Názor. Triedený zber odpadu majú financovať výrobcovia. Nie všetky firmy si povinnosť plnia

Niektoré firmy o svojej zákonnej zodpovednosti ani netušia, najmä ak ide o menších podnikateľov a dovozcov, píše Marek Brinzík z OZV NATUR-PACK.

Publicistika13.05.2025

Marek Brinzík | NATUR-PACK

Názor. Triedený zber odpadu majú financovať výrobcovia. Nie všetky firmy si povinnosť plnia — Foto: Odpady-portal.sk

Rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV) tvorí základný pilier financovania triedeného zberu odpadu na Slovensku.

Od roku 2016, kedy nadobudol účinnosť nový zákon o odpadoch, sú výrobcovia obalov a neobalových výrobkov povinní v 100 % miere financovať triedený zber v mestách a obciach. Cieľom tejto legislatívnej zmeny bolo zabezpečiť, aby náklady na zber a recykláciu odpadu neniesli občania, ale tí, ktorí obaly uvádzajú na trh.

Nie všetky firmy však túto povinnosť plnia. Niektoré sa jej vedome vyhýbajú a využívajú výhody systému bez toho, aby doň prispievali - ide o tzv. freeriderov. Iné spoločnosti o svojej zákonnej zodpovednosti jednoducho netušia, najmä ak ide o menších podnikateľov a dovozcov.

Práve tu zohráva dôležitú úlohu organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK, najväčšia OZV na Slovensku. Okrem toho, že financuje triedený zber v takmer tisícke samospráv vrátane hlavného mesta, aktívne vyhľadáva a identifikuje aj firmy, ktoré sa povinnostiam vyhýbajú.

Do systému sme pritiahli tisíce firiem

Vďaka systematickej práci profesionálneho tímu NATUR-PACKu sa do systému RZV každoročne dostanú stovky nových výrobcov, ktorí predtým neprispievali - či už z nevedomosti, alebo úmyselne.

Organizácia každoročne rastie a približne 80 % jej nových klientov tvoria firmy, ktoré v systéme ešte neboli. Za necelých 10 rokov pôsobenia v podmienkach novej legislatívy už hovoríme o tisíckach spoločností.

Lepšiu predstavu poskytnú čísla: k 31. 12. 2016 mala OZV NATUR-PACK zmluvy s 5 969 spoločnosťami, k 31. 12. 2024 to už bolo viac ako 8 500, a nárast pokračuje aj v roku 2025.

Vývoj počtu klientov OZV NATUR-PACK

POPIS | Foto:

Týmto spôsobom OZV NATUR-PACK zásadne prispieva k spravodlivejšiemu a transparentnejšiemu systému, v ktorom majú rovnaké povinnosti všetci hráči na trhu. Zároveň to znamená aj viac prostriedkov na podporu triedeného zberu v obciach, čo má priamy pozitívny dopad na životné prostredie aj komfort obyvateľov.

Zodpovednosť by mala byť samozrejmosťou

Zodpovednosť za obaly a neobalové výrobky a odpady, ktoré po výrobkoch vznikajú, by nemala byť vnímaná ako administratívna prekážka, ale ako súčasť férovej a zodpovednej podnikateľskej kultúry.

OZV NATUR-PACK touto cestou ďakuje všetkým spoločnostiam, ktoré si svoje povinnosti plnia a pomáhajú budovať udržateľný systém nakladania s triedenými zložkami odpadov na Slovensku. A keďže predpokladáme, že freeriderov je na Slovensku ešte stále dosť, nekončíme - v ich aktívnom vyhľadávaní pokračujeme.

Ak máte firmu a nie ste si istí, či sa vás povinnosti výrobcu podľa zákona o odpadoch týkajú, môžete využiť bezplatnú konzultáciu s tímom OZV NATUR-PACK. Je to pár klikov a stojí to za to: https://www.naturpack.sk/bezplatna-konzultacia/

Mgr. Marek Brinzík
Riaditeľ oddelenia komunikácie a marketingu OZV NATUR-PACK

Pozn.: Článok je názorovým príspevkom zaslaným redakcii. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk.

Značky

freerideri freeriding Marek Brinzík NATUR-PACK názor organizácie zodpovednosti výrobcu OZV recyklačné poplatky Rozšírená zodpovednosť výrobcu triedený zber výrobca obalov

Diskusia(1)

lubos.hrnciar@gmail.com 16.05.2025 (10:18)
Dobrý deň.

Len z počutého mám pocit, či to nie je preto, že firmy, ktorých obaly nekončia v komunálnom odpade nevedia, ako ich platby za obaly vedú k lepšiemu triedeniu, zberu a spracovaniu komodít druhotných surovín.
Najmä ak im ostávajú všetky obaly v skupine 15 na firme a nekončia v skupine 20 v niektorej obci. Vtedy sa podľa ich presvedčenia nezúčastňujú na tvorbe odpadov v obciach.
A práve vtedy očakávajú, že za svoju platbu im RZV systém zabezpečí - podporí zber a odvoz ich 15-kových obalov, ktoré nakoniec tiež končia ako druhotné suroviny.
Ale to sa nestane a potom sa pýtajú, prečo to platia. V zákone je veľmi ťažkopádne uvedené, že na kolotoč: zber-zvoz-spracovanie zo systému majú nárok len obce (teda firmy, ktoré pracujú pre obce), ale nie firmy, ktoré do systému platia, najmä tie, ktorých obal sa nedostane do komunálneho odpadu fyzicky. Systém individuálneho plnenia je nastavený náročne a rizikovo. Ale to asi náhodou.
Obaly od takýchto firiem sa do systému dostanú len dodatočne a aj to len vo forme čísel, keď ich 15-kové obaly, za ktorých zber, odvoz a spracovanie riadne odberateľovi zaplatia, prevedie prvý zberač cez R12 na 19-kové "spracované" obaly a tam už nikto nevie, či prišiel z firmy, či z obce. Trochu alchýmie assi tomu stačí.
Lepšie je to u neobalov, kde sa uvádza ich nutnosť skončiť v komunálnom odpade, inak nie sú neobalmi pre potreby RZV.
Možno keby sa systém niak sprehľadnil, tak by na to skôr pristúpili. V princípe im asi viac vadí systém, ako výška platby za RZV.
Ale pravdepodobne sa mýlim. Skúsim si to ešte raz prečítať, keď sa budem s nikou firmou baviť o tom.
Pekný deň prajem.

Pridajte komentár

Meno používateľa Text komentára

Mohlo by vás zaujímať

Editoriál. Tarabove sľuby zostali na tlačových konferenciách

Úvodník Radovana Kazdu vyšiel v júnovom vydaní štvrťročníka Odpadové hospodárstvo 04-06/2026 s prílohou ENERGO a VODA.

Nakladajú re-use centrá s odpadom? (PRÁVNY POHĽAD)

Z hľadiska odpadového práva je fungovanie re-use centier komplikované, a to z dôvodu definície pojmu odpad. Píše Mária Sadloňová z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland.

Kto má niesť náklady za nadmerný zber pneumatík? Pravidlá sú nejasné (PRÁVNY POHĽAD)

Zákon neukladá výrobcom pneumatík povinnosť zbierať odpad v rozsahu zberového podielu, nerovnováhu trhu tak rieši len nejasne. Píše Mária Sadloňová z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland.