Marián Christenko: Aj pri 65 % miere recyklácie ostane niekoľko 100-tisíc ton odpadu

Jednou z možností, kde sa môže energeticky zhodnocovať odpad, sú cementárne. V súčasnosti tu končí zhruba 380-tisíc ton vo forme tuhého alternatívneho paliva (TAP). Množstvo odpadového paliva pochádzajúceho zo Slovenska predstavuje približne 80-tisíc ton. Zvyšok sa dováža z Rakúska, Nemecka, Talianska, Belgicka, Maďarska a Slovinska.

Ministerstvo životného prostredia chce však dovoz TAP zo zahraničia obmedziť a uvoľniť tak priestor pre zatiaľ iba predpokladanú domácu produkciu. Všetky cementárne odhadujú, že v budúcnosti môžu spracovávať spolu zhruba 500-tisíc ton alternatívneho paliva ročne. V súčasnosti ho na Slovensku nie je dostatok.

“Súčasná produkcia je nedostatočná a ministerstvo bude vyhlasovať výzvy na podporu zvýšenia využívania slovenských TAP,” ohlásil minister životného prostredia Ján Budaj na zasadnutí Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo pri Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti.

Obmedzenie dovozu TAP. Dobrovoľné alebo prikázané

Očakáva sa, že množstvo tuhých alternatívnych palív bude rásť aj s obmedzovaním skládkovania a zavedením povinnej úpravy odpadu pred uložením na skládku. Zároveň ministerstvo trvá na svojom zámere obmedziť dovoz zahraničného paliva z odpadu. Aj keď najskôr to chce riešiť dobrovoľnou dohodou s cementármi.

“Budeme navrhovať obmedzenie dovozu TAP z dôvodu výraznej nerovnováhy. EÚ takúto prax štátov za výnimočných okolností pripúšťa. Inak platí voľný pohyb tovarov, k čomu sme sa ako členský štát zaviazali,” uviedol minister.

Zatiaľ však neprichádza s reštrikciou a ponúka cementárňam dohodu o zvyšovaní podielu slovenského odpadu v palive. Cementári neprotestujú, ale potrebujú mať nepretržitý prísun materiálu a v dostatočnom množstve. A to im slovenský trh zatiaľ nevie poskytnúť. Niekoľko liniek na mechanicko-biologickú úpravu odpadu, ktoré na Slovensku už existujú, idú na tretinový výkon, alebo stoja. Iné sa ani nepostavili, pretože ich ekonomická návratnosť je v nedohľadne aj pre nízke ceny komodít.

Energetické zhodnocovanie odpadu, či už v cementárňach alebo iných zariadeniach spaľujúcich odpad, však nie je pre envirorezort vytúženým cieľom v podmienkach cirkulárnej ekonomiky. “Spaľovňa je konečná, slepá ulica, kde sa z materiálov stane iba popol. Toto nie je veľmi cirkulárne,” myslí si J. Budaj.

Dodáva však, že jeho úrad nie zaslepeným odporcom spaľovní. “Vždy tu bude určitá časť odpadov, ktoré bude treba umiestniť v modernej spaľovni. Aj v tomto odvetví ide vývoj technológií rýchlo dopredu a existujú aj bezkomínové zariadenia.”

Recyklačné kapacity nemusia stačiť

Aj napriek a vďaka zvýšeným kapacitám cementární, rozbehnutiu mechanicko-biologickej úpravy odpadu, podstatnému nárastu recyklácie a obmedzovaniu skládkovania bude množstvo nerecyklovateľného odpadu v budúcnosti rásť.

Pohľad na očakávaný vývoj množstva odpadu na Slovensku do roku 2035 prezentoval Marián Christenko, viceprezident združenia CEWEP, zastupujúce prevádzkovateľov zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu v Európe.

Množstvo odpadu na Slovensku vzrástlo za posledných 10 rokov o 30 %. Tempo rastu predstavuje za posledný rok zhruba 2 %, v priemere asi 3 %. “Ak bude rast na úrovni 1 %, potom tvorba odpadu na obyvateľa vzrastie na 485 kg. To je zhruba dnešný európsky priemer. Ak tempo rastu bude 2 % ročne, bude to 597 kg. To je dnešná úroveň Rakúska. Pri takomto raste SR vyprodukuje v roku 2035 3,2 mil. ton odpadu. Dnes je to 2,4 mil. ton.”

Základnou otázkou podľa Christenka je, či sú kapacity na to, aby sa na Slovensku dokázali zrecyklovať dva milióny ton odpadu, čo vyplýva z európskeho recyklačného cieľa 65 %. Okrem toho by skládkovanie malo klesnúť na 10 %.

“Ak sa zohľadnia skúsenosti západných krajín, možno očakávať, že celková potreba zariadení na energetické zhodnotenie na Slovensku predstavuje asi 1,2 mil. ton odpadu ročne, a to aj pri 65 % miere recyklácie.”

Finálna kapacita cementární dosahuje zhruba 500-tisíc ton odpadu, obe spaľovne zhruba 300-tisíc ton. “Teoreticky aj z toho zvyšného objemu sa dá niečo ukrojiť, ale stále je to niekoľko stotisíc ton, s ktorými sa treba vysporiadať,” uviedol zástupca odvetvia energetického využívania odpadu.

Upozorňuje aj na rastúci podiel priemyselného odpadu v celkovej produkcii. “Diskusia sa v poslednej dobe stále točí iba okolo komunálneho odpadu. Veľkou témou sa však stáva priemyselný odpad. V košickej spaľovni za posledné štyri roky stúpol podiel priemyselného odpadu na 28 %. Podiel priemyselného odpadu v Európe rastie na 30-40 %.”

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.