DTE 2021
REDOX
INISOFT

Pavol Prepiak: Na činnosť Recyklačného fondu prispievame najviac. Nechceme však žabomyšie vojny

Rozvoj spracovateľského priemyslu starých vozidiel započal svoj boom až na začiatku prvej dekády tohto storočia. Viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR Pavol Prepiak stál už pri jeho zrode. Spracovanie vozidiel patrí pod jeho pôsobnosť až podnes, aj v pozícii dlhoročného člena Správnej rady Recyklačného fondu. „Vznik fondu bol výsledkom rokovaní priemyslu s vtedajším ministrom. Naša účasť v ňom je výsledok kompromisov,“ konštatuje v rozhovore pre mesačník Odpadové hospodárstvo.

Pavol Prepiak: Na činnosť Recyklačného fondu prispievame najviac. Nechceme však žabomyšie vojny

V problematike spracovania starých vozidiel za výrobcov a dovozcov vozidiel pôsobíte už mnoho rokov. Ako ste sa k tejto aktivite dostali?

Bol som od počiatku, takpovediac „historicky“ pri legislatíve vo Zväze automobilového priemyslu. Po legislatívnej príprave Zákona o odpadoch v roku 2001 mi zostala v „kurátele“ aj táto problematika.

Aká bola situácia so starými vozidlami pred vznikom zákona o odpadoch?

Do polovice 90. rokov, kedy nastal boom motorizácie na Slovensku, pozostával vozový park z vozidiel, ktorých podstatná časť bola vyrobená ešte v 70. rokoch. Tieto automobily pozostávali v drvivej väčšine z kovov.

Po odstránení nebezpečných látok, ako sú oleje, či batérie, neobsahovali žiadne zložitejšie komponenty, ich spracovanie bolo relatívne jednoduché. Pri vtedajšej „nelegislatíve“ aj nízko nákladové.

Keď v roku 2001 vznikal zákon o odpadoch, v rámci ktorého vznikla i legislatíva zhodnocovania starých vozidiel s pomocou a prostredníctvom Recyklačného fondu, mali ste skúsenosti z nejakých systémov zabezpečenia zhodnocovania zo zahraničia?

Neexistoval žiaden jednotný systém. Takmer každá krajina mala mechanizmus zabezpečovania týchto procesov historicky odlišný. Líšili sa aj v tom, či spracovanie starých vozidiel bolo zabezpečované kolektívne, alebo individuálne.

Začínali sme preto takpovediac na zelenej lúke. Základným princípom bolo, že vyradený automobil je nebezpečný odpad a musíme zabezpečiť jeho ekologické zhodnotenie, alebo zneškodnenie.

Prečo ste sa rozhodli ísť práve cestou Recyklačného fondu?

Správne by mala otázka znieť, prečo „sme“ sa rozhodli. Slovensko sa v tom čase snažilo takpovediac znova naskočiť na vlak prvých východoeurópskych krajín, ktoré budú vstupovať do EÚ.

Kapitola životné prostredia hovorila aj o odpadoch a o reálnom naštartovaní činností v tejto oblasti. A na každý začiatok treba peniaze. Automobilový priemysel patril medzi časti tie priemyslu, ktoré boli dobre organizované a schopné štartovať spracovanie starých vozidiel aj bez Recyklačného fondu. Niektoré však nie.

Vznik Recyklačného fondu bol výsledok rokovaní priemyslu s vtedajším ministrom životného prostredia Lászlóm Miklósom. Nakoniec je naša účasť v ňom výsledok kompromisov.

Okrem legislatívneho zabezpečenia ste vybudovali pre spracovateľov aj elektronický systém registrácie eZAP. Ten podnes nemajú vybudovaný iné komodity.

Našou snahou bolo uľahčiť činnosť spracovateľom a tým, ktorí sú zodpovední za dosiahnutý výsledok. To je štát reprezentovaný envirorezortom a naša automobilová rozšírená zodpovednosť  výrobcov. Vďaka systému je proces pod kontrolou.

Elektronický systém nám umožňuje mať dobrú evidenciu, je prepojený na ministerstvo vnútra a poskytuje informácie pre trvalé vyradenie vozidla z evidencie. Vďaka nemu nevznikajú napríklad problémy s tým, že by sa „obchodovalo“ s falšovanými alebo inými potvrdeniami o spracovaní starých vozidiel.

Čo považujete za slabinu v materiálovom toku starých vozidiel, ktorú ešte nemáte doriešenú?

Je to podobné ako v iných komoditách. Máme víziu ako dobudovať evidenčný systém, ktorým odsledujeme celý materiálový tok, teda i výstup zo spracovania vozidiel. A chceme dosiahnuť, aby sa spracovanie vozidiel vykonalo na úrovni požadovanej miery zhodnotenia. A samozrejme, aby sa každé vozidlo vždy dostalo ku spracovateľovi.

Opustené vozidlá?

Áno, aj. Akonáhle sa vozidlo dostane ku spracovateľovi, alebo na zberné miesto – teda k niekomu, kto ho ku spracovateľovi zavezie – tak je hlavný „problém“ ako dostať odpad do konkrétnej zodpovednosti vyriešený.

Firmy na zber a spracovanie už našťastie majú dostatočnú kultúru a zodpovednosť, ale naďalej je problém v prístupe a rozmýšľaniu o starých vozidlách u mnohých občanov, ktorí sú poslednými vlastníkmi.

Tu treba osvetu a zmenu v myslení. Staré vozidlo je nebezpečný odpad. Takto sa k nemu musíme všetci správať.

Postačuje vám súčasný počet spracovateľov?

Zatiaľ to nie sú to „naši“ spracovatelia. Zákon o odpadoch zatiaľ nevyriešil rozšírenú zodpovednosť v oblasti starých vozidiel, hoci sa o to v súlade so smernicou snažíme. K počtu spracovateľov sa nevyjadrím, je to viac-menej otázka trhu.

Ing. Pavol Prepiak (47) je viceprezident ZAP SR. Absolvoval katedru automobilov, spaľovacích motorov a lodí SjF STU. Pôsobil na rôznych manažérskych postoch, najmä v slovenských zastúpeniach zahraničných automobiliek. Dnes pôsobí ako konateľ v skupine Summit Motors, ktorá zastupuje značku Ford na Slovensku. Niekoľko rokov pôsobí v Správnej rade Recyklačného fondu ako nominant zamestnávateľského zväzu v sektore vozidiel. Pavol Prepiak je ženatý, má dve deti.

Aký pohľad máte na jednotlivé technológie spracovania vozidiel? Sú niektoré ekologickejšie od iných?

Existujú dva základné spôsoby spracovania vozidiel. Tým prvým je takzvané šrédrovanie, teda kompletné „zošrotovanie“ vozidla s následným po-šrédrovým separovaním jednotlivých materiálových častí.

Druhým je selektívna demontáž, vozidlo sa postupne rozoberá. Oba systémy majú svoje plusy a mínusy, ale vzájomne majú priestor v spracovaní starých vozidiel a navzájom sa prelínajú. V Európe rezonuje aj princíp opätovného použitia častí starých vozidiel.

V mnohých krajinách sú tieto systémy dobre rozbehnuté. Na Slovensku zatiaľ veľmi nie, lebo ešte stále prichádzajú na spracovanie vozidlá veľmi staré, ktorých súčiastky sú celkom nepoužiteľné.

Ako to vychádza nákladovo? Ktorá technológia je lacnejšia?

Na Slovensku pri počte spracovaných vozidiel a počte spracovateľov sa dnes ekonomicky optimálny model javí úvodná selektívna demontáž a v druhom kroku sa relatívne „čistá karoséria“ zošrédruje.

Pôsobíte aj v správnej rade Recyklačného fondu za sektor vozidiel, ako zástupca združenia zamestnávateľov. Podporili ste mnoho spracovateľských projektov. Paradoxom však je, že práve projektu šrédrovania pre spoločnosť KOVOD RECYLING ste pridelili „historicky“ najviac dotácií za celé obdobie a sumárne i za všetky sektory fondu. Išlo o približne 11 miliónov eur. Neskôr bol spoločnosti schválený (nie celkom nevyčerpaný) úver 12 miliónov eur. Pár mesiacov na to išiel KOVOD RECYCLING do konkurzu. Nie je to dosť veľa peňazí na projekt, ktorý sa ukázal byť nerentabilný?

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Slovenský priemysel má dobré výsledky, na skládky posiela čoraz menej odpadu

Slovenský priemysel má dobré výsledky, na skládky posiela čoraz menej odpadu

Predstavuje priemyselný odpad väčší problém ako odpad z domácností? Je to na polemiku, píše expert na odpadové hospodárstvo Marek Hrabčák.

Zálohovanie si vyžiada zberné automaty. Niektoré vyzbierajú sklo, PET aj plechovky (VIDEO)

Zálohovanie si vyžiada zberné automaty. Niektoré vyzbierajú sklo, PET aj plechovky (VIDEO)

Obchodníci sa môžu rozhodnúť tiež pre nové zberné automaty výlučne na PET flaše a plechovky, pričom spätný odber sklenených fliaš naďalej zabezpečia klasické „fľaškomaty.“

Je alebo nie je čistiarenský kal použitý na výrobu pary odpadom?

Je alebo nie je čistiarenský kal použitý na výrobu pary odpadom?

Touto otázkou sa vo svojom nedávnom rozhodnutí zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-629/19 zo 14. 10. 20201. Článok Annamárie Tóthovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v májovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/05.