Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Štefan Sklenár: Cesta ku komplexným službám bola dlhá

Spoločnosť ENVI-GEOS Nitra patrí k najväčším firmám v oblasti nakladania s odpadom v SR, spomedzi tých, ktoré majú slovenské vlastnícke alebo kapitálové pozadie. O vzniku spoločnosti, jej postupnom prechode z konzultačnej činnosti na firmu poskytujúcu komplexné služby nakladania s odpadmi, ale aj o trendoch a víziách pre odpadové hospodárstvo v SR sme sa zhovárali s konateľom spoločnosti Štefanom Sklenárom, ktorý firmu založil a už takmer dvadsať rokov vedie.

Štefan Sklenár: Cesta ku komplexným službám bola dlhá

  • Publicistika |  08.10.2012 |  Radovan Kazda, Ľubomír Augustín

(Rozhovor vyšiel v septembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo.)

Pán docent, Vy ste mnoho rokov pôsobili na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, ktorá sa neskôr premenovala na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu. Ako dlho trvalo toto obdobie?

Približne 32 rokov. Do školy som nastúpil na takzvanú internú ašpirantúru hneď po skončení školy a vojenskej služby.

Celý ten čas ste pôsobili v odbore poľnohospodárskych meliorácií a nástupníckych odboroch. Vašim zameraním však neboli odpady.

Mojim pôvodným odborným smerovaním bola ochrana pôdy, keďže sám som bol absolventom meliorácií. Tento odbor sa však venoval aj aplikačným opatreniam, ako sú sanácie znečistených pôd, alebo rekultivácie starých priemyselných skládok a výsypok. Od toho je už len malý krok priamo k odpadom.

Na podnikaní je úžasné, že s ním možno začať v akomkoľvek veku. Vy ste začali pomerne neskoro, až po štyridsiatke. Ako vznikol ten nápad?

Firma ENVI-GEOS Nitra vznikla v roku 1993. Podnet na vznik firmy vzišiel od jedného z mojich študentov, ktorý pochádzal z takzvaného východného bloku, teda z „NDR“. V Nitre študoval poľnohospodárske meliorácie, čo bol odbor zameraný predovšetkým na závlahy, odvodňovanie a ochranu pôd.

Tento študent neskôr začal pracovať v istej súkromnej firme pri Drážďanoch. Jedného dňa sme sa stretli a on navrhol, aby sme skúsili niečo podobné robiť i na Slovensku, avšak v ďaleko širšej oblasti životného prostredia, ako sú odpady. Hľadali sme environmentálne riešenia na rôzne znečistenia, napríklad záťaže. Opäť sme pri ochrane pôdy a krajiny. Takže pôvodne sme sa nesústreďovali len na odpady.

Odpady sa však neskôr dostali aj do študijných osnov na fakulte.

Áno. Po transformácii odboru poľnohospodárske meliorácie na krajinné inžinierstvo, teda po roku 1991, sme zaradili do študijných osnov i samostatný predmet odpadové hospodárstvo . My sme aj po roku 1989 chodievali do východného Nemecka a sledovali trendy vývoja melioračného odboru, neskôr krajinného inžinierstva. Všimli sme si, že odpadové hospodárstvo sa stáva jeho silnou súčasťou, v rámci transformácie odboru na viac environmentálne témy.

Takže ste boli istým spôsobom priekopníkmi odboru.

V podstate áno. Na začiatku 90. rokov odpadové hospodárstvo neznamenalo prakticky nič. Drvivá väčšina odpadu sa riešila skládkovaním. Neexistovalo ani samostatné ministerstvo životného prostredia. Tvorila sa terminológia a legislatíva. Ľudové pojmy, ako napríklad „likvidácia odpadov“, boli nahradené odbornými. Prijal sa tiež zákon o odpadoch.

Trh s odpadmi sa však začal rozvíjať oveľa neskôr, prakticky až so vstupom Slovenska do Európskej únie. Vtedy okrem skládkovania a zhodnocovania tradičných komodít začali vlády tlačiť i na zhodnocovanie iných, de facto „stratových“ odpadov.

Ani naša činnosť sa nerozvíjala prudko. Serióznejší rozbeh aktivít datujeme až o tri roky neskôr, v roku 1996. Vtedy sme začali spolupracovať s ministerstvom životného prostredia na viacerých projektoch, napríklad na organizovaní výstavy Enviro v Nitre. To bolo v časoch pôsobenia ministra Zlochu, ktorý často po školách a diskutoval o týchto témach.

Takže zo začiatku išlo skôr o poradenskú a organizačnú činnosť?

Áno. Postupne sme sa však začali zaoberať ďalšími aktivitami, najmä obchodovaniu s druhotnými surovinami. Rok 1996 bol z hľadiska súčasného pôsobenia firmy tým najzlomovejším, lebo vtedy som sa rozhodol, že sa budeme orientovať primárne na odpady.

V segmente zhodnocovania boli už pred rokom 1989 najviac rozvinuté systémy kovov, skla, či papiera.

My sme sa sústredili najmä na papier. Napríklad sme organizovali rôzne zberové súťaže pre školy. Taktiež sme mali dlhoročne dobré kontakty so starostami z okolitých ponitrianskych obcí. Papier sme lisovali a predávali finálnym zhodnocovateľom, najmä papierni v Štúrove. Taktiež sme sa začali venovať nebezpečným odpadom, spočiatku ako sprostredkovatelia. Súbežne s tým sme sa však na škole venovali aj rôznym projektom, napríklad analyzovaniu štruktúry vzniknutých odpadov.

To je však ešte príliš vzdialené od komplexného systému nakladania s odpadmi, akým disponujete dnes.

Postupne sme získavali dôležité skúsenosti. Ďalším zlomovým obdobím bol rok 2000, kedy sme už disponovali aj menším strojovým parkom. Zúročili sme svoje poznatky a podarilo sa nám postupne preniknúť aj na trh nakladania s odpadmi u obchodných reťazcov. Dnes sme už spôsobilí poskytnúť zákazníkovi komplexné služby po všetkých stránkach nakladania s odpadmi.

Ako ste získali kapitál na rozbeh firmy?

Začínali sme najmä z vlastných zdrojov, ale podarilo sa nám získať aj dotáciu z Environmentálneho fondu, z ktorej sme zakúpili lis na lisovanie papiera a zvozové vozidlo. To bolo ešte v časoch pôsobenia ministra Jozefa Zlochu, ktorý chodieval ku nám na fakultu i prednášať.

Na konci 90. rokov však už na Slovensku pôsobilo v oblasti nakladania s odpadmi viacero súkromných spoločností, z ktorým podstatná časť pôsobí podnes. Ako sa Vám podarilo získať miesto na trhu?

Spočiatku nás konkurencia nebrala celkom vážne, čo bolo celkom prirodzené. Snažili sme sa uspieť tam, kde ešte neprebehla transformácia. Mnoho obcí ešte stále nakladalo s odpadmi na starých, dávno odpísaných vozidlách, ktoré zvážali všetok komunálny odpad na skládky.

Treba však povedať aj to, že aj zahraničné firmy, ktoré prichádzali, boli primárne zamerané na zneškodňovanie komunálneho odpadu. Druhotné suroviny, či triedenie, ich takmer nezaujímali. Situácia sa začala meniť až s príchodom obchodných reťazcov.

Takže získavali ste zákazky obcí najmä z ponitrianskej oblasti?

Áno.

Odkedy sa venujete aj komunálnemu odpadu?

Od roku 2004. Dovtedy sme sa venovali výhradne druhotným surovinám.

A čo skládka? Nie je žiadnym tajomstvom, že firmy, ktoré disponujú kapacitou na zneškodňovanie odpadu, majú na trhu komparatívnu výhodu.

Samozrejme. My sme síce mali dobré vzťahy s prevádzkovateľmi viacerých skládok, ale výhoda vlastnej skládky je nesporná. Nám sa podarilo získať skládku v Rišňovciach - Rumanovej v roku 2006. To je pre firmu, ktorá chce poskytovať služby komplexne, veľmi dôležité.

Dnes máte okrem štandardných prevádzok na prepravu a zneškodňovanie odpadu, či triedenie separovaného odpadu, aj linku na spracovanie plastu.

Tú máme od roku 2004 a vyrábame z nej regranulát na ďalšie použitie. Na nej spracujeme približne 500 ton plastov ročne. Vyrábame tiež plastové drte v rôznych veľkostiach a kvalitách.

Doc. Ing. Štefan Sklenár, CSc. (58) pôsobil v rokoch 1979-2010 na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V roku 1993 založil spoločnosť Envi-Geos Nitra, s.r.o., ktorú vedie. Je ženatý, má dve deti. Žije v Nitre.

V tom čase ešte neboli zavedené limity zhodnotenia plastových obalov, ani obchod a priemysel preto na zhodnotenie neprispievali. Dalo sa už vtedy na plastoch zarobiť?

Áno, už v tom čase sme robili niektoré druhy plastov, napríklad fólie a PET fľaše. Vyvážali sme ich predovšetkým do zahraničia.

Na Slovensku nie je veľa domácich podnikateľov, ktorí disponujú významnými kapacitami odpadov, s ktorými nakladajú. Trh je obsadený zväčša zahraničnými firmami, v prípade komunálneho odpadu aj nesprivatizovanými, či čiastočne sprivatizovanými obecnými podnikmi. Čím si to vysvetľujete?

Na Slovensko prišli firmy, ktoré mali oproti slovenským podnikateľom obrovskú komparatívnu výhodu. Tou bol kapitál. Slovenský podnikateľ nemal možnosť získať od bánk taký úver, ktorý by ho ekonomicky udržal. My sme v tých časoch neboli schopní zakúpiť vozidlá a zariadenia za takých úverových podmienok, ktoré by nás nezlikvidovali. Dnes je to už, našťastie, odstránené. Vážim si domácich podnikateľov v tejto oblasti a mám veľa priateľov medzi nimi.

Mohlo sa Slovensko za ostatných dvadsať rokov dostať v odpadovom hospodárstve ďalej?

Celý vývoj smerom k progresívnejším metódam nakladania s odpadmi ide veľmi pomaly. Aj zahraničné firmy, ktoré tu pôsobia, sa prvé roky zamerali najmä na zneškodňovanie komunálneho odpadu. Všimnite si, ako prax zaostáva za legislatívou. Keď je už nezvratné, že sa povinnosť triediť určitú komoditu nezvládne, tak sa odloží účinnosť zákona.

Na tieto výhrady firmy obvykle reagujú tým, že je to najmä otázka financovania ich služieb. Separovaný zber nie je lacná záležitosť. Poplatky za komunálny odpad už mnoho rokov významnejšie nevzrástli. Ich zvýšenie je však v kompetencii miest a obcí.

Postavenie starostov a primátorov považujem za obrovský problém. Na jednej strane chcú mať v obci poriadok, nechcú mať nelegálne skládky, radi by rozvíjali systémy separovaného zberu. Na druhej strane musia práve oni tieto platby vymáhať. Do toho sa im prirodzene nechce, lebo zvyšovanie poplatkov, či exekučné vymáhanie platieb od neplatičov im na popularite rozhodne nepridá.

Legislatíva v tejto oblasti stagnuje už takmer 20 rokov. Často s nimi diskutujem na túto tému a pýtam sa ich, prečo v tejto oblasti nič nepodnikajú. Veď plynár, vodár alebo elektrikár v prípade, že občan neplatí, príde a jednoducho zoberie „hodiny“. Občan potom zaplatí aj za odpojenie a následné pripojenie. V prípade odpadov, keď občan nezaplatí, starosta ho má exekuovať a pritom očakávať, že občan to pochopí a že ho bude voliť. To asi nie je celkom v poriadku.

Aké sú možnosti riešenia?

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Tajomstiev úspechu českého Informačného systému odpadového hospodárstva je hneď niekoľko.

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Možno ľudia začnú odpad jesť alebo zakopávať na záhrade. To bude to predchádzanie vzniku, komentuje Jan Krišpín z Eveco Brno absenciu ZEVO zariadení.

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Ľudia triedia odpad zodpovednejšie a lepšie, stále je však čo zlepšovať, upozorňuje odborníčka.