Odpadu z plastových obalov ubudlo a množstvo zrecyklovaného materiálu vzrástlo, hlási Eurostat.
Rast v produkcii plastového odpadu z obalov sa zastavil a zo vznikajúceho odpadu sa darí recyklovať viac. Ukázali to najnovšie čísla za rok 2023, ktoré minulú stredu (22.10.2025) priniesol Eurostat.
V predminulom roku sa v EÚ vyprodukovalo celkovo 79,7 mil. ton obalového odpadu, čo predstavuje 177,8 kg na obyvateľa. Hoci ide o pokles o 8,7 kg na obyvateľa v porovnaní s rokom 2022, stále je to o 21,2 kg viac ako v roku 2013.
„Z celkového množstva vyprodukovaného obalového odpadu tvoril 40,4 % papier a kartón, 19,8 % plast, 18,8 % sklo, 15,8 % drevo, 4,9 % kov a 0,2 % ostatné obaly,“ konštatuje Eurostat. Podrobnejšie čísla zároveň predstavil v prípade plastových obalov.
Slovensko v TOP 3
Štatistika ukazuje, že v roku 2023 sa v EÚ vyprodukovalo v priemere 35,3 kg plastového obalového odpadu na obyvateľa. Z toho sa recyklovalo 14,8 kg, čo znamená, že priemerná miera recyklácie dosiahla 42 %. Rozdiely medzi krajinami sú však veľké.
„Najvyššiu mieru recyklácie zaznamenalo Belgicko s 59,5 %, nasledované Lotyšskom (59,2 %) a Slovenskom (54,1 %),“ priblížil Eurostat. „Naopak, najnižšie miery boli zaznamenané v Maďarsku (23,0 %), Francúzsku (25,7 %) a Rakúsku (26,9 %).“
Celkové množstvo vyprodukovaného plastového odpadu sa v porovnaní s rokom 2022 znížilo o jeden kilogram, zatiaľ čo množstvo recyklovaného plastového odpadu sa zvýšilo o 0,1 kg. Medzi rokmi 2013 a 2023 množstvo vyprodukovaného plastového obalového odpadu vzrástlo o 6,4 kg na obyvateľa, zatiaľ čo množstvo recyklovaného odpadu stúplo o 3,8 kg.
V prípade Slovenska podrobnejšie čísla ukazujú v priebehu dekády výrazný nárast, pričom krajina sa v recyklácii obalov radila na čelo rebríčka už v predošlých rokoch. Štatistika pritom zachytáva aj zlomový rok 2016, odkedy sa na Slovensku po prijatí nového zákona o odpadoch uplatňuje tzv. rozšírená zodpovednosť výrobcov. Za triedený zber odpadov z obalov odvtedy zodpovedajú výrobcovia.
Kým v roku 2013 na Slovensku vznikalo okolo 18 kg odpadu z plastových obalov na hlavu, v roku 2023 to bolo už viac ako 25 kg. Z tohto množstva sa však podľa Eurostatu darilo Slovensku recyklovať viac ako polovicu, konkrétne 13,6 kg.
Čo je za tým?
Riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK Michal Sebíň vidí v recyklácii odpadov na Slovensku dlhodobý progres. Poukazuje pritom, že ho nezachytávajú len čísla Eurostatu, ale napríklad aj každoročné správy o stave životného prostredia z dielne MŽP SR.
„Ešte pred desiatimi rokmi sa Slovensko v rebríčkoch recyklácie pohybovalo na chvoste Európskej únie. Dnes sa však situácia zásadne zmenila a postupne sa dostávame medzi krajiny, ktoré patria k lídrom v oblasti recyklácie obalov,“ hovorí Michal Sebíň.
Za vysokými číslami v slovenskej štatistike podľa neho stojí viacero faktorov. Za zlomový moment považuje nový zákon o odpadoch z roku 2015, ktorým sa od roku 2016 zaviedlo kompletné financie triedeného zberu výrobcami, resp. OZV. „Vzniklo tak konkurenčné prostredie, ktoré prinieslo tlak na kvalitu služieb, transparentnosť a vzdelávanie všetkých zúčastnených strán – od výrobcov cez samosprávy až po verejnosť,“ mieni šéf OZV NATUR-PACK.
Okrem konkurenčného prostredia medzi jednotlivými OZV vníma ako kľúčový faktor aj aktívne vyhľadávanie tzv. freeriderov, teda firiem, ktoré si neplnia zákonné povinnosti a uvádzajú na trh obaly bez toho, aby boli zapojené do systému a podieľali sa aj na financovaní triedeného zberu.
„Za desať rokov našej činnosti sme do systému zapojili viac ako 3 500 spoločností, ktoré predtým svoje povinnosti často ani nepoznali,“ priblížil M. Sebíň s tým, že NATUR-PACK aktuálne zabezpečuje plnenie povinností pre takmer 9 000 spoločností, čo podľa neho predstavuje okolo 60 % slovenského trhu.
Ďalším dôležitým receptom na úspech, o ktorý sa Slovensko môže podeliť aj s inými krajinami, je podľa M. Sebíňa aj systematické vzdelávanie. „Dlhodobo investujeme do zvyšovania povedomia verejnosti o správnom triedení odpadu, ale aj do legislatívneho poradenstva pre výrobcov. Veríme, že vzdelanie je kľúčom k dlhodobo udržateľným výsledkom,“ pokračuje riaditeľ OZV NATUR-PACK.
Vzdelávaniu v rôznych formách sa pritom venujú aj mnohé ďalšie „obalové“ OZV na slovenskom trhu, pre ktoré šírenie osvety a edukácia predstavujú povinnosť. Druhá z dvojice najväčších OZV pre obaly, ENVI - PAK, napríklad aktuálne spolupracuje na interaktívnom divadelno-hudobnom predstavení o triedení odpadu a podobne ako NATUR-PACK pokračuje tiež v školení svojich klientov.
Kľúčovým faktorom je však podľa M. Sebíňa aj zodpovednosť za plnenie recyklačných cieľov. „Ako OZV nesieme priamu zodpovednosť za to, aby sa vytriedené odpady skutočne dostali na recykláciu a aby boli splnené zákonom stanovené limity. Ide o náročnú ale v konečnom dôsledku mimoriadne dôležitú úlohu organizácií zodpovednosti výrobcov,“ hovorí.
„Slovensko má ešte kam rásť, no smer je jednoznačný. Recyklačné výsledky sú dôkazom, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje – a že vďaka spolupráci všetkých aktérov dokážeme robiť viditeľné kroky k čistejšej budúcnosti,“ uzatvára M. Sebíň.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.