poliach, alebo na skládkach. Zároveň pre chýbajúce regionálne kapacity je často prepravovaný na neprimerane dlhé vzdialenosti,“ konštatoval generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec. 

S nedostatkom koncových zariadení sa v praxi stretávajú aj mestá a obce, ktoré síce kuchynský bioodpad vyzbierajú, ale nájsť preň kompostáreň či bioplynku im dá zabrať. „Zoberte si, že kuchynský odpad zo seneckých domácností vyvážame buď do bioplynovej stanice Budča na strednom Slovensku alebo do Rakúska. Tá uhlíková stopa, tie prejazdové kilometre a tie náklady na prepravu sú šialené,“ opisovala vo vlaňajšom rozhovore pre Odpady-portal.sk Ivica Gajdošová z mesta Senec.

Príspevky šli na 15 000 ton zhodnoteného odpadu

Zmenou zákona sa od roku 2021 rozšíril okruh prijímateľov príspevkov z Envirofondu tak, že o príspevky môžu žiadať aj mestá a obce so zavedeným zberom kuchynského odpadu z domácností.

Podľa nového ustanovenia § 7 ods. 11 zákona o poplatkoch za uloženie odpadov platí, že samospráva môže dostať príspevok aj vtedy, ak zabezpečuje triedený zber kuchynského odpadu prostredníctvom zbernej nádoby a následne aj zhodnotenie celého vyzbieraného objemu. Obce a mestá môžu o tieto príspevky žiadať každoročne do 30. júna.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.