Obce, zberové spoločnosti a organizácie zodpovednosti výrobcov majú v systéme prirodzene protichodné záujmy.
Rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV) v oblasti obalov a neobalov na Slovensku naplno funguje od polovice roku 2016. Ako tento systém vyzerá v praxi a čo priniesol pre triedený zber odpadu? Aké sú povinnosti organizácií zodpovednosti výrobcov, obcí či samotných výrobcov? A koľko triedený zber odpadu na Slovensku stojí?
Čo je to rozšírená zodpovednosť výrobcov?
OECD definuje RZV ako nástroj environmentálnej politiky, ktorý rozširuje zodpovednosť výrobcu za výrobok aj na post-konzumentskú fázu jeho životného cyklu. Inými slovami: výrobca zodpovedá za nakladanie s výrobkom i potom, čo sa výrobok stane odpadom.
„Nie spotrebiteľ, ale výrobca produktu je ten, kto vytvára dopyt po obale a určuje požiadavky na jeho zloženie. Preto ak si zákazník dá tú námahu a obal vytriedi, následné náklady spojené s odpadom sú prenesené na výrobcu. V rozšírenej zodpovednosti výrobcov tak za vytriedený odpad z obalov zodpovedajú výrobcovia,“ vysvetľujú analytici slovenského Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) vo svojej najnovšej štúdii Ako pretriediť triedený zber.
Ako pre Odpady-portal.sk priblížil Michal Sebíň, riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK ešte pred zavedením RZV na Slovensku, z vedeckého aj politického hľadiska je cieľom RZV vždy prenesenie zodpovednosti za vplyv výrobku na životného prostredie na ten prvok v systéme, ktorý má aj reálne možnosti ho ovplyvniť. „Väčšinou je to práve výrobca pretože iba ten dokáže zohľadniť všetky tieto vplyvy už vo fáze výroby,“ uviedol M. Sebíň.
V Európe sa RZV začala stávať realitou už na začiatku 90. rokov a priekopníkmi sa v tomto smere stali Švédsko a Nemecko. Motiváciou bola predovšetkým snaha dať výrobcom stimul, aby sa sami usilovali zohľadňovať pri svojich produktoch aj ich environmentálne dopady.
V legislatíve Európskeho spoločenstva sa RZV prvýkrát objavila, keď Smernica (94/62/ES) o obaloch a odpadoch z obalov stanovila členským štátom ciele pre triedenie a recykláciu odpadu, ako aj požiadavky na dizajn obalov. Smernica však výrobcom nepriniesla povinnosť financovať zber a recykláciu odpadu – tá vyplývala iba z legislatív jednotlivých štátov.
Na európskej úrovni nasledovala smernica o vozidlách po dobe životnosti v roku 2000 a o dva roky neskôr smernica WEEE, ktorá sa vzťahovala na elektrické a elektronické zariadenia. V roku 2006 sa potom k týmto kategóriám WEEE pridali ešte batérie a akumulátory a niektoré členské štáty na národnej úrovni pridali pod EPR i ďalšie druhy odpadov.
Ako funguje triedený zber na Slovensku?
Výrobcovia na Slovensku uhrádzajú celkové náklady na triedený zber a svoje povinnosti zabezpečujú prevažne cez organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Tie majú v závislosti od trhového podielu zazmluvnených výrobcov uzavreté zmluvy s vybranými mestami a obcami, pre ktoré zabezpečujú triedený zber.
Kým v niektorých štátoch EÚ zabezpečuje povinnosti výrobcov jedna spoločná OZV, Slovensko patrí k dvanástim krajinám s konkurenčným modelom.
Triedený zber, ktorý financujú výrobcovia obalov a neobalových výrobkov v rámci RZV, u nás funguje zjednodušene takto: Občan vyhodí obal do triedeného zberu. Zberová spoločnosť, s ktorou má obec podpísanú zmluvu, tento odpad vyzbiera zberovými vozidlami a odvezie ho do závodu na dotriedenie.
Následne zberová spoločnosť odpad odovzdá, resp. odpredá, odberateľom jednotlivých materiálov. Tí odpad zrecyklujú.
Samospráva má okrem toho uzavretú zmluvu aj s jednou OZV. Tá vyzbiera poplatky od výrobcov a použije ich na preplatenie nákladov obce s triedeným zberom, ktoré pre ňu vykonala zberová spoločnosť.
OZV v systéme plní úlohu akéhosi prostredníka – financuje, a teda nepriamo zabezpečuje triedený zber, recykláciu, propagačno-vzdelávacie aktivity a môže obci navrhovať zmeny triedeného zberu.
Na to, aby mohla tieto aktivity finančne pokryť, vyberá poplatky od výrobcov. Konkrétny poplatok závisí od materiálu, z ktorého je obal, resp. neobal, vyrobený a od množstva, ktoré výrobca ročne uvedie na trh. Výška poplatkov pre výrobcov sa však na Slovensku v rámci jednotlivých materiálov prúdov zásadne nelíši.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Hoci RZV primárne financuje triedený zber komunálneho odpadu, do schémy vstupujú aj priemyselné odpady, ktoré produkujú podniky. Tieto odpady nie sú zbierané v rámci odpadového hospodárstva danej obce.
„Na rozdiel od komunálnych odpadov ich tok nejde bezvýhradne cez zberovú spoločnosť a viaceré podniky ich priamo predávajú recyklátorom. Podnik tak má priamy profit z toho, ak je jeho odpad recyklovateľný, čo je aj jedným z dôvodov vyššej miery recyklácie podnikových odpadov,“ zhrnuli autori štúdie IEP, Ján Dráb, Marek Engeľ a Tomáš Krištofóry.
OZV, obce a zberové firmy majú protichodné záujmy
Ako analytici IEP ďalej upozorňujú, jednotlivé subjekty v súčasnom systéme RZV majú prirodzene protichodné záujmy.
Záujmom miest a obcí je mať čo najkomfortnejšiu službu, to však stojí peniaze. Túto službu pre samosprávy zabezpečujú zberové spoločnosti, ktorých cieľom je mať čím vyššie príjmy a čím nižšie náklady.
Za vykonané služby zberovým spoločnostiam zas platí OZV. Tá ale chce platiť čím menej, lebo jednak musí konkurovať ostatným OZV a po druhé, háji záujmy výrobcov, ktorí chcú na poplatkoch platiť čo najmenej.
„Do toho celého vstupuje štát, ktorého úlohou je nastaviť vzťahy medzi jednotlivými subjektmi tak, aby systém plnil to, čo má, a to pri optimálnych nákladoch,“ píše sa v štúdii IEP.
Koľko triedený zber stojí?
Slovenské OZV podľa údajov IEP v roku 2018 vynaložili celkovo 44 miliónov eur. Táto suma vlastne predstavuje náklady na celý systému triedeného zberu, vrátane administratívy a podporných činností.
V aktuálnom roku je u nás pre obaly a neobaly autorizovaných celkovo 10 OZV, z toho dve, ENVI-PAK a NATUR-PACK, tvoria takmer 90 % trhu.
„OZV sú koordinátorom celého systému a priamo vykonávajú len málo aktívnych činností. Tomu zodpovedá aj štruktúra ich nákladov, ktorá je zásadne odlišná od zberových spoločností,“ vysvetľujú analytici EIP.
Z ekonomického pohľadu každá OZV funguje ako „fond,“ ktorý získava príjmy z poplatkov od zastúpených výrobcov a tými následne financuje prevádzku triedeného zberu.
Najväčšou položkou v nákladoch slovenských OZV sú podľa analýzy IEP náklady na služby. Tie v roku 2018 tvorili v priemere zhruba 87 % všetkých nákladov OZV. Významnú časť aktív OZV tvoria krátkodobé pohľadávky a likvidné prostriedky na účtoch, čo zabezpečuje plynulé financovanie systému.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.