Zostali nezazmluvnené obce. Zákon káže financovať ich triedený zber bez krytia, hovorí šéf OZV

Medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV) sa každoročne presúvajú mestá a obce v závislosti od toho, ako sa danej OZV zmenil trhový podiel. Ak OZV začala spolupracovať s väčším počtom výrobcov, musí si zazmluvniť viac samospráv, naopak, pokiaľ trhový podiel OZV klesol, potrebuje menej partnerov aj na strane miest a obcí. V praxi ale všetko nefunguje hladko.

O problémoch aktuálneho systému hovoril vo videorozhovore v réžii OZV NATUR-PACK jej riaditeľ Michal Sebíň s Ľubicou Vargovou, envirošpecialistkou pre odpady.

V článku sa dozviete:

• kde podľa M. Sebíňa vzniká problém,
• ako sa vyvíjalo financovanie triedeného zberu na Slovensku,
• čo šéf NATUR-PACK-u hovorí o riešeniach.

Výrobcovia financujú triedený zber za iných

Ako M. Sebíň pripomína, presuny obcí medzi OZV nie sú žiadnou novinkou. Dejú sa každoročne a pred rokom 2020 došlo v extrémnom prípade aj k presunu okolo 400 samospráv. Štát na to reagoval zmenou pravidiel.

„Na základe toho, že sa to dialo aj v minulosti, sa do zákona zaviedla povinnosť financovať takto vypovedané obce. To znamená, že OZV, ktorá dá obci výpoveď, musí financovať jej náklady, pokiaľ si ju nová OZV nezazmluvní,“ vysvetlil M. Sebíň.

Problémom nastáva, ak daná obec zmluvu s novou OZV nikdy nepodpíše. „V roku 2022 sa prvýkrát stalo, že zostali obce, ktoré si žiadna OZV nezazmluvnila a musela ich financovať pôvodná OZV, ktorá však už nemá na tieto náklady krytie. To znamená, že náklady na triedený zber financovali za niekoho iného tí výrobcovia, ktorí ich financovať nemali,“ podotkol.

Treba zdieľať infraštruktúru, myslí si M. Sebíň

Financovanie triedeného zberu odpadu sa podľa riaditeľa NATUR-PACK-u v uplynulých rokoch zmenilo od základov. Do roku 2015 sa rozšírená zodpovednosť výrobcov v pravom zmysle slova neuplatňovala, pričom namiesto „výrobcov“ figurovali „povinné osoby“ a obdobou súčasných OZV boli „oprávnené organizácie.“

Oprávnené organizácie však nefinancovali celý triedený zber, ale podporovali ho len príspevkami. Rovnako tak obciam na triedený zber prispieval aj Recyklačný zdroj. Tieto dva zdroje však ani dovedna nepokrývali všetky náklady spojené s triedeným zberom, dotriedením odpadu a jeho recykláciou.

Michal Sebíň | Foto: Odpady-portal.sk

Systém sa zmenil v roku 2016. Od 1. júla 2016 funguje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a to pre elektrozariadenia, batérie, pneumatiky, staré vozidlá či obaly a neobalové výrobky. „A práve pre obaly a neobaly bol tento systém zavedený ako tzv. full-closed systém, čo znamená, že výrobcovia hradia všetky náklady, ktoré súvisia s triedeným zberom.“

Hoci princípy systému sú podľa M. Sebíňa nastavené dobre, dlhodobé problémy vidí najmä na úrovni zberu. Ako priblížil aj v rozhovore pre Odpady-portal.sk začiatkom marca, dôsledky vníma hlavne v nestabilite vzťahov a v každoročných presunoch samospráv medzi OZV.

„Systémy, ktoré fungujú v zahraničí, sú štandardne založené na zdieľanej infraštruktúre. Znamená to, že náklady na zber sa delia medzi všetky OZV podľa ich trhového podielu, a to dokonca v každej komodite,“ povedal.

„Výhodou je, že takýto systém poskytuje stabilitu na úrovni obcí, pretože nedochádza k žiadnym presunom obcí medzi OZV a vyberaniu hrozienok z koláča. Ide o to, aby bol triedený zber odpadu od občanov zabezpečený na 100 % bez výpadkov a zároveň aby bol proporčne a spravodlivo financovaný jednotlivými OZV. Každá OZV sa totiž podieľa na financovaní zberu z drahších aj lacnejších samospráv,“ vysvetlil šéf OZV NATUR-PACK v rozhovore.

Inšpiráciu vidí v zahraničí

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.