Dotácie môže zhltnúť pár projektov. Aké investície v odpadoch podporí nová eurofondová výzva?

Po dlhšej dobe smerujú do slovenského odpadového hospodárstva nové dotácie z eurofondov. Ministerstvo životného prostredia koncom septembra otvorilo eurofondovú výzvu zameranú hlavne na recykláciu odpadov.

Ako sme na Odpady-portal.sk priniesli v článku hneď po spustení výzvy, nenávratné finančné príspevky sa dajú na nákup rôznej techniky a vybavenia, ale aj na stavebné práce. O dotácie pritom môžu žiadať tak samosprávy a komunálne podniky, ako aj súkromné spoločnosti.

Zisťovali sme, ako sa na podmienky novej výzvy pozerajú firmy podnikajúce v odvetví, aké typy projektov by z nej mohli získať podporu a v čom sú možné úskalia.

Dotácie podporia nové zariadenia aj rekonštrukcie

Výkonný riaditeľ Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) Martin Múdry vyzdvihuje, že eurofondová výzva necieli iba na výstavbu nových kapacít. Hlavný prínos, ktorý môže priniesť, vidí inde.

„Danú výzvu vnímame pozitívne hlavne oblasti podpory rekonštrukcie už jestvujúcich technológií na recykláciu odpadov. Vznik nových kapacít z nášho hľadiska nie je potrebné podporovať, nakoľko je ich dostatočný počet nielen na Slovensku, ale aj v širšom okolí strednej Európy,” reagoval pre Odpady-portal.sk.

Pozitíva vidí aj Robert Procházka, generálny riaditeľ spoločnosti VÚMZ SK, ktorá vyrába a dodáva techniku pre odpadové hospodárstvo, vrátane špecializovaných liniek na triedenie a recykláciu odpadu. Pripomína však, že výstup z činnosti prípravy odpadov na opätovné použitie alebo z recyklácie odpadov musí dosiahnuť stav konca odpadu v súlade s § 2 ods. 5 zákona o odpadoch. A spĺňať musí aj príslušné požiadavky podľa osobitných predpisov v súlade s § 14 ods. 10 zákona o odpadoch.

„V tomto prípade ide o podporu rekonštrukcie alebo výstavby nového komplexného systému spracovania odpadu až po jeho koncovku. Takýto systém je finančne veľmi náročný a výška alokácie, pokiaľ nepríde k jej zvýšeniu rádovo aspoň o 70 či 80 miliónov eur, neuspokojí veľa žiadateľov,” podotkol R. Procházka. Aktuálna alokácia zo zdrojov EÚ vo výzve predstavuje 13,5 mil. eur.

„Predpokladám, že to bez doplnenia ďalších zdrojov “zhltne" jeden, maximálne dva projekty,” odhaduje odborník.

V podmienkach výzvy však zároveň vidí aj niekoľko ďalších úskalí. Napríklad v súvislosti s rizikom rýchleho vyčerpania prostriedkov a možnosťou poskytovateľa odstúpiť od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku (NFP) bez akejkoľvek zodpovednosti. 

„Toto súvisí s rizikom plánovania aktivít zo strany žiadateľa. Neistota znamená zlú prípravu resp. orientáciu na iné schémy pomoci, resp. vlastné prefinancovanie investície, pokiaľ by sa žiadateľ rozhodol do investície ísť,” mieni R. Procházka.

Úskalie expert vidí tiež v nejasnosti podmienok. „Pre jednoznačnosť výzvy je vhodné aby výzva uvádzala, ktoré kódy odpadov sú oprávnené, prípadne neoprávnené, tak ako to je vo výzve PSK-MZP-028-2024-ITI-EFRR. Tým sa zamedzí špekuláciám a rôznym výkladom výzvy,“ dodáva.

Čo dotácie v odpadoch obídu

Aj keď podporu nových investícií do odpadového hospodárstva APOH principiálne víta, ďalšie dotácie by podľa podnikateľov mali cieliť inam.

„Nové výzvy by mali byť skôr zamerané na zvýšenie zberu a triedenia odpadov, nakoľko infraštruktúra zberu a triedenia odpadov na Slovensku podľa nás stále nie je dostačujúca,” tlmočil postoj asociácie jej výkonný riaditeľ Martin Múdry.

R. Procházka z VÚMZ v podmienkach aktuálnej výzvy upozorňuje na to, že vzhľadom k požiadavke povinnej úpravy odpadov a zároveň dosiahnutia jej spracovateľskej koncovky (uzavretý cyklus odpadu), nie je uvažované o podpore systému výroby predpripraveneho odpadu na jeho ďalšie spracovanie (R3) a výrobu kvalitného tuhého alternatívneho paliva (TAP) alebo tuhého druhotného paliva (TDP).

„Výzva mohla podporiť aj projekty, ktoré majú v súčasnosti možnosť pomôcť spracovať plastový, resp. zmesový odpad bez potreby výstavby koncových zariadení, ktoré môžu mať iní spracovatelia a ktoré majú možno potrebu dovozu výstupov práve z takýchto liniek,” poukazuje.

Ak štát neuvažuje o podpore energetického zhodnocovania odpadov, čo potvrdzuje aj neoprávnenosť financovania projektov pre výrobu TAP/TDP alebo vytriedenia polymérov pre ich ďalšie spracovanie, podľa R. Procházku sa potom natíska otázka, akým spôsobom budú dosiahnuté požiadavky na spracovanie výmetu z triediacich liniek. Upozorňuje, že ide o obrovské objemy - okolo 65 000 ton z plastového komunálneho odpadu a zhruba 850 000 ton z biologicky rozložiteľného odpadu, resp. 900 000 ton pre TAP zo zmesového komunálneho odpadu. 

Odborník pripomína, že podľa aktuálne platných pravidiel odpady od 1. januára 2027 nebude možné ukladať na skládky, ak bude ich výhrevnosť prevyšovať 6.5MJ//kg. Nevyriešenou témou však podľa neho je, kam s nimi, aby to nepoškodilo ekonomiku spracovania odpadu.

„Koncovky pre aplikáciu vytriedených polyolefinov pre DEPO zariadenia sa javia zaujímavé, avšak na Slovensku stále nie je zosúladená legislatíva s legislatívou EÚ ohľadom schvaľovania zariadení, pre trvalú prevádzku, čo potvrdzuje počet funkčných zariadení u nás v počte nula,” dodáva R. Procházka na margo aktuálnej výzvy.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.