Pozornosť treba venovať aj umývaniu nádob, umývačiek je však zatiaľ na Slovensku málo, upozorňuje odborník.
Do začiatku júla, odkedy majú slovenské mestá a obce zabezpečovať triedený zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácností, zostáva niekoľko dní.
Ako sú samosprávy a zberové spoločnosti na novú povinnosť pripravené? Pýtali sme sa Romana Malčeka, majiteľa lučeneckej spoločnosti REDOX, ktorá je komplexným dodávateľom komunálnej techniky a zaoberá sa tiež spracovávaním bioodpadu.
Samosprávy čakajú na podporu
V pripravenosti miest a obcí na triedený zber bioodpadu podľa R. Malčeka existujú veľké rozdiely. Kým menšie sídla majú k dispozícii jednoduché riešenie v podobe kompostérov, situácia v mestách je zložitejšia, a to najmä z pohľadu sídlisk.
„Nemyslím si, že 1. júla všetky mestá na Slovensku nastúpia na intenzívny zber kuchynských odpadov,“ očakáva R. Malček s tým, že jednotlivé mestá budú v rôznych fázach prípravy a zavádzania triedeného zberu.
S triedením kuchynského bioodpadu sú spojené prevádzkové náklady, ako aj viaceré nevyhnutné investície. Samosprávy preto podľa odborníka v mnohých prípadoch stále čakajú na podporu, ktorú na tento účel dostali prisľúbenú z Environmentálneho fondu.
Jednou z podceňovaných otázok v súvislosti so zberom bioodpadu je z pohľadu R. Malčeka umývanie zberných nádob. V súčasnosti je na Slovensku sprevádzkovaný približne iba tucet umývačiek.
„To absolútne nepostačuje, jednou takouto umývačkou by malo byť vybavené každé mesto. Myslím si, že k tomu dôjde, ale bude to neskôr.“
Vlastnosti odpadu ukáže prax
Okrem miest a obcí je triedený zber bioodpadu výzvou aj pre zberové spoločnosti, ktoré pre samosprávy túto službu zabezpečujú. Zvozové vozidlá vybavené tzv. lineárnym presom podľa R. Malčeka na zvoz kuchynského bioodpadu nebudú vhodné.
„Zberové spoločnosti využívajú na zber bioodpadu klasický Rotopress s rotačným systémom lisovania odpadu. V súčasnosti v mnohých mestách prebieha úprava týchto nadstavieb na zvoz aj tekutých kuchynských odpadov, aby nedochádzalo k ich úniku a aby sa obmedzil zápach,“ pokračuje R. Malček.
Otvorenou otázkou podľa odborníka zostáva, aké vlastnosti bude mať kuchynský bioodpad v rôznych mestách, do akej miery bude hutný a koľko bude obsahovať vody.
„My očakávame, že bude viac hutný a nebude podobne tekutý ako čistý gastroodpad z reštaurácií. To je niečo úplne iné. Na zloženie odpadu však určite budú vplývať vegetačné obdobia,“ objasňuje odborník.
Zostáva vám 33% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.