Konsolidované znenie Zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

Návrh novely zákona bol schválený v NR SR dňa 17. 1. 2024. Konsolidované znenie vychádza zo schváleného znenia, ktorého text je zverejnený na webe NR SR.

Konsolidované znenie je redakčným spracovaním bez záruky, slúži pre čitateľov denníkov Odpady/Energie/Voda-portal.sk na orientačný prehľad v prijatej zmene legislatívy.

Konsolidované znenie v tomto znení nemá žiadnu právnu záväznosť. Právne záväzné znenie predpisov Zbierky zákonov Slovenskej republiky poskytuje jedine listinná podoba Zbierky zákonov SR, ktorá je určená zákonom 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Červenou farbou sú vyznačené časti, ktoré sú zrušené, modrou tie, ktoré sú nové/doplnené. Zelenou farbou sú vyznačené vybrané vysvetlivky predkladateľa z dôvodovej správy k zákonu.

Konsolidované znenie Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, po novelizácii schválenej dňa 17. 9. 2024

Vláda Slovenskej republiky podľa § 81 ods. 1 písm. e) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „zákon“) nariaďuje:

Čl. I
PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

…

§ 3
Na účely tohto zákona

a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi,

b) posudzovanie vplyvov strategického dokumentu je postup uvedený v druhej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy strategického dokumentu na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa predloženie oznámenia o vypracovaní strategického dokumentu (ďalej len "oznámenie"), vypracovanie rozsahu hodnotenia strategického dokumentu, správy o hodnotení vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení strategického dokumentu") a záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu, pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečený prístup verejnosti a konzultovanie strategického dokumentu s verejnosťou, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou,

c) zisťovacie konanie je postup, ktorého účelom je zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie; výsledkom tohto postupu je záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania, ktorým sa určuje, či pre navrhovanú činnosť alebo jej zmenu je potrebné posudzovanie vplyvov na životné prostredie,

dc) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou,, ktorý pozostáva z

1. prípravy správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie (ďalej len „správa o hodnotení činnosti“) navrhovateľom,

2. konzultácie s povoľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutými orgánmi, dotknutými obcami a dotknutou verejnosťou,

3. preskúmania informácií uvedených v správe o hodnotení činnosti príslušným orgánom a prípadne všetkých doplňujúcich informácií predložených navrhovateľom, ako aj všetkých informácií získaných prostredníctvom konzultácií,

4. formulácie odôvodnených záverov príslušného orgánu o významných vplyvoch projektu na životné prostredie a

5. integrácie odôvodnených záverov príslušného orgánu do akýchkoľvek rozhodnutí o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov,2)

ed) strategický dokument je návrh plánu alebo programu vrátane takého, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou, ako aj akákoľvek jeho zmena, ktorý sa pripravuje, schvaľuje alebo pripravuje a schvaľuje na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo ktorý je pripravovaný na schválenie Národnou radou Slovenskej republiky, obecným zastupiteľstvom, zastupiteľstvom vyššieho územného celku alebo vládou Slovenskej republiky a ich prípravu vyžaduje všeobecne záväzný právny predpis, rozhodnutie alebo uznesenie orgánu, pre ktorý sa pripravuje na schválenie,

fe) strategický dokument s celoštátnym dosahom je strategický dokument, ktorý schvaľuje vláda Slovenskej republiky,

gf) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej zmena") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny,

hg) navrhovateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu vyžadujúcu si povolenie,

ih) povoľovacie konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov,2)

ji) rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní je povolenie alebo rozhodnutie povoľujúceho orgánu, ktorým sa udelenie povolenia zamieta alebo ktorým sa povoľovacie konanie zastavuje,

kj) povolenie je rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti; ak navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha viacerým povoľovacím konaniam, považuje sa za povolenie, oprávňujúce navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti, rozhodnutie vydané v každom z týchto povoľovacích konaní; za povolenie sa nepovažuje kolaudačné rozhodnutie, povolenie na užívanie, ani ich zmena; to neplatí, ak povolenie bolo vydané v kolaudačnom konaní, ktoré bolo spojené s konaním o zmene stavby,

lk) príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie a má dostatočné odborné znalosti na preskúmanie správy o hodnotení činnosti alebo, ak je to potrebné, k nim má prístup; je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie je v zákone uvedené inak,

ml) rezortný orgán je ústredný orgán štátnej správy,6) do pôsobnosti ktorého patrí navrhovaná činnosť alebo jej zmena; ak ide o posudzovanie vplyvov strategického dokumentu s celoštátnym dosahom, je ním orgán, ktorý predkladá návrh takéhoto strategického dokumentu na rokovanie vlády Slovenskej republiky,

nm) povoľujúci orgán je obec alebo orgán štátnej správy príslušný na rozhodovanie v povoľovacom konaní,

on) schvaľujúci orgán je orgán verejnej správy príslušný na schválenie strategického dokumentu,

po) obstarávateľ je osoba, ktorá zabezpečuje vypracovanie strategického dokumentu,

qp) dotknutý orgán je orgán verejnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko, záväzné stanovisko, rozhodnutie alebo vyjadrenie vydávané podľa osobitných predpisov7) podmieňujú povolenie navrhovanej činnosti, jej zmeny, alebo ktorého vyjadrenie sa vyžaduje pred prijatím alebo schválením strategického dokumentu,

rq) dotknutá obec je obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, alebo ktorej územia sa týka navrhovaný strategický dokument, alebo ktorej územie môže byť zasiahnuté vplyvom navrhovanej činnosti, jej zmeny alebo prijatím navrhovaného strategického dokumentu,

sr) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny,

ts) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní,

ut) mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia je občianske združenie, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil štát, alebo nadácia7a) založená na účel tvorby alebo ochrany životného prostredia alebo zachovania prírodných hodnôt,

vu) strana pôvodu je štát, na ktorého území sa navrhuje prijať strategický dokument a realizovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, ktoré môžu mať významný nepriaznivý vplyv presahujúci štátne hranice,

wv) dotknutá strana je štát, ktorý môže byť dotknutý významne nepriaznivým vplyvom strategického dokumentu a alebo navrhovanej činnosti alebo jej zmeny presahujúcim štátne hranice.

x) centrálny informačný systém je informačný portál ministerstva, ktorý je prevádzkovaný poverenou organizáciou.

K § 3

Zmena definície posudzovania vplyvov a zisťovacieho konania vychádza zo smernice EIA v platnom znení). Celá smernica EIA v platnom znení je orientovaná hlavne na proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, teda proces, v rámci ktorého sa „identifikujú, opíšu a posúdia náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo, priame a nepriame významné vplyvy navrhovanej činnosti“ (čl. 3 ods. 1 smernice EIA v platnom znení) na jednotlivé faktory životného prostredia pri zabezpečení otvorenej a aktívnej účasti verejnosti s možnosťou opravných prostriedkov proti rozhodnutiam (decision) vydaným v rámci tohto procesu. Naproti tomu zisťovacie konanie (screening) je proces, ktorého účelom je určenie (determination), či projekty v Prílohe II smernice EIA v platnom znení podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, teda či ich realizáciou hrozí významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. V zmysle čl. 4 smernice EIA v platnom znení sa takýto screening realizuje výlučne v komunikácii medzi navrhovateľom a príslušným orgánom a prípadne s osobitnými orgánmi podľa čl.6 ods.1 smernice EIA v platnom znení („...orgány, ktorých sa projekt bude pravdepodobne týkať z dôvodu ich osobitných právomocí v oblasti životného prostredia, alebo na základe miestnej alebo regionálnej príslušnosti...“). Novela preto zavádza novú definíciu posudzovania vplyvov na životné prostredie vychádzajúcu presne zo znenia čl. 3 ods. 1 smernice EIA v platnom znení. Táto definícia bola do smernice zavedená v revízii z roku 2014 a v tejto podobe doteraz nebola transponovaná do nášho zákona. Požiadavky definované v čl. 8 smernice EIA v platnom znení sú realizované prostredníctvom povinnosti integrovať odôvodnené závery vyplývajúce z posudzovania vplyvov na životné prostredie do akéhokoľvek povolenia na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Podľa čl. 1 bod 2 písm. c) smernice EIA v platnom znení „povolenie“ znamená rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu; teda ide o integráciu záverov do rozhodnutí o povolení navrhovanej činnosti alebo jej zmeny napríklad podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon), zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podobne. Zároveň sa samostatne definuje proces zisťovacieho konania ako postup, ktorého výsledkom má byť odborné určenie (determination), či navrhovaná činnosť alebo jej zmena definovaná v Prílohe č. 8, časti B má potenciál spôsobiť významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a teda či má byť predmetom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Primerane sa dokumentácia s doterajšími názvami Zámer a Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti zachováva iba pre procesy zisťovacieho konania.

DRUHÁ ČASŤ
POSUDZOVANIE NÁVRHOV STRATEGICKÝCH DOKUMENTOV A STRATEGICKÝCH DOKUMENTOV S CELOŠTÁTNYM DOSAHOM

Posudzovanie strategických dokumentov

§ 4
Predmet a rozsah posudzovania vplyvov strategických dokumentov

...

§ 8
Rozsah hodnotenia strategického dokumentu a časový harmonogram

(1) Rozsah hodnotenia strategického dokumentu a podľa potreby aj jeho časový harmonogram určí príslušný orgán po prerokovaní s obstarávateľom, schvaľujúcim orgánom, dotknutým orgánom, a ak ide o strategický dokument s miestnym dosahom, aj s dotknutou obcou; ak ide o strategický dokument, ktorý môže mať vplyv samostatne alebo v kombinácii s iným strategickým dokumentom alebo s inou činnosťou na územie sústavy chránených území, aj po dohode so štátnym orgánom ochrany prírody a krajiny.9c) (2) Rozsah hodnotenia strategického dokumentu, a ak je určený, aj časový harmonogram, doručí príslušný orgán obstarávateľovi spolu so stanoviskami podľa § 6 ods. 6 do desiatich dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 6 ods. 6; ak sa uskutočnilo zisťovacie konanie, do desiatich pracovných dní od vydania rozhodnutia o potrebe jeho posudzovania vplyvov podľa § 7 ods. 5 a ak bolo vydané odborné stanovisko podľa § 4 ods. 3 do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu strategického dokumentu obstarávateľom.

(3) Ak ide o určovanie rozsahu hodnotenia strategického dokumentu, vychádza sa z obsahu a štruktúry správy o hodnotení vplyvu strategického dokumentu podľa § 9 ods. 3 s prihliadnutím na stanoviská doručené podľa § 6 ods. 6. Určí sa,

a) ktoré varianty zohľadňujúce ciele a geografický rozmer riešenia navrhovaného strategického dokumentu je potrebné podrobnejšie vypracovať a hodnotiť,

b) na ktoré body z obsahu a štruktúry správy o hodnotení strategického dokumentu podľa § 9 ods. 3 je potrebné v správe o hodnotení osobitne prihliadať pri zohľadnení súčasných poznatkov a metód posudzovania vplyvov, obsahu a úrovne podrobností strategického dokumentu, v akom štádiu schvaľovacieho procesu sa strategický dokument nachádza a rozsah, v akom sú určité záležitosti vhodnejšie posudzované na rozličných úrovniach procesu, aby sa predišlo duplicite posudzovania vplyvov,

c) počet vyhotovení správy o hodnotení strategického dokumentu.

(4) Ak ide o určovanie rozsahu hodnotenia strategického dokumentu pre strategický dokument, ktorým je územnoplánovacia dokumentácia, vychádza sa z obsahu a štruktúry správy o hodnotení vplyvu strategického dokumentu podľa § 9 ods. 4 pri zohľadnení súčasných poznatkov a metód posudzovania vplyvov, obsahu a úrovne podrobností strategického dokumentu, v akom štádiu schvaľovacieho procesu sa strategický dokument nachádza a rozsah, v akom sú určité záležitosti vhodnejšie posudzované na rozličných úrovniach procesu, aby sa predišlo duplicite posudzovania vplyvov.

(5) V časovom harmonograme sa určí časová postupnosť a podľa potreby aj lehoty jednotlivých krokov hodnotenia.

(6) Príslušný orgán zverejní rozsah hodnotenia strategického dokumentu na webovom sídle ministerstva v centrálnom informačnom systémebezodkladne po jeho určení a zároveň oznámi adresu, na ktorú možno predkladať stanoviská verejnosti k rozsahu hodnotenia strategického dokumentu.

(7) Obstarávateľ zverejní rozsah hodnotenia strategického dokumentu bezodkladne po jeho doručení, ak ide o strategický dokument s miestnym alebo regionálnym dosahom, formou informácie o rozsahu hodnotenia strategického dokumentu spôsobom v mieste obvyklým.

(8) Verejnosť, dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj, dotknutý orgán a ďalšie osoby môžu predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia strategického dokumentu do desiatich dní od jeho zverejnenia podľa odsekov 5 a 6 príslušnému orgánu, ktorý ich po vyhodnotení doručí obstarávateľovi.

Správa o hodnotení strategického dokumentu

§ 9

...

§ 11

(1) Ak ide o strategický dokument s miestnym dosahom, dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia správy o hodnotení strategického dokumentu a návrhu strategického dokumentu informuje o tom verejnosť spôsobom v mieste obvyklým a oznámi, kde a kedy možno do správy o hodnotení strategického dokumentu a návrhu strategického dokumentu nahliadnuť, robiť z nich výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie.

(2) Správa o hodnotení strategického dokumentu a návrh strategického dokumentu musia byť verejnosti prístupné najmenej 21 dní.

(3) Obstarávateľ do uplynutia doby sprístupnenia správy o hodnotení strategického dokumentu a návrhu strategického dokumentu podľa odseku 2 zabezpečí v spolupráci s príslušným orgánom ich verejné prerokovanie.

(4) Termín a miesto verejného prerokovania oznámi obstarávateľ príslušnému orgánu najneskôr 10 dní pred jeho konaním a zároveň ho zverejní na webovom sídle obstarávateľa a v tlači najmenej desať dní pred jeho konaním. Informáciu o verejnom prerokovaní zároveň zašle dotknutým orgánom, a ak ide o strategický dokument s miestnym dosahom, aj dotknutej obci najneskôr desať dní pred jeho konaním.

(5) Príslušný orgán zverejní informáciu o mieste a čase konania verejného prerokovania bez zbytočného odkladu na svojom webovom sídle v centrálnom informačnom systéme.

(6) Ak ide o strategický dokument s miestnym dosahom, dotknutá obec bezodkladne informuje verejnosť o verejnom prerokovaní spôsobom v mieste obvyklým.

(7) Obstarávateľ v spolupráci s príslušným orgánom vyhotoví záznam o verejnom prerokovaní najneskôr do desiatich pracovných dní od jeho konania.

§ 12

...

§ 13

Odborný posudok k strategickému dokumentu

(1) Odborný posudok k strategickému dokumentu môžu vypracovať iba fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré sú odborne spôsobilé (§ 60 a 61).

(2) Na vypracovaní odborného posudku sa nemôžu podieľať osoby, ktoré sa podieľali na vypracovaní návrhu strategického dokumentu alebo správy o hodnotení strategického dokumentu.

(3) Na vypracovaní odborného posudku sa môžu podieľať aj iné odborne spôsobilé osoby evidované podľa osobitných predpisov,16) ak to vyplýva z povahy vplyvu navrhovanej činnosti.17)

(4) Príslušný orgán určí spracovateľa odborného posudku na základe správy o hodnotení strategického dokumentu s prihliadnutím na záznam z verejného prerokovania a stanoviská podľa § 12 ods. 1 a 2, a to najneskôr do desiatich dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 12 ods. 1 a 2. O tejto skutočnosti zároveň informuje obstarávateľa. Pri určení spracovateľa odborného posudku príslušný orgán prihliada na osobitnú odbornú spôsobilosť získanú v odbore alebo oblasti činností podľa osobitného predpisu.17a)

(5) Spracovateľ odborného posudku môže od jeho vypracovania odstúpiť len na základe odôvodnenia zaslaného v písomnom vyhotovení, a to najneskôr do 14 dní od doručenia oznámenia o určení spracovateľa odborného posudku príslušným orgánom.

(6) Príslušný orgán môže od určenia spracovateľa odborného posudku upustiť a určiť iného spracovateľa odborného posudku na základe písomného odôvodnenia navrhovateľa obstarávateľa zaslaného do 14 dní od doručenia oznámenia o určení spracovateľa odborného posudku alebo ak zistí nové závažné skutočnosti odôvodňujúce zmenu.

(7) Obstarávateľ zabezpečí vypracovanie odborného posudku u odborne spôsobilej osoby určenej príslušným orgánom a doručí ho príslušnému orgánu v termíne podľa odseku 6 odseku 8.

(8) Odborne spôsobilá osoba vypracuje odborný posudok najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia o jej určení za spracovateľa odborného posudku.

(9) Obstarávateľ je povinný poskytnúť odborne spôsobilej osobe určenej podľa odseku 4 na jej žiadosť doplňujúce údaje nevyhnutné na vypracovanie odborného posudku, ktoré má k dispozícii.

(10) V odbornom posudku sa vyhodnotí najmä

a) úplnosť správy o hodnotení strategického dokumentu,

b) stanoviská podľa § 12,

c) úplnosť zistenia kladných a záporných vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie vrátane ich vzájomného pôsobenia,

d) použité metódy hodnotenia a úplnosť vstupných informácií,

e) varianty riešenia strategického dokumentu,

f) návrh opatrení a podmienok na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov strategického dokumentu.

(11) Odborný posudok vždy obsahuje návrh záverečného stanoviska podľa § 14.

§ 14
Záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu

...

§ 15
Schvaľovanie strategického dokumentu

(1) Ak ide o prípravu a schvaľovanie strategického dokumentu, musí sa prihliadať na existenciu aj obsah záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu a najmä na podmienky prijatia strategického dokumentu.

(2) Schvaľujúci orgán nemôže bez záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu podľa § 12 alebo bez doložky vplyvov na životné prostredie podľa § 17 ods. 14 schváliť strategický dokument, ktorý je predmetom posudzovania. Schvaľujúci orgán je povinný vziať do úvahy výsledky účasti verejnosti, a to najmä stanoviská verejnosti, výsledky konzultácií a verejného prerokovania s verejnosťou, vznesené pripomienky verejnosti.

(3) Strategický dokument, ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom alebo činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území, môže schvaľujúci orgán schváliť, len ak sa na základe výsledku posudzovania vplyvov preukáže, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu takého územia z hľadiska cieľov jeho ochrany, ak odsek 4 neustanovuje inak.

(4) Ak sa na základe výsledku posudzovania vplyvov preukáže nepriaznivý vplyv strategického dokumentu na integritu územia sústavy chránených území z hľadiska cieľov jeho ochrany a ak neexistujú alternatívne riešenia bez nepriaznivého vplyvu alebo ak takéto nie sú s menším nepriaznivým vplyvom, strategický dokument sa môže schváliť len z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu a za podmienky uloženia kompenzačných opatrení podľa osobitného predpisu.18a) Ak sa na príslušnom území vyskytujú prioritné biotopy alebo prioritné druhy, strategický dokument možno schváliť len z takých naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu, ktoré sa týkajú verejného zdravia, verejnej bezpečnosti alebo priaznivých dôsledkov zásadného významu na životné prostredie, alebo ak podľa stanoviska Európskej komisie súvisí s inými naliehavými dôvodmi vyššieho verejného záujmu.

(5) Ak obstarávateľ nezohľadní pripomienky vyplývajúce zo záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu a ak ide o dopracovanie strategického dokumentu, je povinný svoj postup zdôvodniť a také odôvodnenie zverejniť a doložiť ho spolu so záverečným stanoviskom z posúdenia strategického dokumentu schvaľujúcemu orgánu k návrhu strategického dokumentu. Obstarávateľ zverejní stanoviská a pripomienky uplatnené k návrhu strategického dokumentu, pričom uvedie, ako ich zohľadnil a zapracoval do tohto návrhu, ako zohľadnil obsah a závery správy o hodnotení strategického dokumentu, ako zohľadnil dôsledky schválenia strategického dokumentu na životné prostredie a zdravie, a uvedie dôvody na zvolenie konkrétnej alternatívy strategického dokumentu v porovnaní s inými alternatívami.

(6) Ak schvaľujúci orgán schváli strategický dokument v inom znení, aké bolo predložené, v spolupráci s obstarávateľom vypracuje informácie podľa odseku

5. (7) Obstarávateľ doručí schválený strategický dokument, ktorému predchádzalo posudzovanie podľa tohto zákona, spolu s informáciami podľa odseku 5 v listinnom vyhotovení a na elektronickom nosiči dát príslušnému orgánu a zároveň ho zverejní na svojom webovom sídle alebo iným vhodným spôsobom.

(8) Príslušný orgán zverejní schválený strategický dokument spolu s informáciami podľa odseku 5 na webovom sídle ministerstva v centrálnom informačnom systéme najneskôr do piatich dní od jeho doručenia podľa odseku 7.

§ 16
Sledovanie a vyhodnocovanie vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie

...

§ 17
Posudzovanie strategických dokumentov s celoštátnym dosahom

(1) Na strategické dokumenty s celoštátnym dosahom sa primerane vzťahujú ustanovenia § 5 až 16 a šiestej časti, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2) Posudzovanie vplyvu strategických dokumentov s celoštátnym dosahom zabezpečuje rezortný orgán v spolupráci s ministerstvom.

(3) Oznámenie o strategickom dokumente s celoštátnym dosahom podľa § 5 ods. 5 a prílohy č. 2 doručí rezortný orgán ministerstvu a zároveň ho zverejní podľa § 6 ods. 1 v hromadnom informačnom prostriedku19) v centrálnom informačnom systéme a na svojom webovom sídle s celoštátnym dosahom.

Poznámka pod čiarou k odkazu 19 sa vypúšťa.

(4) Rezortný orgán vykoná v prípade strategických dokumentov s celoštátnym dosahom zisťovacie konanie podľa § 7. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k oznámeniu do 15 dní odo dňa, keď bolo oznámenie zverejnené podľa § 6 ods. 2.

(5) Rozsah hodnotenia strategických dokumentov s celoštátnym dosahom podľa § 8 určí rezortný orgán v spolupráci s ministerstvom, zverejní ho bezodkladne v plnom rozsahu na svojom webovom sídle a informáciu o určenom rozsahu hodnotenia zverejní v hromadnom informačnom prostriedku19) s celoštátnym dosahom ktoré ho bezodkladne v plnom rozsahu zverejní v centrálnom informačnom systéme; rezortný orgán bezodkladne zverejní informáciu o určenom rozsahu hodnotenia na svojom webovom sídle. Pri určovaní rozsahu hodnotenia strategického dokumentu sa prihliadne na stanoviská doručené podľa odseku 4.

(6) Rezortný orgán zabezpečí hodnotenie vplyvu návrhu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom podľa § 9 a výsledok hodnotenia uvedie v správe o hodnotení strategického dokumentu. Závery hodnotenia zohľadní pri vypracovaní návrhu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom.

(7) Rezortný orgán zverejní úplné znenie návrhu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom a správu o hodnotení strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na svojom webovom sídle a informáciu o ich vypracovaní zverejní v hromadnom informačnom prostriedku19) s celoštátnym dosahom a informáciu o ich vypracovaní na svojom webovom sídle s uvedením termínu na predkladanie stanovísk a adresy, na ktorú možno stanoviská predkladať; o zverejnení informuje bezodkladne ministerstvo.

(8) Rezortný orgán predloží ministerstvu správu o hodnotení strategického dokumentu s celoštátnym dosahom spolu s návrhom strategického dokumentu s celoštátnym dosahom a kópiami všetkých doručených stanovísk najneskôr sedem dní pred dňom verejného prerokovania správy o hodnotení a návrhu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom podľa odseku 9. Rezortný orgán ministerstvu bezodkladne predloží všetky kópie tých stanovísk, ktoré budú doručené rezortnému orgánu neskôr.

(9) Rezortný orgán do 21 dní od zverejnenia správy o hodnotení a návrhu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom podľa odseku 8 zabezpečí v spolupráci s ministerstvom verejné prerokovanie správy o hodnotení a návrhu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom.

(10) Termín a miesto verejného prerokovania oznámi rezortný orgán ministerstvu najmenej desať dní pred jeho konaním a zároveň ho zverejní na svojom webovom sídle a v hromadnom informačnom prostriedku19) s celoštátnym dosahom.

(11) Ministerstvo zabezpečí vypracovanie odborného posudku podľa § 13.

(12) Ministerstvo predloží rezortnému orgánu do 15 dní od doručenia posudku podľa § 13 ods. 7 svoje stanovisko.

(13) Rezortný orgán zohľadní stanovisko ministerstva, predložené stanoviská a obsah verejného prerokovania v návrhu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom.

(14) Výsledky posudzovania vplyvov strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na životné prostredie a zohľadnenie vyhodnotenia predložených stanovísk spolu s ich vyhodnotením uvedie rezortný orgán v doložke vplyvov na životné prostredie. Obsah doložky vplyvov na životné prostredie je uvedený v prílohe č. 7.

(15) Ak ide o strategický dokument s celoštátnym dosahom, ktorý môže mať závažný vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice, postupuje ministerstvo podľa ustanovení § 41 až 43.

K § 17

Zmena v definícii komunikačných prostriedkov, ktorými je navrhovateľ povinný informovať o dokumentácii v rámci procesu hodnotenia vplyvov strategických dokumentov alebo ich zmien vychádza z praxe, kedy súčasný spôsob bol pre navrhovateľa technicky i ekonomicky náročný. Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie ani Aarhuský dohovor nepožadujú explicitne zverejňovanie týchto informácií v médiách s celoštátnym dosahom, postačuje zverejnenie na webových sídlach, resp. prostredníctvom verejných oznamov, čo zostáva zachované.

Zákon č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov bol zrušený a nahradený zákonom č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), ktorý termín „hromadný informačný prostriedok“ nemá definovaný. Navyše podľa súčasne platného zákona č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách) je periodickou publikáciou periodická tlač, elektronická periodická publikácia a spravodajský webový portál. Pokiaľ však má MŽP SR na účel zhŕňania všetkých informácií o posudzovaní vplyvov (EIA / SEA) webové sídlo, ktoré je verejnosti bez obmedzení dostupné a známe, je predpoklad, že široká verejnosť sa s procesmi posudzovania vplyvov oboznamuje práve cez toto súhrnné webové sídlo zriadené na daný účel.

TRETIA ČASŤ
POSUDZOVANIE NAVRHOVANÝCH ČINNOSTÍ ZISŤOVACIE KONANIE A POSUDZOVANIE VPLYVOV NAVRHOVANÝCH ČINNOSTÍ A ICH ZMIEN

§ 18

Predmet posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a predmet zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny

(1) Predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá

a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené v písmene b),

b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti, ktoré nie sú používané viac ako dva roky, ak to vyplýva zo záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania,

c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania zo záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania,

d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená,

e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d) a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania zo záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov,

f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania zo záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania,

g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území uvedená v odseku 2 písm. e), ak to vyplýva zo záväzného stanoviska, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania,

h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných havárií,20) z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

i) navrhovaná činnosť alebo jej zmena uvedená v odseku 2, ak o to požiada navrhovateľ.

(2) Predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá

a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, ktoré nie sú používané viac ako dva roky,

b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B,

c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie,

d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

e) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až d), ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území.

(3) Zmenou povolenej navrhovanej činnosti je aj ukončenie navrhovanej činnosti spojené s likvidáciou, sanáciou, rekultiváciou alebo s viac ako jednou z týchto činností. Ukončenie navrhovanej činnosti podľa prvej vety je samostatným predmetom posudzovania vplyvov alebo zisťovacieho konania len vtedy, ak nebolo súčasťou posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti.

(4) Ak ide o viacero na seba nadväzujúcich zmien tej istej činnosti, ktoré samostatne nedosahujú prahové hodnoty uvedené v prílohe č. 8, ale v súčte ich dosahujú alebo prekračujú, považujú sa tieto zmeny činnosti za jednu činnosť.

(5) Ak ide o navrhované činnosti alebo ich zmeny uvedené v § 1 ods. 2 písm. b), ktorých jediným účelom je obrana, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky po dohode s ministerstvom v každom jednotlivom prípade určí, či ide o navrhované činnosti alebo ich zmeny, ktorých jediným účelom je obrana.

(6) Ak ide o navrhované činnosti alebo ich zmeny podľa § 18 ods. 1 písm. g), po vydaní odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) sa ďalej v konaní postupuje podľa § 30.

(67) Navrhovateľ môže v prípade pochybností, či ide o zmenu navrhovanej činnosti požiadať príslušný orgán o jej posúdenie tým, že predloží žiadosť, v ktorej uvedie opis a odôvodnenie potreby realizovania zmeny navrhovanej činnosti. Súčasťou žiadosti je aj vyhodnotená príloha č. 10 a zároveň projektová dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti vypracovaná podľa osobitného predpisu2) a iné vyjadrenie, stanoviská alebo záväzné stanoviská podmieňujúce jej realizáciu, ak ich má navrhovateľ k dispozícii. Príslušným orgánom pre vydanie vyjadrenia je orgán, ktorý by rozhodoval, ak by išlo o zmenu navrhovanej činnosti podľa § 18.

(7) Ak sa uplatňuje postup podľa odseku 1 písm. i), navrhovateľ predloží príslušnému orgánu informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa § 22 a v konaní sa postupuje podľa § 23.

(8) Predmetom zisťovacieho konania nie je činnosť, ktorá predstavuje

a) renováciu v rozsahu obnovy alebo modernizácie, ak jej výsledkom nie je zmena kapacitných parametrov ani rozšírenie navrhovanej činnosti,

b) inštaláciu najlepšej dostupnej techniky podľa osobitného predpisu21) alebo

c) takú zmenu posúdenej alebo povolenej navrhovanej činnosti, ktorej výsledkom je zníženie podlahovej plochy bez záberu nového územia.

Poznámka pod čiarou k odkazu 21 znie:

„21) § 2 písm. n) zákona č. 39/2013 Z. z.

K § 18

V § 18 odseku 1 a 2 vychádza zmena definície navrhovanej činnosti uvedenej v Prílohe č. 1 smernice EIA v platnom znení, pre ktorú nie je potrebné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie z dôvodu jej rozvojového alebo testovacieho účelu s originálnym znením smernice EIA v platnom znení. Presnejšou definíciou časovej lehoty, počas ktorej sa takáto úľava od posudzovania vplyvov môže uplatňovať sa zjednotí výklad a zabezpečí, aby takéto projekty/navrhované činnosti nemohli byť prevádzkované bez riadneho posúdenia vplyvov na životné prostredie dlhšie ako dva roky.

V ďalších písmenách § 18 odseku 1 sa vo vzťahu k výstupu z procesu zisťovacieho konania pojem rozhodnutie nahrádza pojmom záväzné stanovisko, čo reflektuje zmenu vyvolanú novelou zákona č. 272/2023 Z. z., ktorou bolo zisťovacie konanie vyňaté z režimu zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Súčasne sa z uplatňovania správneho poriadku vyníma aj samotné rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré sa s ohľadom na znenie smernice EIA v platnom znení (determination) upravuje na pojem určenie, ktoré bude mať formu záväzného stanoviska.

V § 18 odseku 1 písm. i) sa rozširuje okruh navrhovaných činností alebo ich zmien, ktoré môžu byť predmetom posudzovania vplyvov. Zavádza sa nová možnosť pre navrhovateľa, ktorý samostatne vyhodnotí, že zmena navrhovanej činnosti spadajúca pod Prílohu č. 8, časť B (Príloha II smernice EIA v platnom znení) môže myť významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, dobrovoľne požiadať o posúdenie vplyvov na životné prostredie bez predchádzajúceho zisťovacieho konania.

V § 18 odseku 2 písm. c ) a d) sa vypúšťa podmienka významného nepriaznivého vplyvu, nakoľko identifikácia možného vplyvu a jeho významnosť má byť predmetom samotného zisťovacieho konania.

Pôvodný § 18 odsek 7 sa ruší, nakoľko funkcia vyhodnotenia kvality zmeny navrhovanej činnosti sa prenáša na zisťovacie konanie. Nový odsek 7 presnejšie definuje postup v prípade, ak sa navrhovateľ rozhodne dobrovoľne požiadať o posúdenie vplyvov na životné prostredie aj pre činnosti bez predchádzajúceho zisťovacieho konania podľa §18, ods. 1 písm. i).

Nový § 18 odsek 8 definuje okruh zmien navrhovanej činnosti, pre ktoré nie je potrebné vykonať zisťovacie konanie pred ich povolením. Odsek upresňuje aplikáciu ustanovenia Prílohy II bodu 13 písm. a) smernice EIA v platnom znení.

Navrhované činnosti alebo ich zmeny podľa podľa odseku 8 predstavujú činnosti, v ktorých renovácia predstavuje najviac obnovu opotrebovaných alebo pokazených častí. V zmysle Interpretácie definícií kategórií projektov Prílohy I a II Smernice EIA sa jedná o niečo ako údržbu vo veľkom rozsahu. Keď je projekt zrenovovaný, je taký dobrý, ako keby bol novopostavený, ale nie je odlišný od pôvodného projektu ani rozšírený. Zároveň platí, že práce potrebné na vykonanie projektu renovácie nesmú byť samy o sebe neobyčajne rušivé (z hľadiska kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v Prílohe č. 10 zákona).

§ 19
Konanie o podnete

(1) Príslušný orgán v konaní o podnete rozhodnutím určí, či posudzovaniu podlieha navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá nedosahuje prahovú hodnotu uvedenú v prílohe č. 8.

(2) Príslušný orgán začne konanie o podnete z vlastného podnetu alebo na základe odôvodneného písomného podnetu. Odôvodnený písomný podnet je oprávnený podať ktokoľvek.

(3) Ak sa konanie o podnete začne na základe odôvodneného písomného podnetu, konanie o podnete sa začína dňom jeho doručenia príslušnému orgánu. Konanie o podnete nezačne, ak príslušný orgán z podnetu zistí, že jeho obsah nie je predmetom konania o podnete, alebo ak bolo v danej veci právoplatne skončené konanie o povolení; o tejto skutočnosti príslušný orgán upovedomí podávateľa podnetu.

(4) Príslušný orgán bezodkladne informuje povoľujúci orgán o začatí a výsledku konania o podnete.

(5) Ak ide o rozhodovanie o tom, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude podliehať posudzovaniu podľa tohto zákona, príslušný orgán prihliada najmä na

a) povahu a rozsah navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,

b) miesto realizácie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, najmä jeho únosné zaťaženie22) a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov,22a)

c) význam očakávaných vplyvov,

d) odôvodnenie podnetu,

e) doručené stanoviská povoľujúceho orgánu, rezortného orgánu, dotknutého orgánu a dotknutej obce.

(6) Príslušný orgán pri rozhodovaní o tom, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude podliehať posudzovaniu podľa tohto zákona, použije kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10. Ak príslušný orgán rozhodne, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena má podliehať posudzovaniu vplyvov zisťovaciemu konaniu podľa tohto zákona, určí na základe prerokovania rozsah hodnotenia a postupuje sa ďalej v konaní podľa § 30.

(7) Príslušný orgán môže vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie požiadaviek podnetu, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona.

(8) Príslušný orgán si v rámci konania o podnete vyžiada stanovisko rezortného orgánu, dotknutého orgánu, povoľujúceho orgánu alebo dotknutej obce a určí primeranú lehotu na doručenie stanoviska, ktorá nemôže byť dlhšia ako 15 dní. Ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Na stanovisko doručené po lehote príslušný orgán neprihliada.

K § 19

V § 19 odsek 6 sa menia pojmy v súvislosti s novou definíciou procesov a ich nastavením.

§ 20
Osobitosti konania

(1) Príslušný orgán môže na návrh navrhovateľa prerušiť zisťovacie konanie alebo posudzovanie vplyvov najviac na 60 dní. Na prerušenie zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov sa nevyžaduje súhlas ostatných účastníkov konania.

(2) Ak sú viaceré navrhované činnosti v prevádzkovej alebo priestorovej súvislosti, možno vykonať posudzovanie ich vplyvov spoločne.

(3) Príslušný orgán konanie zastaví zisťovacie konanie alebo konanie o posudzovaní vplyvov, ak do vydania rozhodnutia navrhovateľ vezme späť návrh na začatie zisťovacieho konania alebo návrh na začatie procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Na späť vzatie návrhu sa nevyžaduje súhlas ostatných účastníkov konania ak o to navrhovateľ požiada pred vydaním záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania alebo záverečného stanoviska. Príslušný orgán informuje o zastavení zisťovacieho konania alebo konania o posudzovaní vplyvov spôsobom podľa § 25 ods. 2.

(4) Ak pripomienky dotknutej verejnosti uvedené v odôvodnenom písomnom stanovisku k zámeru podľa § 23 ods. 4, v odôvodnenom písomnom stanovisku k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, alebo v odôvodnenom písomnom stanovisku k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9 smerujú proti obsahu písomného stanoviska dotknutého orgánu, príslušný orgán konanie nepreruší, ale pri odôvodnení svojho rozhodnutia stanoviská vyhodnotí na základe správnej úvahy. Na zjavne nedôvodnú pripomienku sa neprihliada. Pripomienka je zjavne nedôvodná, ak sa zjavne netýka navrhovanej činnosti, zmeny navrhovanej činnosti alebo jej vplyvov na životné prostredie. V odôvodnení rozhodnutia správny príslušný orgán uvedie, na základe akých dôvodov neprihliadol na pripomienky verejnosti.

(5) Obec, ktorá nebola s ohľadom na predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny príslušným orgánom počas konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 18 ods. 1 identifikovaná ako dotknutá obec, sa ako verejnosť?prejavením záujmu postupom podľa § 24 stáva dotknutou verejnosťou.

(6) Príslušný orgán zverejňuje dokumentáciu a listiny, ktoré môžu obsahovať osobné údaje v?rozsahu meno, priezvisko, adresa, e-mailová adresa alebo číslo osvedčenia odborne spôsobilých osôb podľa osobitného predpisu.

§ 20a
Náležitosti rozhodnutia

Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje

a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo

b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a

c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

Paragraf sa vypúšťa, náležitosti rozhodnutia, resp. určenia/záväzného stanoviska sú presunuté a definované v príslušných paragrafoch, ktoré sa daných procesov procesov týkajú.

§ 22
Zámer Informácia o navrhovanej činnosti alebo jej zmene

(1) Ak je predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5, ktorý obsahuje nulový variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti nerealizovala a aspoň jeden variant navrhovanej činnosti; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29 informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene s náležitosťami podľa odseku 4, ktorá obsahuje nulový variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nerealizovala a aspoň jeden variant navrhovanej činnosti; informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene je navrhovateľ povinný doručiť písomne v listinnej podobe a v elektronickej podobe.

(2) Pre navrhovanú činnosť, ktorej predmetom je líniová stavba,22c) je navrhovateľ povinný doručiť príslušnému orgánu zámer podľa odseku 1, ktorý informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa odseku 1, ktorá okrem náležitostí podľa odsekov 3 až 5 odseku 4 obsahuje nulový variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala a najmenej dva realizačné varianty navrhovanej činnosti. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby.

(3) Príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu po doručení informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupuje podľa § 23.

(4) Pri vypracovaní zámeru sa na jeho obsah primerane použijú kritériá uvedené v prílohe č. 10.

(45) Podrobnosti o obsahu a štruktúre zámeru informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene obsahuje príloha č. 9 príloha č. 9a.

(6) Zámer, ktorý nemá potrebné náležitosti podľa odsekov 4 a 5, vráti príslušný orgán do siedmich pracovných dní navrhovateľovi na doplnenie a určí rozsah a lehotu jeho doplnenia.

(57) Príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa môže vo výnimočnom prípade upustiť do 30 dní od doručenia žiadosti od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti podľa odseku 2 najmä vtedy, ak nie je k dispozícii iná lokalita, alebo ak pre navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 k informácii o navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa § 23 ods. 2 a 3 vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti podľa odseku 2, príslušný orgán uplatní požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu v konaní podľa tohto zákona.

(6) Na vypracovanie informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore zodpovedajúcom odboru činnosti alebo oblasti činnosti podľa § 62 ods. 8.

K § 22

V súlade s doterajšou právnou úpravou § 22 definuje začiatok a úvodné kroky procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, teda administratívneho procesu, pod ktorý spadajú navrhované činnosti a ich zmeny definované v prílohe č. 8, časti A (Príloha I smernice EIA v platnom znení). Na predloženie informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene a súvisiaci proces určenia rozsahu hodnotenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Oddelenie zisťovacieho konania od posudzovania vplyvov na životné prostredie vyvoláva potrebu rozlíšiť dokumentáciu používanú pre zisťovacie konanie (zámer, oznámenie o zmene) od dokumentácie potrebnej pre určenie rozsahu hodnotenia na posúdenie vplyvov na životné prostredie. Pre tento proces sa zavádza nový dokument - Informácia o navrhovanej činnosti alebo jej zmene - ktorý má, v súlade so Smernicou EIA v platnom znení, jednoduchšiu štruktúru a obmedzený obsah.

Štruktúra Informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene je definovaná v novej Prílohe č. 9a. Informácia o navrhovanej činnosti alebo jej zmene predstavuje pre príslušný orgán podklad pre určenie rozsahu hodnotenia.

Smernica EIA v platnom znení v čl. 5 ods. 2 ustanovuje, že príslušný orgán po zohľadnení informácií poskytnutých navrhovateľom, najmä o špecifických vlastnostiach projektu vrátane jeho umiestnenia a technickej kapacity a jeho pravdepodobného vplyvu na životné prostredie (informácia o navrhovanej činnosti alebo jej zmene), vydá stanovisko o rozsahu a úrovni podrobnosti informácií, ktoré má navrhovateľ uviesť v správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie.

Smernica EIA v platnom znení teda v nedefinuje štruktúru informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, iba priamo v článku stručne vymenúva základné údaje; v smernici EIA nie je odkaz na samostatnú prílohu vo väzbe na čl. 5, ods. 2, ale pre zabezpečenie dostatočnej informačnej základne o navrhovanej činnosti alebo jej zmene pre príslušný orgán je príloha s vymedzením minimálnej úrovne dokumentácie informácia o navrhovanej činnosti alebo jej zmene zavedená novelou zákona EIA.

Ďalšie zmeny v tomto paragrafe sú vyvolané potrebou formálnych úprav súvisiacich so zmenou dokumentácie pre zisťovacie konanie a novou definíciou procesov a ich nastavením.

§ 23

(1) Príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia zámeru podľa § 22 zašle zámer povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci. Príslušný orgán zverejní bezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva zámer a oznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti a základné údaje o navrhovateľovi. Základnými údajmi o navrhovanej činnosti sú názov, miesto realizácie, predmet činnosti a základnými údajmi o navrhovateľovi sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa.

(2) Príslušný orgán môže určiť, že z dôvodu veľkého počtu dotknutých obcí bude zámer na nahliadnutie len v ním vybraných obciach, svoje rozhodnutie oznámi aj ostatným dotknutým obciam v lehote podľa odseku 1.

(3) Dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení.

(4) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Na stanovisko doručené po lehote príslušný orgán neprihliada. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť.

§ 23

(1) Príslušný orgán zašle informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, do 20 dní od jej doručenia, informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene zverejní v centrálnom informačnom systéme a požiada dotknutú obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, aby informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene bezodkladne zverejnila spôsobom v mieste obvyklým na dobu najmenej 21 dní. Príslušný orgán zároveň určí termín ústneho pojednávania, ktoré sa musí uskutočniť najneskôr do desiatich dní odo dňa uplynutia lehoty podľa odseku 2, a oznámi ho rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, a prizve naň navrhovateľa.

(2) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, doručia písomné stanovisko do 21 dní od doručenia informácie o navrhovanej činnosti podľa odseku 1, v ktorom si uplatnia svoje požiadavky na určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len „rozsah hodnotenia“). Ak sa písomné stanovisko nedoručí, požiadavky na určenie rozsahu hodnotenia nie je možné uplatniť neskôr. Na písomné stanovisko doručené po lehote príslušný orgán nemusí prihliadať. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť. Na žiadosť navrhovateľa alebo dotknutej obce, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, zašle príslušný orgán návrh rozsahu hodnotenia a doručené písomné stanoviská najneskôr tri dni pred konaním ústneho pojednávania.

(3) Na ústnom pojednávaní sa prerokuje informácia o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, doručené stanoviská, požiadavky na rozsah hodnotenia vyplývajúce z doručených stanovísk a návrh rozsahu hodnotenia vyhotovený príslušným orgánom. Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, ktorí doručili písomné stanovisko podľa odseku 2, môžu svoje pripomienky a požiadavky na rozsah hodnotenia uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliada. Predmetom prerokovania na ústnom pojednávaní sú len odôvodnené pripomienky a požiadavky vyplývajúce z doručených stanovísk a návrh rozsahu hodnotenia. Na neodôvodnené pripomienky a požiadavky sa neprihliada. Navrhovateľ a dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, majú právo nazerať do spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a dostať kópie spisu do termínu ústneho pojednávania.

(4) Príslušný orgán určí rozsah hodnotenia do 15 dní odo dňa konania ústneho pojednávania podľa odseku 3, najneskôr však do 60 dní odo dňa doručenia informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene alebo od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa § 19 odsek 1. Vo zvlášť zložitých prípadoch môže príslušný orgán túto lehotu predĺžiť na 90 dní a vtedy písomne informuje navrhovateľa o dôvodoch tohto predĺženia a o očakávanom termíne vydania rozsahu hodnotenia. Príslušný orgán rozsah hodnotenia zverejní v centrálnom informačnom systéme.

(5) Pri určovaní rozsahu hodnotenia sa vychádza z prílohy č. 11 a zo zápisnice z ústneho pojednávania. Určí sa najmä,

a) ktoré varianty navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 22 ods. 2 je potrebné podrobnejšie vypracovať a hodnotiť,

b) na ktoré body prílohy č. 11 je potrebné v správe o hodnotení činnosti osobitne prihliadať,

c) ktoré odborné štúdie a posudky vypracované odborne spôsobilými osobami podľa osobitných predpisov23) je potrebné vypracovať k správe o hodnotení činnosti,

d) ktoré súvisiace navrhované činnosti sa majú podľa § 20 ods. 2 spoločne posudzovať,

e) počet písomných vyhotovení správy o hodnotení činnosti pre dotknuté obce.

(6) Platnosť rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, je tri roky od jeho určenia, ak príslušný orgán v rozsahu hodnotenia neurčil inak. Na návrh navrhovateľa môže príslušný orgán predĺžiť platnosť rozsahu hodnotenia o dva roky, a to aj opakovane. Pri predlžovaní platnosti rozsahu hodnotenia príslušný orgán vyhodnotí, či došlo k podstatným zmenám podmienok v dotknutom území alebo k novým skutočnostiam súvisiacim s navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou. Ak k takým zmenám došlo, príslušný orgán primerane podmienky určené v rozsahu hodnotenia upraví alebo doplní alebo platnosť rozsahu hodnotenia nepredĺži. Celkový čas platnosti rozsahu hodnotenia nesmie prekročiť sedem rokov. Pre určenie nového rozsahu hodnotenia je navrhovateľ povinný predložiť informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa § 22.

Poznámka pod čiarou k odkazu 23 znie:

„23) Napríklad vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 237/2009 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 201/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a monitorovanie stavu vôd, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 233/2014 Z. z. o podrobnostiach hodnotenia vplyvov na verejné zdravie, zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 272/2023 Z. z.“

K § 23

V § 23 sa nanovo definuje celý proces, ktorého účelom je stanovenie rozsahu hodnotenia pre vypracovanie správy o hodnotení na posúdenie vplyvov na životné prostredie. V súlade s čl. 5, ods. 2 smernice EIA v platnom znení, príslušný orgán vykoná pred stanovením rozsahu hodnotenia konzultácie s osobitnými orgánmi podľa čl. 6, ods.1 smernice EIA v platnom znení („...orgány, ktorých sa projekt bude pravdepodobne týkať z dôvodu ich osobitných právomocí v oblasti životného prostredia, alebo na základe miestnej alebo regionálnej príslušnosti...“). Pre zabezpečenie úplnosti informácií, ktoré bude mať príslušný orgán k dispozícii pred vydaním rozsahu hodnotenia sú medzi takéto orgány zadefinované: povoľujúci orgán, rezortný orgán, všetky dotknuté orgány a dotknutá obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať.

Takýto rozsah orgánov, ktoré sa konzultácie zúčastnia je síce nad rámec smernice EIA v platnom znení, ale v podmienkach aplikačnej praxe Slovenskej republiky zabezpečí komplexnú informáciu o všetkých zložkách a oblastiach, ktoré by mohli byť navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou ovplyvnené a tak vytvorí kvalitný a úplný podklad pre odborné stanovenie rozsahu hodnotenia príslušným orgánom.

Informovanosť verejnosti je zabezpečená povinnosťou príslušného orgánu zverejniť informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene predloženú navrhovateľom v centrálnom informačnom systéme a žiadosťou príslušného orgánu na dotknutú obec, v ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, aby informáciu zverejnila spôsobom v mieste obvyklým.

Zároveň sa mení vnútorná štruktúra samotného procesu určenia rozsahu hodnotenia tak, aby príslušný orgán mal v procese väčšiu časovú voľnosť pri realizovaní jednotlivých úkonov za podmienky, že celkový čas na určenie rozsahu hodnotenia od podania prvotnej dokumentácie – Informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene – nepresiahne 60 dní; vo zvlášť komplikovaných a odôvodnených prípadoch maximálne 90 dní.

Takto nastavené procesy a lehoty eliminujú prieťahy a minimalizujú v súčasnosti neúmerne vysoký počet konaní, ktoré sú v omeškaní pre administratívnu náročnosť procesov. Tiež sa upresňuje kompetencia príslušného orgánu vo vzťahu k nedoručeným stanoviskám (považovať za súhlasné so samotnou navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou), ako aj k stanoviskám doručeným po lehote (nemusí prihliadať).

Ak niektorý z pripomienkujúcich subjektov nedoručí písomné stanovisko, v ktorom si uplatní pripomienky alebo požiadavky na rozsah hodnotenia, jeho stanovisko k navrhovanej činnosti alebo jej zmene sa považuje za súhlasné, teda, že si na rozsah hodnotenia neuplatňuje žiadne požiadavky, a nemôže si následne uplatniť pripomienky alebo požiadavky k rozsahu hodnotenia v rámci ústneho pojednávania. Navrhovateľ alebo dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, môžu požiadať príslušný orgán o zaslanie doručených písomných stanovísk a návrhu rozsahu hodnotenia pred konaním ústneho pojednávania.

Navrhovateľ, rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, majú právo nazerať do spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a dostať kópie spisu po celý čas administratívneho konania.

Zavádza sa ústne pojednávanie za účelom prerokovania rozsahu hodnotenia pred jeho určením.

Zavádza sa platnosť rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá je tri roky od jeho určenia, ak príslušný orgán v rozsahu hodnotenia neurčil inak. Na návrh navrhovateľa môže príslušný orgán predĺžiť platnosť rozsahu hodnotenia o dva roky, a to aj opakovane, pričom celkový čas platnosti rozsahu hodnotenia nesmie prekročiť 7 rokov.

Účasť verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní

§ 24

(1) Príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle v centrálnom informačnom systéme, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o

a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,

b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,

c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,

d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,

e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa § 30, informácii o navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa § 22, rozsahu hodnotenia podľa § 23, zámere a oznámení o zmene navrhovanej činnosti podľa § 29 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,

f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania,

g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vrátane informácií o povoľujúcom príslušnom orgáne, ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok alebo otázok,

h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona, najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,

i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

(2) Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3, alebo ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, podľa tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

(3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním

a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,

b) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,

c) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

na konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podaním odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2. Na odôvodnené písomné stanoviská podané v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v rámci posudzovania jednej a tej istej navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktoré už boli uplatnené a s ktorými sa už príslušný orgán vysporiadal, sa nemusí prihliadať.

(4) Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 je

a) doklad o zaregistrovaní, ak ide o stanovisko občianskeho združenia25) alebo mimovládnej organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia,7a)

b) podpisová listina podľa odseku 6, ak ide o spoločné stanovisko občianskej iniciatívy,

c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

(5) Občianska iniciatíva sú najmenej tri fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré podpíšu spoločné stanovisko k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov alebo zisťovacieho konania podľa tohto zákona.

(6) Podpisová listina, ktorou sa preukazuje občianska iniciatíva, musí obsahovať mená a priezviská, trvalý pobyt, rok narodenia a podpisy osôb, ktoré spoločné stanovisko podporujú a údaj podľa odseku 7.

(7) Splnomocnencom občianskej iniciatívy oprávneným konať v jej mene a prijímať písomnosti je fyzická osoba, ktorá je ako splnomocnenec uvedená v podpisovej listine. Ak taký údaj chýba alebo je nejasný, splnomocnencom občianskej iniciatívy je fyzická osoba uvedená v podpisovej listine na prvom mieste. Splnomocnenec môže písomne určiť svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v rozsahu splnomocnenia, ak je k písomnému určeniu zároveň priložený písomný súhlas splnomocnenca a písomný súhlas jeho zástupcu s prijatím splnomocnenia. K nahradeniu splnomocnenca zástupcom dochádza dňom doručenia písomného určenia spolu s písomným súhlasom zástupcu splnomocnenca príslušnému orgánu.

(8) Splnomocnenec sa môže vzdať zastupovania občianskej iniciatívy písomným vyhlásením o vzdaní sa zastupovania, doručeným občianskej iniciatíve a zároveň príslušnému orgánu. Po vzdaní sa zastupovania sa splnomocnencom občianskej iniciatívy stane fyzická osoba, ktorá je ako ďalšia v poradí uvedená v podpisovej listine a zároveň prijme svoje splnomocnenie písomným súhlasom. K vzdaniu sa zastupovania občianskej iniciatívy splnomocnencom dochádza dňom doručenia vyhlásenia príslušnému orgánu. K nahradeniu splnomocnenca dochádza dňom doručenia písomného súhlasu fyzickej osoby, ktorá je ako ďalšia v poradí uvedená v podpisovej listine s prijatím splnomocnenia príslušnému orgánu.

(9) Na základe písomného vyhlásenia podpísaného väčšinou členov občianskej iniciatívy a písomného súhlasu fyzickej osoby, ktorá sa má stať novým splnomocnencom, doručeného príslušnému orgánu, možno nahradiť splnomocnenca bez jeho súhlasu inou fyzickou osobou. K nahradeniu splnomocnenca dochádza dňom doručenia písomného vyhlásenia a súhlasu fyzickej osoby príslušnému orgánu.

(10) Ak počet obsahovo zhodných doručených stanovísk fyzických osôb dosiahne alebo prekročí 50, považujú sa tieto fyzické osoby za občiansku iniciatívu podľa odseku 5 a za jej splnomocnenca sa považuje ten, ktorého stanovisko bolo spomedzi uvedených stanovísk doručené príslušnému orgánu ako prvé v poradí.

K § 24

Znenie paragrafu sa mení v kontexte uplatnenia postupov smernice EIA v platnom znení, ktorá predpokladá aktívnu účasť verejnosti a dotknutej verejnosti najmä v samotnom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, ale nie v zisťovacom konaní podľa čl. 4, a tiež pri určovaní rozsahu hodnotenia podľa článku 5 odsek 2 smernice EIA v platnom znení. V zmysle znenia smernice EIA v platnom znení nie je verejnosť, ani dotknutá verejnosť oslovená v procese určenia rozsahu hodnotenia, ani sa jej aktívna účasť nepredpokladá. Informovanosť verejnosti o dokumentácii predloženej navrhovateľom za účelom určenia rozsahu hodnotenia je zabezpečená povinnosťou príslušného orgánu zverejniť informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene predloženú navrhovateľom v centrálnom informačnom systéme a žiadosťou príslušného orgánu na dotknutú obec, v ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, aby informáciu zverejnila spôsobom v mieste obvyklým.

§ 25

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.