Taraba vystúpil v parlamente, kritizoval predchádzajúcu vládu (+ fact-checking)

Minister životného prostredia Tomáš Taraba bol predvčerom (14.11.2023) prvým z ministrov, ktorý vystúpil v rozprave k Programovému vyhláseniu vlády SR na roky 2023-2027.

Vo svojom príspevku najmä útočil na predchádzajúcu vládu a venoval aj odpadovému hospodárstvu. Viackrát pritom kritizoval predchádzajúcu vládu za kroky, ktoré presadila ešte vláda Roberta Fica v rokoch 2016-2020.

Ministrove tvrdenia o úprave odpadov

Minister v úvode rozpravy nadviazal na svoje predchádzajúce vyjadrenia k povinnosti zaviesť úpravu odpadov pred skládkovaním, ktorá by mala vstúpiť do platnosti od 1. januára budúceho roku.

Skritizoval predchádzajúce vedenie ministerstva za to, že presadilo túto povinnosť skôr, než to vyžadovala európska legislatíva.

„Najaktuálnejší problém, ktorý zanechalo predchádzajúce vedenie pod pánom Budajom: aplikovali takú prax na Slovensku, že chceli byť pápežskejší ako pápež. To bola celá politika životného prostredia. To znamená, že keď Európska únia rozhodla, že niečo má platiť v Európe v roku 2032, prišiel sem pán Jano Budaj a presadil zákon, že na Slovensku to bude platiť od roku 2024. Konkrétne sa napríklad hovorí o takzvanej mechanickej-biologickej úprave komunálneho odpadu,” uviedol T. Taraba.

Minister však v tomto prípade nehovoril pravdu. Povinnosť zaviesť úpravu odpadov vyplýva z európskej legislatívy už od roku 2009 a limitný rok 2032 pre zavedenie tejto úpravy vyvracia fakt, že už v novembri roku 2021 obdržalo Slovensko od Európskej komisie aj v tejto veci “infingement”, teda rozhodnutie týkajúce sa prípadov nesplnenia povinnosti. Téme sme sa venovali v samostatnom článku.

V rozhodnutí Komisia informuje aj o tom, že na 111 slovenských skládkach sa odpad skládkuje bez vhodného spracovania, pretože skládky nemajú vyhovujúce zariadenia na separáciu rôznych frakcií odpadu a stabilizáciu organického odpadu. 

„Slovensko takisto nesprávne transponovalo povinnosť predúpravy odpadu do svojich vnútroštátnych právnych predpisov a sieť zariadení na spracovanie odpadu je nedostatočná,” uviedla vtedy Komisia.

Komisia preto zaslala dotknutým členským štátom formálne výzvy. Dotknuté členské štáty mali dva mesiace na to, aby na formálnu výzvu odpovedali a odstránili nedostatky, na ktoré poukázala Komisia.

Kto hlasoval za MBÚ

Minister Taraba zaútočil v reakcii na poslankyňu Vladimíru Marcinkovú (klub SaS), ktorej vyčítal, že strana SaS hlasovala za prijatie týchto opatrení.

„Toto ste všetko vy zo SaS veľmi srdečne podpisovali a hlasovali. Takže, vážená pani Marcinková, ja vám poviem, čo ste vy, taká kvalitne vzdelaná osoba, spôsobili týmito hlasovaniami. Od 1. januára 2024 ste všetkým slovenským samosprávam uvalili kameň, že majú aplikovať mechanicko-biologickú úpravu komunálneho odpadu. Do dnešného dňa, pani Marcinková, sa do toho investovalo 120 miliónov euro. A viete, aký je výsledok? Zavolajte pánovi Rybníčkovi, zavolajte ZMOS-u, zavolajte, postavte sa tu a povedzte, že toto ste sem priniesli vy,” uviedol minister.

Minister Taraba aj v tomto prípade klamal. Povinnosť tzv. mechanicko-biologickej úpravy odpadov bola s odkladným účinkom k 1.1.2021 schválená v novele zákona o odpadoch už v novembri roku 2019 a vtedy opozičná strana SaS hlasovala proti.

Nepodporil ju ani Ján Budaj. Naopak, novelu presadila koalícia, ktorej súčasťou sú aj súčasní poslanci za SMER-SD, teda koalície, ktorej členom je Tomáš Taraba.

Národná rada SR / Foto: NR SR

Zálohovanie nápojových obalov

V ďalšej časti svojho príspevku v rozprave kritizoval minister Tomáš Taraba zavedenie systému zálohovania nápojových obalov, ktorý nazval zlodejinou. Opäť však útočil na nesprávnu vládu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.