Spoločnosť ewia nemá ani štyri roky po oznámení zámeru na ZEVO pri Šali právoplatné rozhodnutie. Spýtali sme sa Mariána Christenka, generálneho riaditeľa ewia a. s., v akom štádiu je rozhodovací proces na MŽP.
Vaša spoločnosť oznámila v roku 2019 svoj zámer vybudovať na Slovensku päť centier cirkulárnej ekonomiky na spracovanie odpadu. Následne ste predložili projekt prvého centra pri Šali ministerstvu životného prostredia. Dodnes však nemáte právoplatné rozhodnutie. Čím si to vysvetľujete?
Máme prvostupňové kladné rozhodnutie, ale pripomienky poslali projekt do rozkladovej komisie ministra. Tá by mala rozhodovať o tom, či v rámci prvostupňového rozhodnutia boli dodržané všetky zákonné postupy.
Na právoplatný súhlas od MŽP čakáme už vyše 1500 dní. Ministerstvo porušilo úplne všetky zákonné termíny a zvyklosti. Máme veľmi silné indície, že administratívne obštrukcie voči projektu sa diali za predchádzajúceho vedenia rezortu zámerne a bez zjavných objektívnych príčin. To je aj dôvod prečo sme podali trestné oznámenie za zneužitie právomoci verejného činiteľa.
Prečo si myslíte, že ministerstvo brzdilo proces zámerne?
Spomeniem časový vývoj kauzy od roku 2022. Prvé upozornenie na omeškanie pri vydávaní záverečného stanoviska sme podali štyri mesiace po zákonnej lehote, no bez reakcie ministerstva.
Druhé upozornenie sme zaslali šesť mesiacov od uplynutia zákonnej lehoty a opäť bez odpovede.
Z oddelenia sťažností a petícií na MŽP sme dostali odpoveď, že sťažnosť je opodstatnená. V liste po prešetrení sťažnosti napokon samotné ministerstvo uviedlo, že neboli dodržané zákonné lehoty na vydanie záverečného stanoviska podľa zákona o EIA.
Zmenilo sa niečo odvtedy?
Absolútne nič. Tretie upozornenie sme zaslali po siedmich mesiacoch od uplynutia zákonnej lehoty a opäť bez akejkoľvek odozvy.
V júni 2022 začala vo veci konať Generálna prokuratúra SR, ktorá upozornila ministerstvo na porušenie zákona a na nečinnosť orgánu štátnej správy a vyzvala envirorezort na vydanie záverečného stanoviska bez zbytočného odkladu.
Napokon až 16. januára 2023 vydalo ministerstvo kladné stanovisko, ktoré išlo do rozkladu a naťahovačky začali odznova.
Prečo by niekto takéto tlaky vyvíjal?
Mnohí aktivisti výrazne ovplyvňujú verejnú mienku k tomu, aby zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov boli považované za environmentálne škodlivé, aj keď prejdú procesom EIA.
Príkladom je pán europoslanec Hojsík, ktorý je najtvrdším kritikom implementácie moderných technológií na spracovanie nerecyklovateľného odpadu v SR. Podľa neho bude povolenie pre CCE Šaľa znamenať precedens pre ďalšie projekty a ďalších investorov.
Náš šaliansky projekt sa tak stal akýmsi benchmarkom ďalšieho vývoja v oblasti spracovania odpadu. Inými slovami pán Hojsík nedávno asi nechtiac naznačil, že projekt treba potopiť. Považujeme to za škodlivé pre Slovensko.
V susednom Rakúsku existuje jedenásť zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) a krajina preto takmer vôbec neskládkuje. Každé ZEVO, okrem toho, že výrazne redukuje objem odpadu, vykuruje niekoľko tisíc domácností a dodáva do siete veľmi lacnú elektrickú energiu.
Slovensko pod takýmto tlakom aktivistov na verejnú mienku nesplní ciele zníženia skládkovania do roku 2035 na desať percent.
Martin Hojsík tvrdí, že po zverejnení záznamu z verejného prerokovania ste zaslali aktivistom list, v ktorom ste ich informovali o možných sankciách za takéto konanie. Považuje to za zastrašovanie.
Pán Hojsík je poslancom europarlamentu. Bol to práve europarlament, ktorý prijal právnu normu na ochranu osobných údajov, vrátane sankcií za jeho porušenie.
Túto hru pána Hojsíka na zlého investora a dobrého aktivistu nebudeme hrať. Zákon platí rovnako pre každého.
Napokon verejnosť má k dispozícii celý oficiálny vyše trojhodinový záznam z verejného prerokovania, ktorý dotyční páni mohli a stále môžu využiť.
Podľa Martina Hojsíka by sa mal proti výstavbe ZEVO v Šali postaviť každý človek, ktorý si váži prírodu, životné prostredie a zdravie. Argumentuje napríklad nebezpečným odpadovým popolčekom, ktorý skončí na skládke.
Európska únia má identické emisné a iné technické parametre pre všetky členské štáty EÚ. Ak chce niekto stavať ZEVO, musí dodržať rovnaké parametre pri Šali ako v Mníchove alebo vo Viedni. A nielen to, nové zariadenie musí mať v sebe zakomponované najnovšie BAT-y (najlepšie dostupné technológie, pozn. red.) bez výnimky.
Ja si neviem predstaviť zelených Dánov, Nemcov alebo Rakúšanov, ktorí odmietajú atómové elektrárne a v dlhodobom horizonte už aj fosílne palivá, že by si dobrovoľne postavili technológie, ktoré im škodia.
Treba sa ísť pozrieť do Viedne, v ktorej existujú tri ZEVO na komunálny odpad a jedno na nebezpečný odpad. Všetky v intraviláne mesta. ZEVO v Bruseli je niekoľko stoviek metrov od sídla Európskej komisie.
Rakúsko patrí k lídrom neskládkovania a recyklácie aj vďaka zariadeniam na energetické zhodnocovanie odpadov. Prečo nedokáže tento systém adaptovať na Slovensku?
Pretože sa k odborným témam vyjadrujú insitní politici so silne extrémistickými názormi. Odbornú diskusiu o energetickom zhodnocovaní odpadu roztáča Ladislav Hegyi, asistent pána europoslanca Martina Hojsíka, ktorý nazval autorku odborného posudku na CCE Šaľa nekompetentnou. Pritom vyjadrila svoj odborný názor a vybralo MŽP ju zo svojho vlastného zoznamu kvalifikovaných posudzovateľov.
Pána Hegyiho nezaujíma to, že je to docentka s dlhou vedeckou históriou a praxou. Ľudia ako pán Hegyi vytvárajú Slovensku naratív banánovej republiky, ale reálne škody napáchali tí, ktorí mali politickú moc.
Pán Hojsík s pánom Moňokom (Branislav Moňok je šéfom združenia Priatelia Zeme – SPZ a projektu „Stop spaľovniam" - pozn. red.) síce boli tvárami antikampane, ale špinavú prácu za nich urobili ich kamaráti vo funkciách a im podriadení úradníci, ktorí podľa môjho názoru nenesú len morálnu, ale aj trestnoprávnu zodpovednosť. Robili politické rozhodnutia pri odborných témach.
Aj úmyselné obštrukcie majú charakter politického rozhodnutia. Aký má potom zmysel celý proces EIA, založený na odborných štúdiách a analýzach? Aký zmysel majú napríklad programy odpadového hospodárstva?
Paradoxne, vláda v roku 2020 v prijatom programe uviedla, že sa vytvoria podmienky na zvýšenie miery energetického zhodnocovania komunálneho odpadu vzniknutého na Slovensku a že zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov budú podobne ako vo všetkých vyspelých krajinách EÚ integrálnou súčasťou zhodnocovania tých zložiek komunálneho odpadu, ktoré nemožno efektívne materiálovo recyklovať.
Nielen environmentálni aktivisti, ale aj minister Ján Budaj presadzoval, aby Slovensko využívalo existujúce ZEVO a zariadenia na zhodnotenie odpadov vo forme alternatívneho paliva v cementárňach.
Celá diskusia o lepšom a horšom riešení je nezmysel, pretože túto diskusiu už absolvovali západné štáty únie pred desiatkami rokov. Chceme znova objaviť koleso, navyše s ľuďmi, ktorí v živote nevideli napríklad podsitnú frakciu?
Ak chceme poznať odpoveď, musíme sa pýtať, čo funguje v najvyspelejších krajinách sveta a prečo. S Rakúšanmi, ale aj Nemcami, Fínmi a Britmi, ktorí sa podieľali na príprave CCE Šaľa, sme na túto tému dlho diskutovali. A odpovede boli veľmi jednoduché a vždy identické: vytriediť a recyklovať čo najväčšie množstvo odpadu a nerecyklovateľný odpad premeniť na elektrickú energiu a teplo v ZEVO.
Akékoľvek iné odbočky od týchto dvoch spôsobov vôbec nie sú eko, bio, ani raw. Linky na mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) odpadov sú podvodom desaťročia.
Prečo?
Predstavte si, že vám celý deň beží drvič odpadu s príkonom niekoľko stoviek kilowattov za hodinu. A výsledok? Biologickú zložku, ktorá tvorí cca 40 % zmesového odpadu, vôbec nemôžeme použiť na hnojenie. Je to legislatívne zakázané nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 2019/1009 z 5. júna 2019.
Táto zložka obsahuje toľko mikroplastov, že sa nesmie použiť na poliach. Opäť skončí iba na skládke. Kartón, papier a rozbité sklo v zmesovom odpade, kontaminované bioodpadom, nevytriedite a tak zostávajú iba kovy.
Aké percento odpadu sa podľa Vás dá cez mechanicko-biologickú úpravu odpadov reálne využiť na materiálové zhodnotenie?
Poľsko má reálne skúsenosti s MBÚ linkami, ktoré u nich fungujú ako medzistupeň medzi skládkami a ZEVO, ktoré sa v Poľsku vo veľkom stavajú. Reálna výťažnosť MBÚ tam je iba u kovov na úrovni cca 5 %. To je obludný nepomer medzi výkonom a cenou. To je dôvod, prečo sú MBÚ v celej Európe na ústupe a fungujú iba ako doplnok nosného systému.
V rámci skupiny ste sa však pustili aj do výstavby niekoľkých MBÚ. Prečo?
Pretože povinnosť upravovať odpad od 1. 1. 2024 je plošná a bez výnimky. Vybrali sme si menšie zlo medzi platením pokút a neefektívnym spracovaním odpadu.
Navyše sme optimisti, že po predchádzajúcom vedení prídu na MŽP ľudia, ktorí aspoň trochu chápu ako funguje spracovanie odpadu v praxi a povolia niekoľko ZEVO. Takže odpad z MBÚ v podobe TAP by reálne mohol končiť tam namiesto skládok.
Nie je potom úprava odpadu zbytočne drahým medzistupňom pred energetickým zhodnotením?
Je. Celý zmysel MBÚ spočíva v existencii skládok. Je to ako jing a jang. Na jednej strane tlačí EÚ na Slovensko, aby skládky zatváralo, na druhej strane musí zaviesť plošnú úpravu odpadu cez MBÚ, z ktorej výrazná časť aj tak nevyhnutne skončí na skládkach.
Rozdiel medzi našou a ministerskou argumentáciou je v množstve, ktoré sa nám touto metódou podarí zachrániť. A prax v iných krajinách ukazuje, že je to približne päť percent. Samozrejme, že neberieme do úvahu nízkovýhrevné TAP, ktoré technicky nie je možné využiť inde ako v ZEVO alebo na skládkach.
Úprava odpadov je povinnosť zo smernice.
Áno, ale mala sa zavádzať s rozvahou a dlhodobými predikciami. Na Slovensku sme zaznamenali presný opak.. Najprv sme niečo zaviedli a potom sme si lámali hlavu nad tým ako z toho vykorčuľovať tak, aby sme nepoložili celé odvetvie na kolená.
Ak by platil pôvodný termín povinnosti upravovať odpad od 1. 1. 2023, tak už niekoľko mesiacov fungujeme ako potemkinovské dediny. Asi by sme ručne lopatami prehadzovali odpad z jednej kopy na druhú a tvárili sa, že máme MBÚ linku.
Žiaľ, táto tragikomédia zrejme čiastočne nastane aj po novom termíne, teda od prvého januára budúceho roku. Zariadenia sa nestihli dobudovať, reálne je ich pripravených na spustenie do prevádzky iba niekoľko.
A to najdôležitejšie nakoniec. Paralelne s MBÚ sa mali okamžite začať budovať aj nové zariadenia na energetické využitie odpadu, ktoré by postupne vytlačili skládky aj ich nadstavby v podobe MBÚ. Nič také sa nedeje, práve naopak zámerne sa takéto projekty blokujú.
Častým argumentom oponentov ZEVO je to, že bráni vyššej miere recyklácie.
Je to práve naopak. Napríklad štúdia pána Petra Quickera z Univerzity v Aachene a pánov Stefana Consonniho a Maria Grossa z Politecnico di Milano potvrdila, že vysoká miera recyklácie je práve v krajinách s vysokým podielom zariadení na energetické využívanie odpadov.
Títo rešpektovaní experti na odpadové hospodárstvo bod po bode vyvrátili všetky mýty o ZEVO, vrátane toho o bránení v recyklácii. Napokon existuje dlhoročná prax v krajinách únie, takže tieto tvrdenia sa veľmi jednoducho dajú vyvrátiť číslami.
Nemecko recykluje 70 % odpadu. To je najvyššie číslo v EÚ. Zároveň má najvyšší počet ZEVO, takmer stovku po celej krajine.
Diskusie s niektorými oponentmi sú ako z inej galaxie. Ignorujú analýzy v karentovaných vedeckých časopisoch, dokonca používajú vlastné zdroje informácií najmä z neziskovej organizácie Zero Waste Europe, ktoré nikto nevie verifikovať, iba oni sami.
Štyri roky posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie je extrémne dlhá doba. Neuvažovali ste o tom, že projekt CCE treba vzdať?
Nikdy. Dôvod je jednoduchý. MŽP medzitým povolilo navýšenie kapacít ZEVO v Košiciach a v Bratislave. Bratislavský tretí kotol úradníci z MŽP neposlali ani do povinného posudzovania, hoci má rovnaké parametre ako ten v CCE Šaľa, dokonca vyššiu maximálnu kapacitu.
Navyše pred niekoľkými dňami MŽP povolilo plazmovú spaľovňu neďaleko Šale, čo je, diplomaticky povedané, úplné sci-fi. Nemôžeme sa preto ubrániť dojmu, že blokovanie CCE Šaľa je zámerné.
Úmysel brzdiť predpisy nebude ľahké dokázať a v prípade, že by sa tak stalo, by rozsudok bol bezpochyby unikátom.
Sme presvedčení o tom, že uspejeme. V kontexte výroku „len cez moju mŕtvolu“, ktorý údajne vyslovil bývalý vysokopostavený činiteľ predchádzajúceho vedenia rezortu vo vzťahu k nášmu projektu, vidím príčiny prieťahov v konaní na osobnej zášti a ješitnosti človeka alebo ľudí, ktorí sa dostali k moci a mohli si to dovoliť.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.