Štefan Sklenár: Cesta ku komplexným službám bola dlhá

Spoločnosť ENVI-GEOS Nitra patrí k najväčším firmám v oblasti nakladania s odpadom v SR, spomedzi tých, ktoré majú slovenské vlastnícke alebo kapitálové pozadie. O vzniku spoločnosti, jej postupnom prechode z konzultačnej činnosti na firmu poskytujúcu komplexné služby nakladania s odpadmi, ale aj o trendoch a víziách pre odpadové hospodárstvo v SR sme sa zhovárali s konateľom spoločnosti Štefanom Sklenárom, ktorý firmu založil a už takmer dvadsať rokov vedie.

(Rozhovor vyšiel v septembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo.)

Pán docent, Vy ste mnoho rokov pôsobili na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, ktorá sa neskôr premenovala na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu. Ako dlho trvalo toto obdobie?

Približne 32 rokov. Do školy som nastúpil na takzvanú internú ašpirantúru hneď po skončení školy a vojenskej služby.

Celý ten čas ste pôsobili v odbore poľnohospodárskych meliorácií a nástupníckych odboroch. Vašim zameraním však neboli odpady.

Mojim pôvodným odborným smerovaním bola ochrana pôdy, keďže sám som bol absolventom meliorácií. Tento odbor sa však venoval aj aplikačným opatreniam, ako sú sanácie znečistených pôd, alebo rekultivácie starých priemyselných skládok a výsypok. Od toho je už len malý krok priamo k odpadom.

Na podnikaní je skvelé, že s ním možno začať v akomkoľvek veku. Vy ste začali pomerne neskoro, až po štyridsiatke. Ako vznikol ten nápad?

Firma ENVI-GEOS Nitra vznikla v roku 1993. Podnet na vznik firmy vzišiel od jedného z mojich študentov, ktorý pochádzal z takzvaného východného bloku, teda z „NDR“. V Nitre študoval poľnohospodárske meliorácie, čo bol odbor zameraný predovšetkým na závlahy, odvodňovanie a ochranu pôd.

Tento študent neskôr začal pracovať v istej súkromnej firme pri Drážďanoch. Jedného dňa sme sa stretli a on navrhol, aby sme skúsili niečo podobné robiť i na Slovensku, avšak v ďaleko širšej oblasti životného prostredia, ako sú odpady. Hľadali sme environmentálne riešenia na rôzne znečistenia, napríklad záťaže. Opäť sme pri ochrane pôdy a krajiny. Takže pôvodne sme sa nesústreďovali len na odpady.

Odpady sa však neskôr dostali aj do študijných osnov na fakulte.

Áno. Po transformácii odboru poľnohospodárske meliorácie na krajinné inžinierstvo, teda po roku 1991, sme zaradili do študijných osnov i samostatný predmet odpadové hospodárstvo.

My sme aj po roku 1989 chodievali do východného Nemecka a sledovali trendy vývoja melioračného odboru, neskôr krajinného inžinierstva. Všimli sme si, že odpadové hospodárstvo sa stáva jeho silnou súčasťou, v rámci transformácie odboru na viac environmentálne témy.

Takže ste boli istým spôsobom priekopníkmi odboru.

V podstate áno. Na začiatku 90. rokov odpadové hospodárstvo neznamenalo prakticky nič. Drvivá väčšina odpadu sa riešila skládkovaním.

Neexistovalo ani samostatné ministerstvo životného prostredia. Tvorila sa terminológia a legislatíva. Ľudové pojmy, ako napríklad „likvidácia odpadov“, boli nahradené odbornými. Prijal sa tiež zákon o odpadoch.

Štefan Sklenár | Foto: Odpady-portal.sk

Trh s odpadmi sa však začal rozvíjať oveľa neskôr, prakticky až so vstupom Slovenska do Európskej únie. Vtedy okrem skládkovania a zhodnocovania tradičných komodít začali vlády tlačiť i na zhodnocovanie iných, de facto „stratových“ odpadov.

Ani naša činnosť sa nerozvíjala prudko. Serióznejší rozbeh aktivít datujeme až o tri roky neskôr, v roku 1996. Vtedy sme začali spolupracovať s ministerstvom životného prostredia na viacerých projektoch, napríklad na organizovaní výstavy Enviro v Nitre. To bolo v časoch pôsobenia ministra Zlochu, ktorý často po školách a diskutoval o týchto témach.

Takže zo začiatku išlo skôr o poradenskú a organizačnú činnosť?

Áno. Postupne sme sa však začali zaoberať ďalšími aktivitami, najmä obchodovaniu s druhotnými surovinami. Rok 1996 bol z hľadiska súčasného pôsobenia firmy tým najzlomovejším, lebo vtedy som sa rozhodol, že sa budeme orientovať primárne na odpady.

V segmente zhodnocovania boli už pred rokom 1989 najviac rozvinuté systémy kovov, skla, či papiera.

My sme sa sústredili najmä na papier. Napríklad sme organizovali rôzne zberové súťaže pre školy. Taktiež sme mali dlhoročne dobré kontakty so starostami z okolitých ponitrianskych obcí. Papier sme lisovali a predávali finálnym zhodnocovateľom, najmä papierni v Štúrove.

Taktiež sme sa začali venovať nebezpečným odpadom, spočiatku ako sprostredkovatelia. Súbežne s tým sme sa však na škole venovali aj rôznym projektom, napríklad analyzovaniu štruktúry vzniknutých odpadov.

To je však ešte príliš vzdialené od komplexného systému nakladania s odpadmi, akým disponujete dnes.

Postupne sme získavali dôležité skúsenosti. Ďalším zlomovým obdobím bol rok 2000, kedy sme už disponovali aj menším strojovým parkom. Zúročili sme svoje poznatky a podarilo sa nám postupne preniknúť aj na trh nakladania s odpadmi u obchodných reťazcov.

Dnes sme už spôsobilí poskytnúť zákazníkovi komplexné služby po všetkých stránkach nakladania s odpadmi.

Ako ste získali kapitál na rozbeh firmy?

Začínali sme najmä z vlastných zdrojov, ale podarilo sa nám získať aj dotáciu z Environmentálneho fondu, z ktorej sme zakúpili lis na lisovanie papiera a zvozové vozidlo. To bolo ešte v časoch pôsobenia ministra Jozefa Zlochu, ktorý chodieval ku nám na fakultu i prednášať.

Na konci 90. rokov však už na Slovensku pôsobilo v oblasti nakladania s odpadmi viacero súkromných spoločností, z ktorým podstatná časť pôsobí podnes. Ako sa Vám podarilo získať miesto na trhu?

Spočiatku nás konkurencia nebrala celkom vážne, čo bolo celkom prirodzené. Snažili sme sa uspieť tam, kde ešte neprebehla transformácia. Mnoho obcí ešte stále nakladalo s odpadmi na starých, dávno odpísaných vozidlách, ktoré zvážali všetok komunálny odpad na skládky.

Treba však povedať aj to, že aj zahraničné firmy, ktoré prichádzali, boli primárne zamerané na zneškodňovanie komunálneho odpadu. Druhotné suroviny, či triedenie, ich takmer nezaujímali.

Situácia sa začala meniť až s príchodom obchodných reťazcov.

Takže získavali ste zákazky obcí najmä z ponitrianskej oblasti?

Áno.

Odkedy sa venujete aj komunálnemu odpadu?

Od roku 2004. Dovtedy sme sa venovali výhradne druhotným surovinám.

A čo skládka? Nie je žiadnym tajomstvom, že firmy, ktoré disponujú kapacitou na zneškodňovanie odpadu, majú na trhu komparatívnu výhodu.

Samozrejme. My sme síce mali dobré vzťahy s prevádzkovateľmi viacerých skládok, ale výhoda vlastnej skládky je nesporná.

Nám sa podarilo získať skládku v Rišňovciach - Rumanovej v roku 2006. To je pre firmu, ktorá chce poskytovať služby komplexne, veľmi dôležité.

Dnes máte okrem štandardných prevádzok na prepravu a zneškodňovanie odpadu, či triedenie separovaného odpadu, aj linku na spracovanie plastu.

Tú máme od roku 2004 a vyrábame z nej regranulát na ďalšie použitie. Na nej spracujeme približne 500 ton plastov ročne. Vyrábame tiež plastové drte v rôznych veľkostiach a kvalitách.

• Doc. Ing. Štefan Sklenár, CSc. (58) pôsobil v rokoch 1979-2010 na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V roku 1993 založil spoločnosť Envi-Geos Nitra, s.r.o., ktorú vedie. Je ženatý, má dve deti. Žije v Nitre.

V tom čase ešte neboli zavedené limity zhodnotenia plastových obalov, ani obchod a priemysel preto na zhodnotenie neprispievali. Dalo sa už vtedy na plastoch zarobiť?

Áno, už v tom čase sme robili niektoré druhy plastov, napríklad fólie a PET fľaše. Vyvážali sme ich predovšetkým do zahraničia.

Na Slovensku nie je veľa domácich podnikateľov, ktorí disponujú významnými kapacitami odpadov, s ktorými nakladajú. Trh je obsadený zväčša zahraničnými firmami, v prípade komunálneho odpadu aj nesprivatizovanými, či čiastočne sprivatizovanými obecnými podnikmi. Čím si to vysvetľujete?

Na Slovensko prišli firmy, ktoré mali oproti slovenským podnikateľom obrovskú komparatívnu výhodu. Tou bol kapitál. Slovenský podnikateľ nemal možnosť získať od bánk taký úver, ktorý by ho ekonomicky udržal.

My sme v tých časoch neboli schopní zakúpiť vozidlá a zariadenia za takých úverových podmienok, ktoré by nás nezlikvidovali. Dnes je to už, našťastie, odstránené. Vážim si domácich podnikateľov v tejto oblasti a mám veľa priateľov medzi nimi.

Mohlo sa Slovensko za ostatných dvadsať rokov dostať v odpadovom hospodárstve ďalej?

Celý vývoj smerom k progresívnejším metódam nakladania s odpadmi ide veľmi pomaly. Aj zahraničné firmy, ktoré tu pôsobia, sa prvé roky zamerali najmä na zneškodňovanie komunálneho odpadu.

Všimnite si, ako prax zaostáva za legislatívou. Keď je už nezvratné, že sa povinnosť triediť určitú komoditu nezvládne, tak sa odloží účinnosť zákona.

Na tieto výhrady firmy obvykle reagujú tým, že je to najmä otázka financovania ich služieb. Separovaný zber nie je lacná záležitosť. Poplatky za komunálny odpad už mnoho rokov významnejšie nevzrástli. Ich zvýšenie je však v kompetencii miest a obcí.

Postavenie starostov a primátorov považujem za obrovský problém. Na jednej strane chcú mať v obci poriadok, nechcú mať nelegálne skládky, radi by rozvíjali systémy separovaného zberu.

Na druhej strane musia práve oni tieto platby vymáhať. Do toho sa im prirodzene nechce, lebo zvyšovanie poplatkov, či exekučné vymáhanie platieb od neplatičov im na popularite rozhodne nepridá.

Legislatíva v tejto oblasti stagnuje už takmer 20 rokov. Často s nimi diskutujem na túto tému a pýtam sa ich, prečo v tejto oblasti nič nepodnikajú. Veď plynár, vodár alebo elektrikár v prípade, že občan neplatí, príde a jednoducho zoberie „hodiny“. Občan potom zaplatí aj za odpojenie a následné pripojenie.

V prípade odpadov, keď občan nezaplatí, starosta ho má exekuovať a pritom očakávať, že občan to pochopí a že ho bude voliť. To asi nie je celkom v poriadku.

Aké sú možnosti riešenia?

V zahraničí je úspešným modelom založenie združenia pre komunálny odpad. Tým sa im podarilo prevziať časť kompetencií od starostov, ktorí majú tým pádom takzvane „čisté ruky“. Vo vzťahu s občanom je združenie.

Výšku poplatkov však naďalej určuje zastupiteľstvo.

Áno, ale v prípade vymáhania poplatkov môže starosta povedať neplatičovi, že je dlžníkom združenia, nie obce.

Vaša spoločnosť spolupracuje práve s takýmto združením, ide o Ponitrianske združenie obcí pre separovaný zber a nakladanie s odpadmi.

Touto cestou sme sa vybrali v roku 2004. Práca na vzniku takéhoto združenia však zabrala veľa času, od presvedčenia starostov a zastupiteľstiev až po vytvorenie stanov a konštituovanie orgánov, takže združenie funguje až od roku 2005.

Aká je veľkosť združenia?

V súčasnosti má združenie už 65 členov s takmer 80 tisíc obyvateľmi.

Vaša spoločnosť však v súčasnosti už presahuje regionálny rozmer. Pôsobíte aj na východnom Slovensku, kde prevádzkujete aj malú skládku odpadov.

Táto aktivita vyplynula z pôsobnosti našich obchodných partnerov, najmä reťazcov, ktoré pôsobia na celom území Slovenska.

Preto sme založili vlastnú pobočku v Prešove. Pôvodne sme mali pobočku aj v Žiline, ale tam sa nám podarilo získať partnera, ktorý tie služby zabezpečuje pre región severného Slovenska.

Poskytuje Vám to príležitosť pre rozširovanie pôsobnosti aj na iných klientov?

Áno. Stratégia firmy je nasmerovaná na všetky tri zdroje odpadov – komunálnu, obchodnú a priemyselnú sféru. Najmä obchodné reťazce majú celoslovenskú pôsobnosť, takže rozširovanie pôsobnosti na viac regiónov je prirodzenou reakciou na dopyt trhu.

Obchodné reťazce sú považované za najnáročnejších klientov, pretože sú súčasťou medzinárodnej siete a aj preto neustále tlačené majiteľmi na znižovanie výdavkov.

Je to známy fakt, konkurenčný tlak je silný, ale práve vďaka tomu sme sa naučili s odpadmi robiť.

V súčasnosti prevádzkujete i kolektívny systém ELEKOS, ktorý má podľa oficiálneho registra už takmer 90 klientov. Ako vznikla idea vstúpiť i na tento trh?

Bol to celkom prirodzený vývoj. Našou snahou bolo poskytovať pre svojich zákazníkov komplexné služby. Pôvodne bol systém založený priamo našou spoločnosťou, ale po legislatívnej úprave, ktorá umožňovala prevádzkovať systém iba výrobcom a dovozcom, sa táto činnosť oddelila v zmysle pravidiel. Dnes je to samostatná kolektívna organizácia, ktorá si už žije samostatným životom. U nás v areáli má svoje sídlo.

Vo Vašom areáli sídli aj spoločnosť ElektroWaste, ktorá spracováva elektroodpad. Podobne ako ELEKOS, aj tú vedie Váš syn.

Áno, ElektroWaste je taktiež samostatná organizácia, ktorá vykonáva spracovanie elektroodpadu pre ELEKOS a ostatné kolektívne organizácie.

Začiatky Vašej firmy boli v zberovom papieri. Venujete sa tejto komodite v tejto miere podnes?

V papieri sa považujeme naďalej za veľmi silnú spoločnosť.

A čo plasty?

Plasty sú špecifické v tom, že z hľadiska zloženia je ich obrovská škála, pričom každý z nich si vyžaduje iný postup spracovania, inú linku.

V našom prípade spracovávame sami napríklad polyetylén a polypropylén, ale v prípade iných, napríklad PVC alebo polystyrénu, už materiál posúvame na spracovanie ďalej.

Čo Vám prekáža na súčasnej odpadovej legislatíve?

Napríklad v nej nie je dobre riešená oblasť energetického zhodnocovania odpadov. Často sme oslovovaní rôznymi zástupcami firiem, ktorí prezentujú projekty energetického zhodnocovania odpadov. O odpadoch však toho veľa nevedia.

Prečo?

Spaľovňa je riešením pre územia s vysokou koncentráciou obyvateľstva, najmä vo veľkých mestách, kde je potrebné na malom území zbaviť sa obrovských množstiev odpadu čo najskôr. Slovensko je však prevažne vidiecka krajina. Pre naplnenie kapacity spaľovne by sa musel zvážať odpad na dosť veľké vzdialenosti, čo výrazne zvyšuje dopravné náklady.

Zdá sa, že v odkláňaní odpadu od skládok smerom k jeho energetickému zhodnoteniu ste skôr skeptický.

V našich podmienkach určite zdržanlivý. Na Slovensku radi utekáme od extrému k extrému. Pred pár rokmi chcelo mať mnoho obcí vlastnú skládku, dnes spaľovňu.

Získavanie energie z odpadov vnímam v európskom priestore ako trend a nebránim sa mu, práve naopak. V tejto oblasti sa však aktivizujú aj skupiny podnikateľov, ktorí často o odpadoch nemajú ani tušenie.

Majú predstavu o províziách z predaja drahých technológií alebo trvalých príjmov z výroby energie. Práve z nášho výskumu v oblasti analýz komunálnych odpadov pramení moja zdržanlivosť. Mnohí stúpenci energetického zhodnocovania odpadov podľa mňa komunálny odpad ani nevideli. Videli obaly z hypermarketov a to ich láka. Veci treba správne pomenovať.

Aké vidíte alternatívne riešenie?

Odpad, obzvlášť komunálny, treba viac dotrieďovať. Všetko, čo je v únosných ekonomických medziach využiteľné, treba z odpadu oddeliť a využiť – hlavne materiálovo.

Tam vidím obrovské rezervy, nepoužiteľnú časť pre materiálové využitie využiť energeticky a len zbytkový odpad skládkovať. Väčšiu pozornosť venovať predchádzaniu vzniku, ako nám to ukladá zákon.

Kritici mechanicko-biologickej úpravy odpadov tvrdia, že je to drahší spôsob nakladania s odpadmi, ako spaľovanie.

To by som si netrúfol tvrdiť. Vybudovanie spaľovne je investícia obrovských rozmerov. Cena za spaľovanie je podstatne vyššia, ako sú v súčasnosti ceny za skládkovanie. A to sa v cenách v zahraničí obvykle nezohľadňuje fakt, že sú dotované. Mnohí stúpenci technológií energetického zhodnocovania akosi zabúdajú, že ide tiež len o zmenšenie objemu a zvyšok sa musí niekde uložiť.

Ako vnímate z hľadiska dotácií postavenie Recyklačného fondu?

Slovensko by už nemalo vymýšľať žiadne „tretie cesty“. Fond svoju „historickú úlohu“ už splnil. Nevýhodou tohto dotačného systému bolo a je, že podporuje najmä investície do technológií a zariadení, namiesto dotovania zberu a triedenia. Občan jeho existenciu nepocítil, hoci fond preinvestoval obrovské prostriedky.

Počas Vášho pôsobenia na vysokej škole ste sa dosť intenzívne venovali aj analýze štruktúry komunálneho odpadu. Pokračujete v tom naďalej?

Naďalej sledujeme niektoré vybrané obce. Porovnávame rôzne typy zástavby a regióny na Slovensku.

Rozdiely sú výrazné. Škoda, že aspoň v slovenských podmienkach sa nám nepodarilo zosúladiť metodiku, ktorá by poskytovala ešte rozsiahlejšie informácie.

Bezpochyby tým môžete získať dôležité informácie o trendoch správania spotrebiteľov. Keď sa pozrieme na odpady práve z hľadiska trendu vývoja, aký vývoj čaká Slovensko?

Odpadové hospodárstvo je na Slovensku finančne výrazne podhodnotené. Všetci obdivujeme úroveň nakladania s odpadmi v zahraničí, ale tam sú poplatky za odpad podstatne vyššie, ako u nás.

Kvalita odpadového hospodárstva sa odvíja od finančných možností a súvisí v oblasti komunálnych odpadov so spotrebou. Vláda bude musieť vytvoriť nástroj, ktorým sa do nakladania s odpadmi dostane viac finančných prostriedkov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.