Marián Christenko: Aj pri 65 % miere recyklácie ostane niekoľko 100-tisíc ton odpadu | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Marián Christenko: Aj pri 65 % miere recyklácie ostane niekoľko 100-tisíc ton odpadu

MŽP SR nie je odporcom energetického využívania odpadu, no chce sa zamerať na materiálové zhodnotenie a najskôr naplniť existujúce kapacity.

Marián Christenko: Aj pri 65 % miere recyklácie ostane niekoľko 100-tisíc ton odpadu

Foto: Odpady-portal.sk

Jednou z možností, kde sa môže energeticky zhodnocovať odpad, sú cementárne. V súčasnosti tu končí zhruba 380-tisíc ton vo forme tuhého alternatívneho paliva (TAP). Množstvo odpadového paliva pochádzajúceho zo Slovenska predstavuje približne 80-tisíc ton. Zvyšok sa dováža z Rakúska, Nemecka, Talianska, Belgicka, Maďarska a Slovinska.

Ministerstvo životného prostredia chce však dovoz TAP zo zahraničia obmedziť a uvoľniť tak priestor pre zatiaľ iba predpokladanú domácu produkciu. Všetky cementárne odhadujú, že v budúcnosti môžu spracovávať spolu zhruba 500-tisíc ton alternatívneho paliva ročne. V súčasnosti ho na Slovensku nie je dostatok.

“Súčasná produkcia je nedostatočná a ministerstvo bude vyhlasovať výzvy na podporu zvýšenia využívania slovenských TAP,” ohlásil minister životného prostredia Ján Budaj na zasadnutí Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo pri Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti.

Obmedzenie dovozu TAP. Dobrovoľné alebo prikázané

Očakáva sa, že množstvo tuhých alternatívnych palív bude rásť aj s obmedzovaním skládkovania a zavedením povinnej úpravy odpadu pred uložením na skládku. Zároveň ministerstvo trvá na svojom zámere obmedziť dovoz zahraničného paliva z odpadu. Aj keď najskôr to chce riešiť dobrovoľnou dohodou s cementármi.

INISOFT

“Budeme navrhovať obmedzenie dovozu TAP z dôvodu výraznej nerovnováhy. EÚ takúto prax štátov za výnimočných okolností pripúšťa. Inak platí voľný pohyb tovarov, k čomu sme sa ako členský štát zaviazali,” uviedol minister.

Zatiaľ však neprichádza s reštrikciou a ponúka cementárňam dohodu o zvyšovaní podielu slovenského odpadu v palive. Cementári neprotestujú, ale potrebujú mať nepretržitý prísun materiálu a v dostatočnom množstve. A to im slovenský trh zatiaľ nevie poskytnúť. Niekoľko liniek na mechanicko-biologickú úpravu odpadu, ktoré na Slovensku už existujú, idú na tretinový výkon, alebo stoja. Iné sa ani nepostavili, pretože ich ekonomická návratnosť je v nedohľadne aj pre nízke ceny komodít.


Energetické zhodnocovanie odpadu, či už v cementárňach alebo iných zariadeniach spaľujúcich odpad, však nie je pre envirorezort vytúženým cieľom v podmienkach cirkulárnej ekonomiky. “Spaľovňa je konečná, slepá ulica, kde sa z materiálov stane iba popol. Toto nie je veľmi cirkulárne,” myslí si J. Budaj.

Dodáva však, že jeho úrad nie zaslepeným odporcom spaľovní. “Vždy tu bude určitá časť odpadov, ktoré bude treba umiestniť v modernej spaľovni. Aj v tomto odvetví ide vývoj technológií rýchlo dopredu a existujú aj bezkomínové zariadenia.”

Recyklačné kapacity nemusia stačiť

Aj napriek a vďaka zvýšeným kapacitám cementární, rozbehnutiu mechanicko-biologickej úpravy odpadu, podstatnému nárastu recyklácie a obmedzovaniu skládkovania bude množstvo nerecyklovateľného odpadu v budúcnosti rásť.

Pohľad na očakávaný vývoj množstva odpadu na Slovensku do roku 2035 prezentoval Marián Christenko, viceprezident združenia CEWEP, zastupujúce prevádzkovateľov zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu v Európe.


Množstvo odpadu na Slovensku vzrástlo za posledných 10 rokov o 30 %. Tempo rastu predstavuje za posledný rok zhruba 2 %, v priemere asi 3 %. “Ak bude rast na úrovni 1 %, potom tvorba odpadu na obyvateľa vzrastie na 485 kg. To je zhruba dnešný európsky priemer. Ak tempo rastu bude 2 % ročne, bude to 597 kg. To je dnešná úroveň Rakúska. Pri takomto raste SR vyprodukuje v roku 2035 3,2 mil. ton odpadu. Dnes je to 2,4 mil. ton.”

Základnou otázkou podľa Christenka je, či sú kapacity na to, aby sa na Slovensku dokázali zrecyklovať dva milióny ton odpadu, čo vyplýva z európskeho recyklačného cieľa 65 %. Okrem toho by skládkovanie malo klesnúť na 10 %.

“Ak sa zohľadnia skúsenosti západných krajín, možno očakávať, že celková potreba zariadení na energetické zhodnotenie na Slovensku predstavuje asi 1,2 mil. ton odpadu ročne, a to aj pri 65 % miere recyklácie.”

Finálna kapacita cementární dosahuje zhruba 500-tisíc ton odpadu, obe spaľovne zhruba 300-tisíc ton. “Teoreticky aj z toho zvyšného objemu sa dá niečo ukrojiť, ale stále je to niekoľko stotisíc ton, s ktorými sa treba vysporiadať,” uviedol zástupca odvetvia energetického využívania odpadu.

Upozorňuje aj na rastúci podiel priemyselného odpadu v celkovej produkcii. “Diskusia sa v poslednej dobe stále točí iba okolo komunálneho odpadu. Veľkou témou sa však stáva priemyselný odpad. V košickej spaľovni za posledné štyri roky stúpol podiel priemyselného odpadu na 28 %. Podiel priemyselného odpadu v Európe rastie na 30-40 %.”

 
 

Zostáva vám 43% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (2)

  1. info@odpadovyhospodar.sk22.10.2020 (15:38)
    štátna spaľovňa nehrozí, ale našťastie štátne teplárne máme, takže držím palce
  2. Odpadový pozitivista :)26.10.2020 (09:55)
    Energetické zhodnocovanie v ZEVO je dnes zbytočne démonizované zo strany MŽPSR ako niečo čo je na poslednom mieste a nie je potrebné. Európa berie ZEVÁ ako dôležitú súčasť OH, ktorého komunálna oblasť nie je závislá od ekonomické cyklu v EÚ - menší dopyt po stavebných materiáloch znamená menší objem zhodnodeného odpadu v cementárňach. Vo vzťahu k cementárňam je slovenské OH momentálne nastavné tak, že ak si cementárne, resp. MBÚ prevádzkovatelia ustália energetický výstup pre cementárne, môže vykryť potreby slovenského OH v nejakom čase a nahradiť zahraničný odpad slovenským, otázka je za koľko pre občana, čakať však zo strany štátu na to, že vyrieši len politikou recyklátorov, MBÚ a cementárňami všetko, tak je to neprirodzený model, ktorý vo vyspelých krajinách EŮ nefunguje a nemusíme ísť ani ďaleko, pretože Rakúsko funguje na recyklátoroch, MBÚ, cementárňach a samozrejme na ZEVÁch, kde sa až 39% odpadu energeticky zhodnocuje, na Slovensku len 8%. Recept na úspech pre MŽPSR a pre Slovensko je nechať investorov, ktorí chcú investovať do ZEVO, aby prešli procesmi povoľovania, nebrániť im v tom a o 5-7 rokov kedy sa slovenské OH zmení v kontexte MBÚ, cementární, BIO odpadu, mať aktuálne k výstavbe ZEVO v tom ktorom regióne - či to budú priestory štátnych teplární, alebo samostatní investori je momentálne jedno, pretože dôeležitá je príprava, aby sme pri problémoch v stavebníctve o pár rokov nakoniec v dôsledku nedostatočných kapacít ZEVO neskládkovali viac ako dnes...

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Firmy o ISOH-u nemajú dostatok informácií

Firmy o ISOH-u nemajú dostatok informácií

Rezort životného prostredia podľa účastníkov trhu nedostatočne informuje o zavádzaní kľúčového informačného systému.

Dedinu meter po metri zaplavuje toxické bahno. Slovenskí filmári mapujú postupujúcu envirozáťaž

Dedinu meter po metri zaplavuje toxické bahno. Slovenskí filmári mapujú postupujúcu envirozáťaž

Dokumentárny film zachytáva portrét zanikajúcej dediny, ktorú pochováva odpad z bane na meď.

Chýbajú koncové zariadenia. Ceny to tlačí hore a odpad prevážame ďaleko (ROZHOVOR)

Chýbajú koncové zariadenia. Ceny to tlačí hore a odpad prevážame ďaleko (ROZHOVOR)

Náklady na odpadové hospodárstvo rastú, vďaka smart riešeniu sme ale v odpadoch dokázali urobiť poriadok, hovoria Jarmila Répássyová a Ivica Gajdošová z mesta Senec.