Blíži sa kľúčový deadline pre odpady. Treba investície, zhodujú sa odborníci

„Nesypať“ komunálne odpady rovnako na skládky, ale najprv ich dotriediť, podrviť a upraviť. Roky skloňovanou témou v slovenskom odpadovom hospodárstve je tzv. mechanicko-biologická úprava (MBÚ) odpadov, ktorá by mala v odvetví prepísať pravidlá hry. Po ďalšom nečakanom odklade sa však nestala povinnou ani v roku 2025 a štát ju odsunul o ďalšie dva roky.

Popri tom však Slovensko v roku 2027 čaká ďalší veľký míľnik. Legislatíva hovorí, že o necelých 16 mesiacov nebude možné na skládky ukladať výhrevný odpad. Na to však bude potrebné - ruka v ruke s infraštruktúrou na úpravu odpadov - vybudovať zariadenia, ktoré umožnia zhodnocovať takýto odpad.

V praxi sa ponúka viacero riešení. Zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO) má Slovensko dve a ďalšie sú iba na papieri. Druhou vetvou sú tzv. tuhé alternatívne palivá (TAP), teda palivá vyrobené zo „spáliteľného“ odpadu, ktoré by mali byť výstupom práve z MBÚ liniek. Pre TAP ale následne bude potrebná aj koncovka. Pece a kotly.

V súčasnosti TAP na Slovensku spaľujú hlavne cementárne, ktoré nimi nahrádzajú uhlie a znižujú tak svoje emisie. Ďalšími veľkými odberateľmi by mohli byť teplárne, ale aj v tomto prípade plány zatiaľ zostávajú hlavne na papieri. Najväčší pripravovaný projekt, ktorým mal byť multipalivový kotol v Žiline, štátne teplárne po úspešnom zavŕšení procesu EIA stopli.

Bude Slovensko k 1. januáru 2027 pripravené na odklon výhrevného odpadu zo skládok? Umožňuje legislatíva EÚ odklad a ako na to idú u susedov? Aké kapacity na produkciu a využívanie TAP má Slovensko dnes a aké technológie môžu firmám a samosprávam pomôcť? Čo s palivom, pre ktoré nemusí byť v krajine odbyt?

Pýtali sme sa odborníkov na odpady a techniku pre odpadové hospodárstvo. Ako vyplýva z ich reakcií, Slovensko má za sebou premárnené roky, ale čas sa kráti. A odvetvie sa nezaobíde bez nových investícií.

Skládkovanie môžu skrotiť poplatky

Technologické linky, aké bude Slovensko potrebovať na odklon výhrevného odpadu zo skládok, v krajine už existujú, ale nie je ich dosť. Podľa všetkého. Prvým problémom totiž je, že štát nemá v kapacitách komplexný, ucelený a priebežne aktualizovaný prehľad.

Zatiaľ posledným pokusom envirorezortu o zosumarizovanie situácie v odvetví bol zoznam MBÚ liniek zostavený v roku 2023. Podnikatelia však materiálu okamžite vyčítali, že sa rozchádza s realitou.

Robert Procházka, generálny riaditeľ spoločnosti VÚMZ SK, ktorá vyrába a dodáva techniku pre odpadové hospodárstvo, vrátane špecializovaných liniek na triedenie a recykláciu odpadu, aktuálne eviduje v prevádzke viacero zariadení.

V súčasnosti funkčné a prevádzkované linky na spracovanie plastového alebo zmesového komunálneho odpadu sú podľa neho primárne zamerané predovšetkým na prečistenie svojich odpadových prúdov pre ich následný predaj v podobe vytriedených polymérov, resp. na výrobu vločiek. Ďalšie zariadenia sú v mnohých prípadoch len v štádiu pripravovaného zámeru alebo pred posudzovaním EIA.

„Nové pripravované projekty budú reálne schopné začať spracovávať oba druhy odpadu a produkovať kvalitnejší alebo menej kvalitný či menej neupravený TAP, predpokladám, určite nie skôr ako v roku 2027. V kombinácii s nutnosťou hľadať pre projekty aj vhodné financovanie a stabilnú legislatívnu podporu, to reálne vidím až koncom roka 2027 resp. v priebehu roka 2028,“ hovorí pre Odpady-portal.sk Robert Procházka.

Ak zohľadníme prevádzky, ktorú sú to schopné dnes ponúknuť, sme na úrovni zhruba 20 % z celkového potenciálu vyprodukovaného plastového komunálneho odpadu na Slovensku a zhruba na úrovni iba dvoch percent z možností celkovej produkcie zmesového komunálneho odpadu,“ odhaduje šéf VÚMZ SK. 

Foto: Odpady-portal.sk

Či je Slovensko pripravené na zákaz skládkovania výhrevného odpadu od roku 2027, si netrúfa odhadnúť ani Juraj Číž, výkonný riaditeľ spoločnosti ecorec Slovensko, ktorá je najväčším hráčom na trhu s TAP v krajine.

„Stratili sme roky, kedy sa Slovensko na tento ambiciózny míľnik mohlo lepšie pripraviť. Napríklad postupným zvyšovaním poplatkov za uloženie odpadu na skládkach, čo by prirodzene podporilo postupné budovanie nových kapacít pre energetické zhodnocovanie či rast kapacít na výrobu tuhých alternatívnych palív (TAP) a čo by zároveň bolo aj výrazným impulzom pre materiálové zhodnocovanie,“ reagoval na otázku Juraj Číž.

Hoci na jeseň minulého roka vláda poplatky za skládkovanie zásadne zvýšila a prispôsobila ich aj očakávanej povinnosti upravovať odpad, týždeň nato svoje rozhodnutie zrušila. Skládkovacie poplatky tak aj v roku 2025 zostali nezmenené, čo najnovšie Slovensku vyčíta aj Európska komisia a čo viacerí hráči na trhu považujú za brzdu tak pre materiálové zhodnocovanie odpadu (recykláciu), ako aj energetické zhodnocovanie (spaľovne).

„Ak by štát rozumne a progresívne zvýšil poplatok za skládkovanie v budúcom a ďalších rokoch, mohol by týmto krokom okamžite spustiť doteraz odstavené linky MBÚ, vybudované pre pôvodný termín spustenia od 1. 1. 2025. Zároveň by tým urýchlil dostavbu chýbajúcich kapacít najmä v Prešovskom a Košickom kraji,“ vysvetľoval prednedávnom pre Odpady-portal.sk generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec.

Podobne tému vníma aj expert na technológie pre odpadové hospodárstvo a konateľ spoločnosti REWA-TECH Kamil Potoma. Štát by podľa neho mal postupne zvyšovať zákonné poplatky za ukladanie odpadu na skládky a dláždiť tak cestu pre úpravu odpadov aj odklon výhrevných odpadov zo skládok.

„Neviem si predstaviť zavádzanie takýchto povinností bez jasne nastaveného postupného zvyšovania poplatkov za skládkovanie, ktoré „stlmí“ skokový nárast nákladov na odpadové hospodárstvo. Vidíme to pri „zavádzaní“ mechanicko-biologickej úpravy do praxe,“ reagoval K. Potoma na otázku.

Na TAP treba linky. A na linky ekonomiku

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.