Úrad vlády: všetky dokumenty k výnimke pre kancelársky papier sú vo zverejnenom materiáli. Analýzu vplyvov neposlal

Kto navrhol vyňať kancelársky papier zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov? Aké analýzy mala vláda k dispozícii? Posudzoval niekto dopady na financovanie triedeného zberu papiera v obciach? A konzultoval Úrad vlády SR návrh so samosprávami, organizáciami zodpovednosti výrobcov alebo odbornými združeniami?

Odpoveď Úradu vlády SR na infožiadosť denníka ODPADY-PORTAL priniesla dôležitú informáciu: úrad tvrdí, že všetky dokumenty, ktorými ako povinná osoba disponuje, sú súčasťou zverejneného materiálu.

Inými slovami, Úrad vlády SR nepredložil žiadnu ďalšiu analýzu, stanovisko, podkladový materiál, interný dokument, odborné posúdenie ani záznam o konzultáciách nad rámec toho, čo už bolo zverejnené pri vládnom materiáli.

Denník ODPADY-PORTAL sa téme venoval v samostatnom článku. Vláda na výjazdovom rokovaní v Liskovej pri Ružomberku prijala uznesenie č. 163/2026, ktorým uložila podpredsedovi vlády a ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi predložiť do legislatívneho procesu novelu zákona o odpadoch.

Jej cieľom má byť doplnenie nového bodu „9. kancelárskeho papiera“ do § 73 ods. 3 písm. b) zákona o odpadoch. Praktický dôsledok by bol zásadný: kancelársky papier by bol vyňatý z definície neobalového výrobku a na výrobcov a dovozcov kancelárskeho papiera by sa pri tomto výrobku prestali vzťahovať povinnosti vyplývajúce zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Zmenu má minister životného prostredia pripraviť do 31. decembra 2026.

Úrad najprv na otázky nereagoval

Úrad vlády SR sme k téme oslovili už pri príprave predchádzajúceho článku. Pýtali sme sa, kto inicioval zaradenie legislatívnej úlohy do materiálu, či bola úloha konzultovaná s ministerstvom životného prostredia, organizáciami zodpovednosti výrobcov, obcami a zberovými spoločnosťami a prečo je odpadová legislatívna zmena súčasťou uznesenia k materiálu o sociálno-ekonomickej situácii vybraných okresov.

Úradu vlády sme položili aj otázky týkajúce sa možného konfliktu záujmov vzhľadom na postavenie spoločnosti Mondi SCP na trhu s kancelárskym papierom a osobné väzby predsedu vlády Roberta Fica so šéfom papierenskej spoločnosti.

Úrad vlády SR na novinárske otázky nereagoval.

Pýtali sme sa preto cez infozákon

Oslovili sme ho aj podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

V žiadosti sme Úrad vlády SR požiadali o všetky analýzy, stanoviská, podkladové materiály, interné materiály, odborné posúdenia alebo iné dokumenty, ktoré má úrad k dispozícii a ktoré sa týkali návrhu vyňať kancelársky papier z definície neobalového výrobku.

Zároveň sme žiadali dokument alebo podklad, na základe ktorého bola navrhnutá a schválená úloha doplniť do § 73 ods. 3 písm. b) zákona o odpadoch nový bod „9. kancelárskeho papiera“.

Pýtali sme sa aj, či Úrad vlády SR pred zaradením tejto úlohy do uznesenia vlády vypracoval alebo obdržal analýzu dopadov navrhovanej zmeny na systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ak áno, žiadali sme túto analýzu sprístupniť.

Napokon sme sa pýtali, či Úrad vlády SR pred zaradením úlohy do uznesenia konzultoval návrh s organizáciami zodpovednosti výrobcov, ZMOS, Úniou miest Slovenska a zástupcami profesijných združení v odpadovom hospodárstve.

Všetko má byť vo zverejnenom materiáli

Úrad vlády SR v odpovedi odkázal na ustanovenie infozákona o už zverejnenej informácii. Podľa neho, ak je predmetom žiadosti získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožnia vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.

Úrad zároveň uviedol, že všetky dokumenty, ktorými povinná osoba disponuje k predmetnej úlohe, sú súčasťou zverejneného materiálu.

Následne doplnil, že „povinná osoba nevedie súbor samostatných ‚podkladov‘ v rozsahu požadovanom žiadateľom, ktoré by boli vytvorené alebo zhromaždené ako ucelený dokumentačný súbor vzťahujúci sa k predmetnej úlohe.“

Úrad vlády SR preto považuje žiadosť za vybavenú. V odpovedi uviedol, že požadované informácie poskytol v rozsahu a spôsobom podľa infozákona a že vec vybavil zápisom v spise. Podľa úradu proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Čo z toho vyplýva

Odpoveď Úradu vlády SR je dôležitá najmä tým, čo neobsahuje.

Ak sú všetky dokumenty, ktorými úrad k predmetnej úlohe disponuje, súčasťou zverejneného materiálu, potom Úrad vlády SR nepredložil žiadnu osobitnú analýzu dopadov na systém RZV, žiadny samostatný podklad k iniciátorovi návrhu a žiadny záznam o konzultáciách s dotknutými subjektmi.

Zároveň však úrad výslovne neodpovedal na otázky, či analýzu dopadov vypracoval alebo obdržal a či návrh konzultoval s organizáciami zodpovednosti výrobcov, ZMOS, Úniou miest SR a profesijnými združeniami v odpadovom hospodárstve.

Práve preto odpoveď vyvoláva ďalšie otázky. Nehovorí totiž priamo „analýza neexistuje“ ani „návrh nebol konzultovaný“. Hovorí však, že všetky dokumenty, ktorými úrad disponuje, sú vo zverejnenom materiáli a že úrad nevedie samostatný ucelený súbor podkladov k predmetnej úlohe.

Pri legislatívnej úlohe, ktorá môže ovplyvniť financovanie triedeného zberu papiera v obciach, je to podstatná informácia.

Výpadok môžu znášať obce

Navrhovaná zmena nie je technickou úpravou bez finančných dôsledkov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.