Kovové odpady na Slovensku

Kovové odpady sú odpady, ktoré sú zložené zo železných alebo neželezných kovov. Kovové odpady vznikajú najčastejšie pri spracovaní a úprave kovov, pri strojárskej výrobe, sú súčasťou stavebných odpadov a odpadov z demolácií, ďalej vznikajú pri spracovaní starých vozidiel a elektroodpadov a tvoria súčasť triedeného zberu komunálnych odpadov. Okrem toho malé množstvá vznikajú aj pri iných činnostiach, napríklad pri spaľovaní odpadov.

Podľa Katalógu odpadov medzi kovové odpady zaraďujeme hlavne tieto odpady:

1. odpady podskupiny 12 01 (120101, 120102, 120103, 120104) – odpady z tvarovania a fyzikálnej a mechanickej úpravy povrchov kovov a plastov

2. odpady podskupiny 16 01 (160117, 160118) – odpady z demontáže starých vozidiel a údržby vozidiel

3. odpady podskupiny 17 04 (170401 – 170411) – kovy (vrátane ich zliatin v skupine stavebné odpady a odpady z demolácií

4. odpad podskupiny 20 01 (200140) – kovy v skupine separovane zbierané zložky komunálnych odpadov

Vznik kovových odpadov v rokoch 2009 – 2013 je uvedený v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Vznik kovových odpadov v SR v rokoch 2009 – 2013. Údaje sú v tonách.

Zdroj údajov: www.enviroportal.sk, Štatistický úrad SR

Okrem uvedených odpadov vzniká na Slovensku ročne vyše 2 000 ton kovových odpadov, ktoré sa vytriedia zo škvary (popola) po spaľovaní komunálnych odpadov.

Kovové odpady sú cennou druhotnou surovinou, čo znamená, že sa prakticky všetok vyzbieraný odpad recykluje a iba zanedbateľná časť sa zneškodňuje (tabuľka 2).

Tabuľka 2: Podiel zhodnocovania a zneškodňovania kovových odpadov v SR v rokoch 2009 – 2013

Zdroj údajov: www.enviroportal.sk, Štatistický úrad SR

Aj detailnejšia analýza podľa jednotlivých podskupín kovových odpadov napovedá o prevládajúcej recyklácii kovových odpadov (graf 1 až 4, zdroj údajov: www.enviroportal.sk, Štatistický úrad SR).

Graf 1: Nakladanie s odpadmi z úpravy kovov v SR v rokoch 2009 – 2013
(údaje sú v tonách, os y je znázornená v logaritmickej mierke)

Graf 2: Nakladanie s kovovými odpadmi zo spracovania starých vozidiel v SR v rokoch 2009 – 2013 (údaje sú v tonách, os y je znázornená v logaritmickej mierke)

Graf 3: Nakladanie s kovovými stavebnými a demolačnými odpadmi v SR v rokoch 2009 – 2013 (údaje sú v tonách, os y je znázornená v logaritmickej mierke)

Graf 4: Nakladanie s komunálnymi kovovými odpadmi v SR v rokoch 2009 – 2013 (údaje sú v tonách)

Kovové odpady sa na Slovensko dovážajú s cieľom ich ďalšieho zhodnotenia aj zo zahraničia, takisto sa vyvážajú na ďalšie spracovanie. Kovové šroty sú zaradené do zeleného zoznamu odpadov (kód B1010 podľa prílohy IX k Bazilejskému dohovoru), teda nepodliehajú súhlasu.

Ministerstvo životného prostredia nezverejňuje podrobné štatistiky o cezhraničnej preprave odpadov zo zeleného zoznamu, z uverejnených údajov sa dá zistiť, že v rokoch 2008 – 2011 bol podiel kovových odpadov na celkovom množstve dovezených ostatných odpadov 40 – 50 % a takmer 100 % odpadov na celkovom množstve vyvezených ostatných odpadov v roku 2008 a tento podiel potom postupne klesal (zdroj: www.minzp.sk).

Graf 5: Zloženie ostatných odpadov dovezených do SR v rokoch 2008 – 2013 (zdroj: www.minzp.sk)

Graf 6: Zloženie ostatných odpadov vyvezených zo SR v rokoch 2008 – 2013 (zdroj: www.minzp.sk)

Najviac prevádzok je v Banskobystrickom kraji

Ako vyplýva z uvedených štatistík, kovové odpady sa zhodnocujú v zariadeniach na zhodnocovanie kovových odpadov najčastejšie činnosťou R4 podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Podľa údajov uverejnených v POH jednotlivých krajov a z webových stránok okresných úradov v sídle kraja  najmenej 49 prevádzok má udelený súhlas na zhodnocovanie podľa kódu R4 a najmenej 43 podľa kódu R12 pre kovové odpady. Údaje z Bratislavského kraja nie sú publikované.

TÉMA: KOVOVÉ ODPADY
Kovové odpady boli hlavnou témou mesačníka Odpadové hospodárstvo, 2015/06

-> Zmeny v novom zákone o odpadoch pre kovový odpad
Novinkami sú aj bezhotovostné platby, zrážková daň či povinné zhromažďovanie odpadu na sedem dní.

-> Horúci problém pre spracovateľov druhotných surovín
Sprísnené podmienky výkupu odpadov nič nezlepšia, trh poškodia.

-> Peter Adam: Sprísnením podmienok pre výkup šrotu sa problém s krádežami nezmenší
Krádeže kovovo sú problém, sprísnenie ich výkupu ho však nevyrieši, tvrdí Peter Adam, ktorý pracuje s ľuďmi bez domova.

-> Nakladanie s kovovými odpadmi v zahraničí
Zo sprísňovania podmienok výkupu často ťaží zahraničná konkurencia.

Najviac prevádzok je z Banskobystrického kraja. Väčšina z týchto prevádzok sa venuje spracovaniu starých vozidiel (46 autorizovaných prevádzok, z nich niektoré majú súhlasy na zhodnocovanie kovových odpadov činnosťou R4).

Najdôležitejšími zariadeniami na recykláciu železných kovov sú SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s., v Strážskom a Železiarne Podbrezová a.s. Neželezné kovy recyklujú spoločnosti Confal a.s., v Slovenskej Ľupči a MTM – Zlieváreň s.r.o., vo Zvolene.

Jedinú hutu na olovo prevádzkuje spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o., v Seredi a väčšinovým spracovateľom hliníkových odpadov je spoločnosť Slovalco, a.s., v Žiari nad Hronom.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.