Chýbajú koncové zariadenia. Ceny to tlačí hore a odpad prevážame ďaleko (ROZHOVOR)

V meste Senec za štyri roky znížili tvorbu zmesového komunálneho odpadu o 40 %. A to aj napriek populačnému rastu. Predstavitelia mesta úspech pripisujú hlavne elektronickej evidencii nádob a novému systému, ktorý motivuje ľudí triediť odpad.

Čo robia v meste posledné roky inak? A ako sa to premietlo do poplatkov za odpad? Pýtali sme sa Jarmily Répássyovej, prednostky Mestského úradu Senec, a Ivice Gajdošovej, referentky odpadového hospodárstva.

V rozhovore vysvetlili:

• ako vnímajú evidenciu nádob občania a čo ich motivuje triediť odpad,
• aké dáta mesto zbiera cez elektronický systém,
• čo sa zmenilo s triedením kuchynského odpadu,
• ako sa v meste osvedčili polopodzemné kontajnery,
• prečo ceny v slovenskom odpadovom hospodárstve stále rastú.

Pasportizácia nádob priniesla nové možnosti

Od nášho posledného rozhovoru o evidencii odpadových nádob v Senci ubehli už takmer dva roky. O výsledkoch evidencie sme prednedávnom písali na Odpady-portal.sk. Ako s odstupom času vnímajú tento projekt samotní občania?

Jarmila Répássyová: Senčania to vnímajú pozitívne, aj keď na začiatku projektu tu bola určitá „revolúcia“, lebo ľudia boli v zabehnutom režime, ktorý im maximálne vyhovoval, pričom sa tu „viezla“ úplne zdarma na odpadoch istá skupina ľudí.

Nový systém odpadového hospodárstva však už trvá niekoľko rokov a pozitívne ho vnímajú aj poslanci, ktorí boli takisto spočiatku voči tomuto projektu nedôverčiví. Vieme, že je to vždy tak trochu aj politická otázka. Poslanci vo všeobecnosti, hlavne na konci svojho volebného obdobia, veľmi ťažko prijímajú nepopulárne opatrenia, ako je napríklad navýšenie poplatkovej povinnosti zo strany občanov. Ale na druhej strane ak zvíťazia vo voľbách noví kandidáti, je to veľmi skoro na to, aby prijímali prevratné zmeny, pretože sa musia najskôr dostať do problematiky.

V našom meste novo nastavený systém odpadového hospodárstva pozitívne vnímajú aj poslanci a zároveň si privykajú na to aj naši obyvatelia. Veľmi tomu napomáha aj fakt, že Senec je mestom, kde prichádza veľa mladých ľudí, a tí už napríklad vnímajú problematiku a dôležitosť triedenia inak– ústretovejšie.

Ako sa vám rozbeh evidencie nádob podarilo načasovať v Senci?

Jarmila Répássyová: Keď sme v roku 2018 odštartovali spoluprácu so spoločnosťou MIM, na úrade sme získali novú kolegyňu, Ivicu Gajdošovú. Stretla sa tu partia ľudí, ktorí mali veľmi intenzívny záujem o to, aby sme v odpadovom hospodárstve boli skutočnými priekopníkmi a hýbali vecami dopredu.

Nepochybujem o tom, že túto líniu budeme držať aj naďalej a akékoľvek novinky, aj čo sa týka oblasti IT, ktoré by sme vedeli premietnuť do tejto agendy, budeme vždy podporovať. Myslím si, že sme začali dobrú cestu, ideme po nej a určite máme v pláne sa pozitívne stavať aj k ďalším vylepšeniam, resp. výzvam, ktoré nás na tejto ceste budú čakať

Ivica Gajdošová | Foto: Odpady-portal.sk

Napriek tomu, že počet obyvateľov Senca rastie, produkcia zmesového komunálneho odpadu u vás za štyri roky klesla o 40 %. Ako sa to ale odzrkadlilo na miere vytriedenosti?

Ivica Gajdošová: V roku 2017, keď sme začali uvažovať nad touto zmenou, sme mali vytriedenosť na úrovni 12,9 %, čo bolo katastrofálne. Mali sme v rámci celého mesta zavedený paušálny systém poplatku, takže v podstate každý mohol mať toľko nádob, koľko chcel aj keď mu to systém nedovoľoval. U nás si pôvodcovia kupujú vlastné nádoby, takže toľko nádob, koľko si kúpili, im zvozová spoločnosť vyviezla. Problém však bol, že nám k tomu neplatili adekvátny poplatok.

Takže v roku 2017 sme začali uvažovať nad zmenou systému ako takého a preto sme zaviedli v polovici mesta pri rodinných domoch množstvový systém zberu, pričom bytové domy máme ešte stále na paušálnom poplatku, keďže v ich prípade stále hľadáme cestu, ako systém „ošetriť“.

V roku 2018 sme začali realizovať čipovanie. Označiť všetky nádoby na zmesový komunálny odpad a hnedé nádoby na biologický odpad nálepkou s RFID čipom nám trvalo približne rok a pol. Máme približne 3 200 rodinných domov, bytové domy a k tomu zberné nádoby právnických osôb. V tomto období už máme očipované všetky nádoby na zmesový komunálny odpad, hnedé nádoby na biologicky rozložiteľný odpad a vlani nám pribudlo aj označovanie vriec a nádob na kuchynský odpad. V tomto poslednom prípade si ľudia označujú vrecia sami nálepkami s QR kódmi vydanými raz ročne u nás na referáte.

Pasportizácia nádob nám poskytla potrebné údaje. Po prvé – vylúčili sme „mŕtvolky v skrini“, teda čiernych poplatníkov, ktorí sa „viezli na vlne“. Vďaka čipovaniu nádob začali vypadávať takéto chybičky zo systému. Ponížil sa reálne stav nádob. V roku 2018 bol Senec v triedení na úrovni 20,6 %. Minulý rok sme končili s 52,1 %.

Foto: Odpady-portal.sk

Pomohlo aj zavedenie triedeného zberu kuchynského bioodpadu z domácností?

Ivica Gajdošová: Zatiaľ čo v roku 2017 sme boli na úrovni takmer 8tisíc ton v prípade zmesového komunálneho odpadu, rok 2021 sme skončili na úrovni približne 4,8 tisíc ton. Išlo to teda veľmi strmo dole. Niečo sa premietlo do odpadu z kuchyne, ale asi najväčšia časť do biologicky rozložiteľného odpadu, lebo ľudia začali triediť aj zelený odpad tak, ako mali. V poplatku totiž majú aj vývoz hnedej nádoby, a ten je nastavený na vývoz každý utorok.

Ak ešte zostaneme pri odpadoch z pohľadu občana, ako sa u vás vyvíjajú poplatky? Mohli ste si dovoliť ich zníženie?

Ivica Gajdošová: Poplatky, žiaľ, znižovať nedokážeme a za súčasnej situácie, kedy pribúdajú stále nové požiadavky zo strany štátu, ich ani nevieme udržať na stabilnej úrovni. Vďaka elektronickej evidencii nádob sme ale dokázali tak zásadne zefektívniť systém, že poplatky rastú len pozvoľna a oveľa pomalšie, než by museli rásť, keby sme v odpadovom hospodárstve mesta nič nemenili.

Jarmila Répássyová: Z pohľadu mesta musím tiež zdôrazniť, že samospráva podľa zákona nemôže dofinancovať náklady na odpadové hospodárstvo z vlastného rozpočtu; tieto náklady musia byť kryté z poplatkov od pôvodcov odpadu, teda od nás, obyvateľov mesta. Kontrola NKÚ pred niekoľkými rokmi však ukázala, že je to bežná prax v našej krajine a kontrolóri to vytkli aj nášmu mestu. A nakoľko náklady na zber a zneškodňovanie odpadu má skôr narastajúcu tendenciu vo finančnom vyjadrení, nedá sa poplatky znižovať a musíme sa snažiť, aby nám výber poplatkov pokryl kompletné náklady na odpad.

Zároveň treba povedať, že poplatky občanov musia mestu pokrývať nielen náklady na samotné vývozy a zneškodnenie odpadu z ich vlastných domácností, ale aj na ďalšie činnosti našej samosprávy súvisiace s údržbou a čistotou mesta ako sú napríklad dočisťovanie stojísk, jarné a jesenné upratovanie, čistenie ulíc a chodníkov; odstraňovanie nelegálnych čiernych skládok a podobne. Keď niekedy zachytím mediálne výstupy starostov, ktorí tvrdia, že vďaka evidencii nádob ich občania budú platiť iba a len za nimi vyprodukovaný odpad, nestačím sa diviť.

Možno sa to dá dosiahnuť na malých obciach, ale určite nie v mestách, ktoré musia pokrývať aj množstvo fixných nákladov. Nič to však nemení na tom, že evidencia nádob priniesla do systému poplatkov neporovnateľne viac transparentnosti a adresnosti.

Jarmila Répássyová | Foto: Odpady-portal.sk

Veľká nádoba na odpad je už luxus

Zmesového odpadu sa v meste tvorí podstatne menej. Využívajú teda Senčania nádoby s menšími objemami, ako to bolo pred zavedením systému?

Ivica Gajdošová: Spoločne so zavedením elektronického evidovania nádob a ich výsypov mesto menilo všeobecne záväzné nariadenie ako o nakladaní s odpadom, tak aj o miestnych daniach a poplatkoch.

Každý rok finančne motivujeme ľudí vymeniť si nádobu za menšiu, lebo 240litrová nádoba u nás v rodinnom dome je už luxus. Zmenil sa nám teda pomer nádob, pričom asi 90 % rodinných domov má už len 120litrovú nádobu. Mnohí obyvatelia už dokonca požadujú aj menšiu nádobu ako 120litrovú. Vízia do budúcnosti možno je, že prejdeme tak ako okolité štáty na vrecový systém zberu, čo sa týka zmesového komunálneho odpadu, a len triedené zložky budú v nádobách.

Spomínali ste, že máte očipované aj nádoby na kuchynský odpad. Ako prebiehalo zavedenie tohto systému? Naučili sa Senčania správne triediť odpad z kuchyne?

Ivica Gajdošová: Čipovanie bolo prvým veľkým zlomom. Ďalším veľkým zlomom bolo celoplošné zavedenie zberu kuchynského odpadu.

Jarmila Répássyová: Tam sme vymysleli dobrú taktiku. Realizovali sme pilotný projekt v lokalite, kde žijú väčšinou mladé rodiny. Tie boli ochotné ísť s nami do toho a aktívne sa aj zapájali.

Ivica Gajdošová: Áno, boli ochotnejšie reagovať na tieto novinky. Lebo to tak býva – akonáhle zavediete niečo nové, v očiach ľudí je to a priori zlé. Potom si to naštudujú, časom sa s tým stotožňujú. Takže keď aj ideme do zavedenia nejakého systému, pomáha nám intenzívne aj naše PR oddelenie. Systém však musí byť od začiatku nastavený čo najviac komfortne.

Ivica Gajdošová | Foto: Odpady-portal.sk

Ako prebiehala táto PR kampaň?

Ivica Gajdošová: Chodili sme po meste a natáčali sme videá, v ktorých sme ľuďom ukazovali, ako sa vysýpa nádoba, aj to, že čip sníma priamo vozidlo, nie daný pracovník. Potrebovali sme totiž v čo najväčšej miere vylúčiť ľudský faktor. Pracovník jednoducho nemôže mať čítačku, lebo akonáhle ľuďom dáte možnosti, oni ich využívajú. Preto je ideálne to, že auto automaticky načítava čip. V podstate čím menší zásah ľudského faktoru umožníte, tým je menšia chybovosť, tým je menšia možnosť na špekulácie a podobne.

K nastaveniu systému sme pristúpili tak, že ľudí netreba trestať, treba ich vychovávať. A práve v tom nám pomohlo naše PR oddelenie. Základ je vysvetľovať. Vhodnou formou sú obrázky a videá. Okrem toho obyvateľom každý rok dávame tašku na triedený zber, v ktorej taktiež dostávajú informačné letáky.

Keď sme napríklad zavádzali zber kuchynského odpadu, ľudia namietali, že aj tak to všetko pôjde na skládku. Tak sme sadli do auta, išli sme do bioplynovej stanice, kde ich odpad končí tam sme natočili video, v ktorom sme ukázali, že práve prišiel ich odpad, a následne sme im popísali celý proces jeho zhodnotenia.

Ľudia si na zber kuchynského odpadu naozaj zvykli. Poctivo vykladajú vrecia, naučili sa, že na ne majú lepiť nálepku s kódom, aby sme do systému ESONA dostali údaje o tom, koľkokrát daná domácnosť vyložila svoj kuchynský odpad a aby sme zároveň získali podklad k fakturácii.

V čom vám pomáha tento elektronický systém v prípade nádob na kuchynský odpad? Aké dáta vám to prináša?

Ivica Gajdošová: My ako mesto prednostne používame systém ESONA voči zvozovým spoločnostiam. Znamená to teda, že fakturuje sa len to, čo do systému spadne. To, čo tam nespadne, nie je podkladom pre fakturáciu. V systéme ESONA teda vidíme aj neoprávnené výsypy, ktoré sa však zvozovým spoločnostiam neuhradia.

Prostredníctvom systému ESONA napríklad kontrolujeme, či má domácnosť zabezpečený vývoz „zeleného odpadu“. Buď má podpísanú dohodu o domácom kompostovaní, alebo má hnedú zbernú nádobu na jeho odvoz. Keď potom občan príde, že mu nestačí nádoba na zmesový komunálny odpad, môžeme si ho pozrieť v systéme a vidíme, že nemá zabezpečenú bio nádobu a ani zabezpečené kompostovanie. Následne sa snažíme prísť na riešenie spolu s pôvodcom.

O aký podiel klesol zmesový komunálny odpad vďaka zavedeniu zberu kuchynského odpadu?

Ivica Gajdošová: Za minulý rok sme vytriedili 606 ton kuchynského odpadu, čo je vysoký nadštandard a sme s ním maximálne spokojní. Toto číslo tvorí len odpad z kuchyne od fyzických osôb.

Čo Vás ešte čaká?

Máme pred sebou ešte veľa výziev. Napríklad naučiť aj právnické osoby či chatárov, aby dôslednejšie triedili. Chatári prichádzajú z iných miest, kde sú zvyknutí na iné systémy nakladania s odpadmi. Problémom je, že na Slovensku má každá obec nastavený iný systém ako zberu, tak aj triedenia a tie sa vzájomne líšia.

Jarmila Répássyová | Foto: Odpady-portal.sk

Polopodzemné kontajnery sa dajú uzamykať

Pred dvoma rokmi ste v rozhovore načrtli plány v oblasti polopodzemných kontajnerov a uzamykania nádob na odpad pri bytových domoch. Ako mesto pokročilo v tejto sfére?

Jarmila Répássyová: Áno, ďalší aspekt tejto našej zmeny spočíval v tom, že paralelne sme začali uvažovať aj o celkovom vzhľade a vizuáli verejných priestranstiev v rámci mesta, čo sa týka odpadového hospodárstva.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.