Skupina Brantner pôsobí na slovenskom trhu od roku 1993, kedy
vstúpila do Spišskej Novej Vsi a Martina. Dnes patrí k najväčším
firmám pre nakladanie s odpadmi na Slovensku. O rozhovor sme
požiadali Ing. Dušana Magulu, konateľa spoločnosti Brantner
Walter GmbH, zodpovedného za skupinu Brantner na Slovensku.
Dušan Magula
Ako prebiehali prvé roky pôsobnosti
spoločnosti Brantner na Slovensku?
Po roku 1993 sme postupne začali poskytovať servis pre viaceré
mestá a obce na Slovensku, väčšinou prevzatím niektorých technických
služieb. Ďalšími krokmi boli modernizácia vozového parku a zavedenie
systémov pravidelného zberu. V ďalšej fáze sa budovali skládky
odpadov a zavádzal sa separovaný zver.
Dnes ste považovaní za jednu z najväčších
firiem v tomto segmente trhu na Slovensku.
Na Slovensku máme v súčasnosti 15 aktívnych firiem, ktoré
obsluhujú okolo 700 tisíc obyvateľov, s obratom 33 miliónov eur.
Zamestnávajú približne 700 zamestnancov.
Väčšinu firiem tvoria klasické zberové spoločnosti a
prevádzkovatelia skládok, pričom na rozdiel od veľkej časti
konkurencie poskytujeme aj tzv. technické služby, teda čistenie ulíc,
údržbu verejného osvetlenia, údržbu zelene a pod. Päť našich
spoločností tvorí vyšší, špecializovaný stupeň odpadového
hospodárstva. Typickým príkladom je Brantner Altgas, kde
vytvárame z odpadu alternatívne palivo pre cementárne, ďalej v KB
Paper spracovávame papier a Terra Systems sa zaoberá
aktívnym odplyňovaním skládok.
Ak uvážime nízku cenu za skládkovanie
odpadov v SR, tak výroba alternatívneho paliva sa nezdá byť veľmi
lukratívnym biznisom.
Trh s týmto palivom sa neustále vyvíja. Ovplyvňujú ho ceny
primárneho paliva, ktorým je uhlie. Z pohľadu výroby je
najnáročnejšie splniť požiadavky odberateľov na výhrevnosť, vlhkosť a
obsah chlóru. Nám sa to postupne podarilo a dnes vyrábame približne
22 tisíc ton alternatívneho paliva ročne. O tom, že je to pre nás
zaujímavá komodita, svedčí i skutočnosť, že ju robíme i napriek tomu,
že máme vlastné skládky.
Čo sa týka odplyňovania skládok, Terra
Systems pôsobí na všetkých vašich prevádzkach?
Prvým projektom bola skládka v Spišskej Novej Vsi, ale aktívne
odplyňovanie sme nainštalovali už aj v Lučenci a v Kolte a plánujeme
aj v Martine. V tomto roku sme zahájili ďalšiu fázu v tejto oblasti,
keď sme v Spišskej Novej Vsi spustili náš prvý projekt výroby
elektriky zo skládkového plynu. Sám som zvedavý, ako to bude
fungovať.
Poďme k ďalším špecializovaným firmám.
Drevorec je firma založená na zber a obchodovanie s
odpadovým drevom. Chceme využiť skúsenosti z Rakúska, kde máme
spoločnú firmu Holzrec s najväčším rakúskym spracovateľom
dreva, koncernom EGGER.
Poslednou firmou je Ladisco, ktorá je dcérskou spoločnosťou
našej rakúskej spoločnosti Ölwert Recycling a zaoberá sa zberom
a spracovaním odpadového oleja.
Disponujete tiež piatimi skládkami, v
Skalici, v Kolte pri Nových Zámkoch, v Lučenci, v Spišskej Novej Vsi
a v Martine. Uvažujete o ďalších lokalitách?
Nie, sústreďujeme sa na rozširovanie existujúcich. V prvých troch
už máme navýšené kapacity, na Spiši a v Martine pripravujeme
rozšírenie. Dnes je projektová príprava a povoľovací proces na
skládku v novej lokalite finančne aj časovo veľmi zložitý a s tak
neistým výsledkom, že podľa mňa nemá zmysel sa do investície púšťať.
Ing. Dušan Magula (48)
vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, v rokoch 1993
– 2002 pôsobil v Prvej komunálnej banke, od roku 2002
až po súčasnosť pôsobí v spoločnosti Brantner. Žije vo
Wolfsthale, má jednu dcéru.
|
Súvisí s tým zrejme i trend stanovený
Európskou úniou, ktorého cieľom je skládkovanie celkom utlmiť.
Samozrejme. Trend je zjavný, v Rakúsku ho už absolvovali a
zakázali skládkovanie odpadu. Vývoj začal separovaním základných
zložiek komunálneho odpadu, neskôr pribudol separovaný zber
biologicky rozložiteľného odpadu a nakoniec bol približne 10 rokov
vopred oznámený termín ukončenia skládkovania. Celý proces bol
sprevádzaný permanentným zvyšovaním poplatkov za uloženie, čo
významne podporilo zvyšovanie úrovne separácie.
Toto sa však u nás nedeje. Poplatky sa
nemenia a termín ukončenia skládkovania je neznámy.
A to je veľká chyba. Dnes by sa malo povedať, kedy plánujeme
ukončiť skládkovanie a stanoviť jasný vývoj poplatku za uloženie,
tak, aby sa mohli reálne začať plánovať spaľovne. Treba si uvedomiť,
že postavenie spaľovní, ktoré majú nahradiť skládky, je časovo
extrémne náročné. Tri roky „zabijete“ iba samotnou
prípravou. Kým termín nie je jasný a poplatky za uloženie odpadu
dostatočne vysoké, tak neexistuje šanca pre vznik novej spaľovne.
Napriek tomu sú samosprávy oslovované
investormi s projektmi spaľovní už dnes.
Áno, po Slovensku chodia dodávatelia technológií za starostami a
ponúkajú im projekty, ktoré vyzerajú na papieri úžasne a bezchybne.
Cena spaľovania je nízka a výnosy z predaja elektriny a tepla sú
vysoké. Realita je však tomu vzdialená.
Prečo?
Treba sa pozrieť do zahraničia. Spaľovne s kapacitou odpadu pod
stotisíc ton ročne nie sú rentabilné a cena za spaľovanie je vyše sto
eur na tonu. Starostovia u nás nie sú nadšení, už keď majú zaplatiť
dvadsať alebo tridsať eur za tonu. Čo povedia pri cene sto eur?
Druhou zásadnou slabinou týchto projektov je fakt, že nemajú
zabezpečený dostatok odpadu. Stotisíc ton je veľký balík, ktorý nie
je ľahké dať dokopy.
Takže podľa Vás je pre rozbehnutie
investícií do spaľovní nevyhnutné zvýšiť poplatky za uloženie odpadu
a stanoviť termín ukončenia skládkovania?
Presne tak. Pri takýchto podmienkach by sme sa na spaľovňu začali
pripravovať i my. Naša skupina má na Slovensku k dispozícii zhruba
220 tisíc ton komunálneho odpadu. Samozrejme zvyšovanie poplatkov sa
nebude páčiť občanom, ale treba si uvedomiť, že ekológia niečo stojí.
V regióne však obvykle pôsobí viacero
zberových spoločností. Sústrediť toľko odpadu do spaľovne si preto
žiada dosť náročnú koordináciu.
Práve preto bol v Rakúsku trend, že do investícií do spaľovní sa
pustili kraje, resp. spolkové krajiny. Na úrovni VÚC sú lepšie
možnosti ovplyvňovať povoľovací proces a koordinovať aktivity.
Treba si uvedomiť, že spaľovňa je extrémne drahý projekt, ktorý
začína niekde pri sto miliónov eur, pričom len samotná projektová
príprava vyjde na tri milióny eur. VÚC navyše môžu získať aj verejné
zdroje. Ich ďalšou nespornou výhodou je komunikácia s verejnosťou,
pretože verejnosť vníma verejné projekty s oveľa väčším pochopením.
Na Slovensku sú už viaceré skúsenosti s odporom verejnosti k výstavbe
spaľovní, hoci moderné spaľovne sú ekologickejšie ako skládky. Veľká
kapacita by mohla vzniknúť v cementárňach a vápenkách, tieto už dnes
dávajú impulz.
Ako prebiehal cenový vývoj v čase
prípravy na odkláňanie odpadov od skládkovania v Rakúsku?
K blížiacemu sa termínu ukončenia skládkovania rapídne poklesli
ceny, pretože prevádzkovatelia skládok potrebovali naplniť zvyšné
kapacity. Hneď potom naopak ceny prudko stúpli, keďže kapacita
spaľovní nebola dobudovaná. Neskôr opäť o niečo klesli, najmä v
dôsledku krízy a nedostatku odpadov.
Ak dôjde k zastaveniu povoľovania nových skládok, potom sa udeje
to, čo v Rakúsku: skládky s menšou kapacitou sa vyčerpajú a množstvá
odpadu sa skoncentrujú do väčších regionálnych skládok. To už je
ďalší predpoklad na vznik spaľovní.
Skládky odpadov majú vo svojej podstate
charakter sieťového odvetvia, no napriek tomu ich ceny žiaden úrad
pre reguláciu neurčuje. Ich možnosti pre „tichú dohodu" na
cene to zvyšuje.
Nemyslím si. Treba si uvedomiť, že podstatnú časť nákladov tvorí
preprava a tieto náklady dosť významne rozhodujú o výbere skládky. V
tomto smere u nás však chýba princíp solidarity. To znamená, že ten,
kto má ďalej ku skládke, by mal mať nižšiu cenu za uloženie. A
naopak. V praxi to však funguje často opačne. Sú však aj prípady,
kedy sú dve skládky porovnateľne blízko a vtedy z toho môže vzísť
tvrdý konkurenčný boj.
Od zvýšenia poplatku za uloženie odpadu
sa očakáva aj posun k vyššej miere separovania a zhodnotenia.
Bezpochyby áno. Preto je veľmi dôležité, aby bol čo najskôr
zverejnený postup zvyšovania poplatkov za uloženie odpadov. Na
Slovensku sme to pod pláštikom „falošnej sociálnosti“
zanedbali a teraz podľa návrhov nového zákona o odpadoch to vyzerá
skôr na skokový nárast.
Vy v súčasnosti žijete neďaleko
Bratislavy, v Rakúsku. Koľko platíte za nakladanie s komunálnym
odpadom?
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.