NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Úrad vlády: všetky dokumenty k výnimke pre kancelársky papier sú vo zverejnenom materiáli. Analýzu vplyvov neposlal

Výnimka môže ovplyvniť financovanie modrých kontajnerov v obciach. Úrad vlády však neukázal analýzu, z ktorej vychádzal.

Úrad vlády SR

Úrad vlády SR | Foto: ODPADY-PORTAL.SK

Kto navrhol vyňať kancelársky papier zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov? Aké analýzy mala vláda k dispozícii? Posudzoval niekto dopady na financovanie triedeného zberu papiera v obciach? A konzultoval Úrad vlády SR návrh so samosprávami, organizáciami zodpovednosti výrobcov alebo odbornými združeniami?

V článku sa dozviete:

  • kto navrhol výnimku pre kancelársky papier zo systému RZV,
  • aké dokumenty k návrhu zverejnil Úrad vlády SR,
  • čo úrad nepredložil v odpovedi na infožiadosť,
  • ako môže zmena ovplyvniť financovanie modrých kontajnerov,
  • koľko môže podľa KC OBALY predstavovať výpadok príjmov,
  • prečo návrh vyvoláva otázky o konzultáciách a analýzach,
  • aké otázky zostávajú otvorené po odpovedi úradu.

Odpoveď Úradu vlády SR na infožiadosť denníka ODPADY-PORTAL priniesla dôležitú informáciu: úrad tvrdí, že všetky dokumenty, ktorými ako povinná osoba disponuje, sú súčasťou zverejneného materiálu.

Inými slovami, Úrad vlády SR nepredložil žiadnu ďalšiu analýzu, stanovisko, podkladový materiál, interný dokument, odborné posúdenie ani záznam o konzultáciách nad rámec toho, čo už bolo zverejnené pri vládnom materiáli.

Denník ODPADY-PORTAL sa téme venoval v samostatnom článku. Vláda na výjazdovom rokovaní v Liskovej pri Ružomberku prijala uznesenie č. 163/2026, ktorým uložila podpredsedovi vlády a ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi predložiť do legislatívneho procesu novelu zákona o odpadoch.

Jej cieľom má byť doplnenie nového bodu „9. kancelárskeho papiera“ do § 73 ods. 3 písm. b) zákona o odpadoch. Praktický dôsledok by bol zásadný: kancelársky papier by bol vyňatý z definície neobalového výrobku a na výrobcov a dovozcov kancelárskeho papiera by sa pri tomto výrobku prestali vzťahovať povinnosti vyplývajúce zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Zmenu má minister životného prostredia pripraviť do 31. decembra 2026.

ODPADY 2026

Úrad najprv na otázky nereagoval

Úrad vlády SR sme k téme oslovili už pri príprave predchádzajúceho článku. Pýtali sme sa, kto inicioval zaradenie legislatívnej úlohy do materiálu, či bola úloha konzultovaná s ministerstvom životného prostredia, organizáciami zodpovednosti výrobcov, obcami a zberovými spoločnosťami a prečo je odpadová legislatívna zmena súčasťou uznesenia k materiálu o sociálno-ekonomickej situácii vybraných okresov.

Úradu vlády sme položili aj otázky týkajúce sa možného konfliktu záujmov vzhľadom na postavenie spoločnosti Mondi SCP na trhu s kancelárskym papierom a osobné väzby predsedu vlády Roberta Fica so šéfom papierenskej spoločnosti.

Úrad vlády SR na novinárske otázky nereagoval.

Pýtali sme sa preto cez infozákon

Oslovili sme ho aj podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

V žiadosti sme Úrad vlády SR požiadali o všetky analýzy, stanoviská, podkladové materiály, interné materiály, odborné posúdenia alebo iné dokumenty, ktoré má úrad k dispozícii a ktoré sa týkali návrhu vyňať kancelársky papier z definície neobalového výrobku.

Zároveň sme žiadali dokument alebo podklad, na základe ktorého bola navrhnutá a schválená úloha doplniť do § 73 ods. 3 písm. b) zákona o odpadoch nový bod „9. kancelárskeho papiera“.

Pýtali sme sa aj, či Úrad vlády SR pred zaradením tejto úlohy do uznesenia vlády vypracoval alebo obdržal analýzu dopadov navrhovanej zmeny na systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ak áno, žiadali sme túto analýzu sprístupniť.

Napokon sme sa pýtali, či Úrad vlády SR pred zaradením úlohy do uznesenia konzultoval návrh s organizáciami zodpovednosti výrobcov, ZMOS, Úniou miest Slovenska a zástupcami profesijných združení v odpadovom hospodárstve.

Všetko má byť vo zverejnenom materiáli

Úrad vlády SR v odpovedi odkázal na ustanovenie infozákona o už zverejnenej informácii. Podľa neho, ak je predmetom žiadosti získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožnia vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.

Úrad zároveň uviedol, že všetky dokumenty, ktorými povinná osoba disponuje k predmetnej úlohe, sú súčasťou zverejneného materiálu.

Následne doplnil, že „povinná osoba nevedie súbor samostatných ‚podkladov‘ v rozsahu požadovanom žiadateľom, ktoré by boli vytvorené alebo zhromaždené ako ucelený dokumentačný súbor vzťahujúci sa k predmetnej úlohe.“

Úrad vlády SR preto považuje žiadosť za vybavenú. V odpovedi uviedol, že požadované informácie poskytol v rozsahu a spôsobom podľa infozákona a že vec vybavil zápisom v spise. Podľa úradu proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Čo z toho vyplýva

Odpoveď Úradu vlády SR je dôležitá najmä tým, čo neobsahuje.

Ak sú všetky dokumenty, ktorými úrad k predmetnej úlohe disponuje, súčasťou zverejneného materiálu, potom Úrad vlády SR nepredložil žiadnu osobitnú analýzu dopadov na systém RZV, žiadny samostatný podklad k iniciátorovi návrhu a žiadny záznam o konzultáciách s dotknutými subjektmi.

Zároveň však úrad výslovne neodpovedal na otázky, či analýzu dopadov vypracoval alebo obdržal a či návrh konzultoval s organizáciami zodpovednosti výrobcov, ZMOS, Úniou miest SR a profesijnými združeniami v odpadovom hospodárstve.

Práve preto odpoveď vyvoláva ďalšie otázky. Nehovorí totiž priamo „analýza neexistuje“ ani „návrh nebol konzultovaný“. Hovorí však, že všetky dokumenty, ktorými úrad disponuje, sú vo zverejnenom materiáli a že úrad nevedie samostatný ucelený súbor podkladov k predmetnej úlohe.

Pri legislatívnej úlohe, ktorá môže ovplyvniť financovanie triedeného zberu papiera v obciach, je to podstatná informácia.

Výpadok môžu znášať obce

Navrhovaná zmena nie je technickou úpravou bez finančných dôsledkov.

 
 

Zostáva vám 34% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (1)

  1. psaf1@atomicmail.io05.06.2026 (15:30)
    Pohľad obchodníka s kancelárskym papierom Do tejto témy by podľa mňa mal zaznieť aj pohľad domácich obchodníkov s kancelárskym papierom, ktorí dnes poplatok RZV riadne platia, vykazujú množstvá a nesú administratívnu záťaž. Mne osobne nejde primárne o to, či má alebo nemá existovať poplatok za kancelársky papier. Ak má existovať, nech ho platia všetci, ktorí kancelársky papier reálne uvádzajú na slovenský trh. Problém je, že v praxi to tak nie je. Cezhraniční online predajcovia, marketplace platformy a predajcovia pôsobiaci cez porovnávače sú v praxi často mimo účinného dosahu slovenského recyklačného systému. Niektorí v systéme vôbec nie sú registrovaní, pri iných je reálny tok tovaru ťažko overiteľný a prakticky nekontrolovateľný. Pre domácich a registrovaných obchodníkov to znamená nerovné konkurenčné prostredie. Pri kancelárskom papieri, ktorý je nízkomaržový a cenovo veľmi citlivý tovar, môže rozdiel spôsobený platením alebo neplatením RZV poplatku predstavovať citeľnú výhodu vo vstupnom náklade. Nie preto, že by bol zahraničný predajca efektívnejší, ale preto, že nenesie náklad, ktorý registrovaný slovenský obchodník niesť musí. Tvrdenie, že zákon platí pre všetkých rovnako, je preto podľa mňa formálne správne, ale fakticky neúplné. Rovnosť v zákone ešte neznamená rovnosť v hospodárskej súťaži. Štát mal viac než desať rokov na to, aby zabezpečil účinné vymáhanie týchto povinností aj voči cezhraničnému online predaju. Nevyriešila to žiadna z vlád, ktoré v tomto období sedeli na úrade, naprieč politickým spektrom. Preto vnímam výnimku pre kancelársky papier nie ako odmietnutie princípu „znečisťovateľ platí“, ale ako reakciu na dlhodobé zlyhanie štátu zabezpečiť rovnaké pravidlá pre všetkých. Ak štát nevie poplatok vymáhať od všetkých, potom jeho zachovanie znamená selektívnu záťaž len pre tých, ktorých systém vie nájsť a skontrolovať. Za veľmi problematický považujem aj údaj, že kancelársky papier má tvoriť 5,12 % triedeného zberu papiera v samosprávach. Bez úplného zverejnenia metodiky a roku, ku ktorému sa tento údaj viaže, je toto číslo podľa mňa nepresvedčivé. Pri súčasnom poklese spotreby kancelárskeho papiera a tlačovín všeobecne, pri raste podielu kartónov a obalov v triedenom zbere a aj pri reálnych skúsenostiach z trhu pôsobí takýto podiel kancelárskeho papiera v komunálnom zbere nepravdepodobne. Ak má byť toto číslo základom argumentácie, musí byť jasné, čo presne bolo zaradené ako kancelársky papier, čo boli letáky, pošta, školské materiály, formuláre, reklamné tlačoviny alebo iný biely a potlačený papier, v ktorých lokalitách a v ktorom roku boli dáta zbierané. Podľa môjho názoru nejde o spor „papiernici proti obciam“ ani „biznis proti životnému prostrediu“. Ide o férovosť pravidiel. Nie som proti tomu, aby trh niesol primerané environmentálne náklady. Som proti tomu, aby ich niesli iba domáci a registrovaní hráči, zatiaľ čo časť cezhraničného online predaja zostáva mimo účinnej kontroly.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Triedenie textilu sa vlani stalo povinným, ale mestá ho viac nevytriedili (+grafy)

Triedenie textilu sa vlani stalo povinným, ale mestá ho viac nevytriedili (+grafy)

Zmapovali sme, koľko šatstva a textílií vytriedili najväčšie slovenské mestá v roku 2025, kam materiál smeroval a ako s ním firmy ďalej nakladali.

Začali vŕtať, preskúmajú štyri lokality. Česi riešia hlbinné úložisko pre rádioaktívne odpady

Začali vŕtať, preskúmajú štyri lokality. Česi riešia hlbinné úložisko pre rádioaktívne odpady

Prieskumné vrty majú rozlúsknuť výber lokality. Obce sa postavili proti, na súdoch zatiaľ nepochodili.

Brusel reagoval na otázky k rímskej spaľovni. Tender má posúdiť národný orgán

Brusel reagoval na otázky k rímskej spaľovni. Tender má posúdiť národný orgán

Rím pripravuje zariadenie na 600-tisíc ton odpadu ročne. Otázky v europarlamente smerovali na tender a predkupné právo.

X
X
X
X