Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Ako funguje rozšírená zodpovednosť výrobcov a triedený zber odpadu na Slovensku?

Obce, zberové spoločnosti a organizácie zodpovednosti výrobcov majú v systéme prirodzene protichodné záujmy.

triedený zber

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV) v oblasti obalov a neobalov na Slovensku naplno funguje od polovice roku 2016. Ako tento systém vyzerá v praxi a čo priniesol pre triedený zber odpadu? Aké sú povinnosti organizácií zodpovednosti výrobcov, obcí či samotných výrobcov? A koľko triedený zber odpadu na Slovensku stojí?

Čo je to rozšírená zodpovednosť výrobcov?

OECD definuje RZV ako nástroj environmentálnej politiky, ktorý rozširuje zodpovednosť výrobcu za výrobok aj na post-konzumentskú fázu jeho životného cyklu. Inými slovami: výrobca zodpovedá za nakladanie s výrobkom i potom, čo sa výrobok stane odpadom.

„Nie spotrebiteľ, ale výrobca produktu je ten, kto vytvára dopyt po obale a určuje požiadavky na jeho zloženie. Preto ak si zákazník dá tú námahu a obal vytriedi, následné náklady spojené s odpadom sú prenesené na výrobcu. V rozšírenej zodpovednosti výrobcov tak za vytriedený odpad z obalov zodpovedajú výrobcovia,“ vysvetľujú analytici slovenského Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) vo svojej najnovšej štúdii Ako pretriediť triedený zber.

Ako pre Odpady-portal.sk priblížil Michal Sebíň, riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK ešte pred zavedením RZV na Slovensku, z vedeckého aj politického hľadiska je cieľom RZV vždy prenesenie zodpovednosti za vplyv výrobku na životného prostredie na ten prvok v systéme, ktorý má aj reálne možnosti ho ovplyvniť. „Väčšinou je to práve výrobca pretože iba ten dokáže zohľadniť všetky tieto vplyvy už vo fáze výroby,“ uviedol M. Sebíň.

V Európe sa RZV začala stávať realitou už na začiatku 90. rokov a priekopníkmi sa v tomto smere stali Švédsko a Nemecko. Motiváciou bola predovšetkým snaha dať výrobcom stimul, aby sa sami usilovali zohľadňovať pri svojich produktoch aj ich environmentálne dopady.

V legislatíve Európskeho spoločenstva sa RZV prvýkrát objavila, keď Smernica (94/62/ES) o obaloch a odpadoch z obalov stanovila členským štátom ciele pre triedenie a recykláciu odpadu, ako aj požiadavky na dizajn obalov. Smernica však výrobcom nepriniesla povinnosť financovať zber a recykláciu odpadu – tá vyplývala iba z legislatív jednotlivých štátov.

Na európskej úrovni nasledovala smernica o vozidlách po dobe životnosti v roku 2000 a o dva roky neskôr smernica WEEE, ktorá sa vzťahovala na elektrické a elektronické zariadenia. V roku 2006 sa potom k týmto kategóriám WEEE pridali ešte batérie a akumulátory a niektoré členské štáty na národnej úrovni pridali pod EPR i ďalšie druhy odpadov.

Ako funguje triedený zber na Slovensku?

Výrobcovia na Slovensku uhrádzajú celkové náklady na triedený zber a svoje povinnosti zabezpečujú prevažne cez organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Tie majú v závislosti od trhového podielu zazmluvnených výrobcov uzavreté zmluvy s vybranými mestami a obcami, pre ktoré zabezpečujú triedený zber.

Kým v niektorých štátoch EÚ zabezpečuje povinnosti výrobcov jedna spoločná OZV, Slovensko patrí k dvanástim krajinám s konkurenčným modelom.

Triedený zber, ktorý financujú výrobcovia obalov a neobalových výrobkov v rámci RZV, u nás funguje zjednodušene takto: Občan vyhodí obal do triedeného zberu. Zberová spoločnosť, s ktorou má obec podpísanú zmluvu, tento odpad vyzbiera zberovými vozidlami a odvezie ho do závodu na dotriedenie.

Následne zberová spoločnosť odpad odovzdá, resp. odpredá, odberateľom jednotlivých materiálov. Tí odpad zrecyklujú.

Samospráva má okrem toho uzavretú zmluvu aj s jednou OZV. Tá vyzbiera poplatky od výrobcov a použije ich na preplatenie nákladov obce s triedeným zberom, ktoré pre ňu vykonala zberová spoločnosť.

OZV v systéme plní úlohu akéhosi prostredníka – financuje, a teda nepriamo zabezpečuje triedený zber, recykláciu, propagačno-vzdelávacie aktivity a môže obci navrhovať zmeny triedeného zberu.

Na to, aby mohla tieto aktivity finančne pokryť, vyberá poplatky od výrobcov. Konkrétny poplatok závisí od materiálu, z ktorého je obal, resp. neobal, vyrobený a od množstva, ktoré výrobca ročne uvedie na trh. Výška poplatkov pre výrobcov sa však na Slovensku v rámci jednotlivých materiálov prúdov zásadne nelíši.


Mohlo by vás tiež zaujímať:


Hoci RZV primárne financuje triedený zber komunálneho odpadu, do schémy vstupujú aj priemyselné odpady, ktoré produkujú podniky. Tieto odpady nie sú zbierané v rámci odpadového hospodárstva danej obce.

„Na rozdiel od komunálnych odpadov ich tok nejde bezvýhradne cez zberovú spoločnosť a viaceré podniky ich priamo predávajú recyklátorom. Podnik tak má priamy profit z toho, ak je jeho odpad recyklovateľný, čo je aj jedným z dôvodov vyššej miery recyklácie podnikových odpadov,“ zhrnuli autori štúdie IEP, Ján Dráb, Marek Engeľ a Tomáš Krištofóry.

OZV, obce a zberové firmy majú protichodné záujmy

Ako analytici IEP ďalej upozorňujú, jednotlivé subjekty v súčasnom systéme RZV majú prirodzene protichodné záujmy.

Záujmom miest a obcí je mať čo najkomfortnejšiu službu, to však stojí peniaze. Túto službu pre samosprávy zabezpečujú zberové spoločnosti, ktorých cieľom je mať čím vyššie príjmy a čím nižšie náklady.

Za vykonané služby zberovým spoločnostiam zas platí OZV. Tá ale chce platiť čím menej, lebo jednak musí konkurovať ostatným OZV a po druhé, háji záujmy výrobcov, ktorí chcú na poplatkoch platiť čo najmenej.

„Do toho celého vstupuje štát, ktorého úlohou je nastaviť vzťahy medzi jednotlivými subjektmi tak, aby systém plnil to, čo má, a to pri optimálnych nákladoch,“ píše sa v štúdii IEP.

Koľko triedený zber stojí?

Slovenské OZV podľa údajov IEP v roku 2018 vynaložili celkovo 44 miliónov eur. Táto suma vlastne predstavuje náklady na celý systému triedeného zberu, vrátane administratívy a podporných činností.

V aktuálnom roku je u nás pre obaly a neobaly autorizovaných celkovo 10 OZV, z toho dve, ENVI-PAKNATUR-PACK, tvoria takmer 90 % trhu.

„OZV sú koordinátorom celého systému a priamo vykonávajú len málo aktívnych činností. Tomu zodpovedá aj štruktúra ich nákladov, ktorá je zásadne odlišná od zberových spoločností,“ vysvetľujú analytici EIP.

Z ekonomického pohľadu každá OZV funguje ako „fond,“ ktorý získava príjmy z poplatkov od zastúpených výrobcov a tými následne financuje prevádzku triedeného zberu.

Najväčšou položkou v nákladoch slovenských OZV sú podľa analýzy IEP náklady na služby. Tie v roku 2018 tvorili v priemere zhruba 87 % všetkých nákladov OZV. Významnú časť aktív OZV tvoria krátkodobé pohľadávky a likvidné prostriedky na účtoch, čo zabezpečuje plynulé financovanie systému.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

D. Magula: Nedémonizujme skládkovanie. Skládky budú potrebné vždy

D. Magula: Nedémonizujme skládkovanie. Skládky budú potrebné vždy

Slovenské odpadové hospodárstvo stojí pred mnohými výzvami. Prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve predstavil možné riešenia.

Platia iba za to, čo vyhodia. Chcú získať cenu za najlepší projekt o odpadoch v Európe

Platia iba za to, čo vyhodia. Chcú získať cenu za najlepší projekt o odpadoch v Európe

Takmer trojtisícová obec Košeca neďaleko Ilavy môže byť dobrým príkladom a inšpiráciou pre iné slovenské samosprávy, ako za niekoľko mesiacov zmeniť myslenie tamojšej komunity.

Najviac za plasty, najmenej za obaly z dreva. MŽP ukázalo sadzby recyklačných poplatkov

Najviac za plasty, najmenej za obaly z dreva. MŽP ukázalo sadzby recyklačných poplatkov

Reguláciu tzv. recyklačných poplatkov chce rezort presadiť v skrátenom medzirezortnom pripomienkovacom konaní.