Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Veľa hráčov na malom trhu. Vypukne „vojna“ o opotrebované pneumatiky?

V roku 2011 vzniklo na Slovensku zhruba 28 000 ton opotrebovaných pneumatík. Tohto roku by to mohlo byť o 500 ton viac. Celková vybudovaná recyklačná kapacita na túto komoditu je však až približne 48 000 ton ročne. Cementárne sú schopné prijať na spoluspaľovanie ďalších 45 000 ton. Takéto čísla odhaduje Recyklačný fond vo svojej nedávno zverejnenej správe.

opotrebované pneumatiky

Foto: Odpady-portal.sk

  • Téma
  • 10.08.2012
  • Radovan Kazda

Práve o tieto čísla sa opiera fond v zdôvodnení, prečo v roku 2011 nepodporil – a ani v ďalších rokoch už nemieni podporovať – budovanie ďalších recyklačných kapacít.

Samotné spracovanie opotrebovaných pneumatík je veľmi nákladné. To znamená, že príjmy z predaja výstupných produktov spracovania nepokryjú ich náklady. Preto je systém zhodnocovania pneumatík postavený v zákone o odpadoch tak, že skládkovanie opotrebovaných pneumatík je zakázané.

Zároveň musí výrobca a dovozca pneumatík platiť za každú pneumatiku príspevok do Recyklačného fondu podľa stanovených pravidiel. Svoju „daň“ pre fond si však môže znížiť za podmienky, že preukáže zabezpečenie zhodnotenia pneumatík. Ak vykáže, že nechal zhodnotiť taký objem pneumatík, ktorý sa zhoduje s objemom ním vyrobených alebo dovezených pneumatík, svoju poplatkovú povinnosť voči Recyklačnému fondu tým „vynuluje“. V tom prípade však musí platiť spracovateľom za recykláciu všetkých pneumatík.

Ceny rastú

Napriek fondom avizovanému pretlaku ponuky spracovateľov nad dopytom však ceny za spracovanie opotrebovaných pneumatík rastú. Aspoň tak to tvrdí fond vo svojej správe. Podľa fondu o tom svedčia sťažnosti, ktoré fond eviduje.

Fond preto odporúča zberovým firmám „využiť všetky možnosti zákona o odpadoch, i keď plnenie plánovaných úloh v materiálovom spracovaní opotrebovaných pneumatík tým bude ohrozené“. Fondu by to zvýšilo príjmy do sektora opotrebovaných pneumatík, hoci sám fond v správe tvrdí, že ich už nechce použiť na budovanie kapacít.

Podľa Pavla Prepiaka, vieceprezidenta Zväzu automobilového priemyslu SR, len niektorí spracovatelia starých vozidiel zatiaľ informovali o zvýšených nákladov za odvoz a spracovanie starých pneumatík. Ďalší cenový vývoj si však zväz netrúfa prognózovať.

Pavol Prepiak však predpokladá, že keď spracovatelia dosiahnu vyššiu mieru zisku z predaja finálneho produktu zo spracovania pneumatík, nemali by ceny za spracovanie rásť.

„Sme radi, že sa objavujú vysokosofistikované technológie na spracovanie starých pneumatík, s vysokou pridanou hodnotou na výslednom produkte spracovania, ktorým je olej, koks, plyn a oceľové kordy. Takto to napríklad robí na južnom Slovensku spoločnosť DRON – Sklady“, konštatuje Pavol Prepiak, ktorý zastupuje výrobcov a dovozcov vozidiel i v správnej rade Recyklačného fondu za sektor vozidiel. Podľa Pavla Prepiaka by pri týchto technológiách mohli niektoré náklady – vďaka zisku z finálneho spracovania – aj klesnúť.

Dotuje, či nedotuje fond ďalšie prevádzky?

Napriek avizovanému rozhodnutiu fondu nedotovať ďalšie budovanie prevádzok na zhodnocovanie pneumatík, Recyklačný fond pridelil v apríli tohto roku práve spomenutej spoločnosti DRON – Sklady dotáciu vo výške 2,75 mil. eur na projekt zhodnocovania opotrebovaných pneumatík a autofluffu. Nie však zo sektora opotrebovaných pneumatík, ale zo sektora vozidiel. Dotovanie výstavby prevádzok tak pokračovalo i v roku 2012.

Celkovo tak fond dotoval výstavbu a rozvoj takmer všetkých spracovateľských závodov na Slovensku. V prípade kapacít, ktoré zhodnocujú opotrebované pneumatiky materiálovým spôsobom, sa fond finančne podieľal na vybudovaní všetkých zariadení, okrem recyklačnej linky v prevádzke v Beluši, ktorá patrí firme V.O.D.S. I napriek tomu košická spoločnosť V.O.D.S. získala zo sektora pneumatík najviac dotácií zo všetkých firiem, ktoré sa o podporu z fondu uchádzali.

Záujem o spracovanie pneumatík rastie

Recyklačný fond v správe priznáva, že kapacity na materiálové zhodnotenie dvojnásobne prevyšujúc súčasný ročný výskyt opotrebovaných pneumatík. Na trh s opotrebovanými pneumatikami sa navyše snaží už niekoľko rokov dostať ďalší potenciálny spracovateľ, firma KFŠ – DELTA, s predpokladanou kapacitou 16 000 ton pneumatík. Ich záujmom je vybudovať prevádzku na zhodnocovanie pneumatík pyrolýzou. Podobnú technológiu využíva firma DRON – Sklady.

Spoločnosť KŠF – DELTA sa pre odpady-portal.sk nechcela vyjadriť k tomu, akým spôsobom plánuje zabezpečiť si dodávky pneumatík.

Ako sa fond podieľal na budovaní kapacít?

Recyklačný fond preinvestoval v rokoch 2002-2012 zo sektora opotrebovaných pneumatík podľa odhadov odpady-portal.sk sumu viac ako 8,5 mil. eur. V tabuľke prinášame prehľad firiem s najvyššími dotáciami zo sektora opotrebovaných pneumatík za uvedené obdobie (zdroj: informácie o pridelených dotáciách, RF; prepočet redakcia):

Žiadateľ

Celkom

V.O.D.S.

3 588 150 €

MATADOR – OBNOVA (v likvidácii)

1 434 753 €

MIKONA

945 230 €

ISO & spol.

869 017 €

ETOP - TRADING

498 573 €

T - GUM

448 118 €

T-GUM Hnúšťa

218 032 €

Export dovozcovia nevyužívajú

Pavol Prepiak očakáva v budúcnosti zlepšenie podmienok pre odber starých pneumatík, nakoľko v súčasnej dobe sa čiastočne prerozdeľuje trh medzi viacerých spracovateľov. Zahraničných spracovateľov pri spracovaní pneumatikách využívajú málo.

„Dopravné náklady tvoria totiž podstatnú časť všetkých nákladov na spracovanie“, mapuje situáciu Pavol Prepiak. Podľa viceprezidenta ZAP SR však vývoz pneumatík na spracovanie sťažuje aj skutočnosť, že preprava odpadu je podľa súčasného znenia zákona o odpadoch naďalej „komplikovaná“.


Diskusia (0)

  1. R. Hlavacik13.08.2012 (09:06)
    Len kratko zareagujem: kedze je taky velky dopyt po pneumatikach, preco si spracovatelia pytaju za ich spracovanie tolko penazi? Keby sme mali vsetky naklady premietnut do poplatku, tak by sa ludia - povodcovia nedoplatili. Tolko penazi spracovatelia od statu dostali, ze by mohli aspon od obcí odoberat tie pneumatiky zadarmo alebo za mensiu cenu. Teraz platime skutočne veľa.
  2. Marek H13.08.2012 (09:30)
    Preskočím známe environmentálne zaklínadlo: ZNEČISŤOVATEĽ PLATÍ a pridám svoj názor z ekonomického hľadiska:
    V klasickom trhovom hospodártsve určuje cenu produktu TRH - buď je tovar nedostatkový a jeho cena na trhu rastie, alebo je dopyt po tovare zi strany spotrebiteľa menší a cena vplyvom konkurencie predajcov klesá.
    Otázka znie - platia u nás zákonitosti voľného trhu ?
    Alebo je trh pokriveny dotáciami a štátnou direktívou ?
  3. JURAJ10.09.2013 (22:03)
    Tak aby bolo jasno tu na slovensku vôbec nejde o ekológiu lebo keby šlo tak to tu vyzerá inak a viem o čom hovorím pre V.O.D.S som robil 8 rokov ako logické návrhy čo sa týka ekonomiky zvozu ktoré som navrhoval nikto nebral do úvahy.Asi by nebolo z čoho potom tunelovať že???
  4. JURAJ10.09.2013 (22:50)
    Tak a ideme viac do historie z pneumatikami robím už 16rokov a zatiaľ som sa nestretol z ničím výhodnejším ako spaľovanie v cementárni kde sú pneumatiky výhodné palivo áno môžu kúriť z plynom ale koľko bude stáť cement?Sú aj iné možnosti ale to by museli byť ľudia na správných miestach-myslím odborníkov a nie hlupákov ktorí sa hrajú na to že z veľkej kopy spravia menšiu kopu a nič z toho-tak recyklovatelia otázka aká je ekonomika za tie roky fungovania a čo ste vlastne dokázali konkrétne z pneumatík vyťažiť okrem peňazí z recyklačného a tým pádom z vreciek prispievateľov .A kto vlastne robí analízu ročného výskytu opotrebovaných pneu ako niekto prišiel na 28000t polovica z tohto čísla je prehnaná!A perlička nové pneumatiky z Púchova idú na pálenie čo je maximálne najvhodnejší materiál na recyklovanie a väčšina zvetrané pneumatiky idú do Košíc na tzv.recykláciu.A ďalšia vec predám alebo priveziem 100t  gúm kde je koeficient opotrebenia?Rozdiel medzi novou gumov a ojazdenou môže dosiahnuť aj 20%-na toto kto myslel?A napokon tento rok som mal stretnutia z ľudmi ktorí chceli recyklovať gumy ale výsledok asi taký o gumy ako o materiál tu ešte dlho vojna nebude toho sa báť nikto nemusí aj keď mám nejaké nápady ale to sem už nepatrí.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Zmeny v novom zákone o odpadoch pre kovový odpad

Zmeny v novom zákone o odpadoch pre kovový odpad

Novinkami sú aj bezhotovostné platby, zrážková daň či povinné zhromažďovanie odpadu na sedem dní.

V Starej Turej stavajú na postupných odpadových krokoch

V Starej Turej stavajú na postupných odpadových krokoch

Aj mestský podnik môže v odpadoch dosahovať zaujímavé výsledky. Článok vyšiel v roku 2012 v mesačníku Odpadové hospodárstvo.

Čo patrí a čo nepatrí do papiera

Čo patrí a čo nepatrí do papiera

Do zberných nádob na papier nepatria tetrapaky ani papierový obal z desiaty.