Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Paragraf 58 zákona o odpadoch – riešenie alebo nezmysel?

Sporný paragraf spôsobuje veľa nejasností a problémov.

Paragraf 58 zákona o odpadoch – riešenie alebo nezmysel?

Foto: Fotolia

  • Publicistika |  03.03.2016 |  Ing. Elena Bodíková, PhD. | VIK, s.r.o.

Nový zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (ďalej iba „zákon“) nastavuje nové podmienky pre nakladanie s odpadmi z obalov. Zodpovednosť za triedený zber, zhodnotenie a recykláciu, ako aj za zneškodnenie zvyškov po zhodnotení alebo recyklácii, prípadne odpadov vzniknutých pri dotrieďovaní, nesú tie subjekty, ktoré dodávajú na trh výrobky v obaloch, v niektorých špecifických prípadoch aj tie subjekty, ktoré dodávajú na trh prázdne obaly.

Zákon takéto subjekty nazýva „výrobcovia obalov“, aj keď v skutočnosti žiadne obaly nevyrábajú. Zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch tieto subjekty nazýval „povinné osoby“.

Výrobca obalov má mnoho povinností, od dizajnu použitého obalu, cez povinné poskytovanie informácií spotrebiteľom a recyklátorom odpadov z obalov až po povinnosť plniť zákonné limity zberu, zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov. Samozrejmosťou je financovanie celého procesu nakladania s odpadmi z obalov v závislosti od množstva obalov, ktoré výrobca uviedol na trh.

Novinkou v zákone je rozlíšenie medzi obalmi a odpadmi z nich, ktoré vznikajú v komunálnej sfére a obalmi a odpadmi z obalov, ktoré vznikajú v podnikateľskej sfére. Z pohľadu nakladania ide o úplne rovnocenné prúdy odpadov, avšak zákon stanovil pre ne rôzne systémy nakladania.

Odpady z obalov z komunálnej sféry by tak mali mať na zodpovednosti ich výrobcovia (rozumej po starom „povinné osoby“) a za odpady z obalov z nekomunálnej sféry by mali niesť zodpovednosť ich pôvodcovia (§ 12 ods. 3 a 4 zákona).

Je to ale skutočne tak? Skúsime si rozobrať najčastejší prípad.

Platí pôvodca aj výrobca

V priemysle alebo obchode vznikne odpad z obalu, napríklad pri vybalení surovín alebo súčiastok potrebných pre výrobu alebo predaj. Tento obal však bol na území Slovenskej republiky uvedený na trh niektorým z registrovaných výrobcov obalov, a teda takýto výrobca obalu musí aj financovať nakladanie s odpadmi, ktoré z nich vznikli (§ 27 ods. 4 písm. f, resp. § 5 ods. 1 písm. d a e zákona), individuálne alebo kolektívne prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Priemyselná alebo obchodná spoločnosť, v ktorej vzniká odpad z obalu, sa stáva pôvodcom odpadu (§ 4 ods. 1 zákona), kde sa tovar vybalí a odpad z obalu odvezie oprávnená spoločnosť (zberová spoločnosť alebo recyklátor) na základe zmluvy s pôvodcom odpadu. Pôvodca odpadu, samozrejme, za odpad z obalov zaplatí. Pôvodca odpadu však nemusí byť - a spravidla ani nie je - totožný s výrobcom týchto obalov, teda za tento odpad sa zaplatilo druhýkrát.

O autorke

Ing. Elena Bodíková, PhD. pôsobila na pozícii riaditeľky COHEM Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP). Aktívne publikuje v denníku Odpady-portal.sk a spolupracuje pri tvorbe mesačníka Odpadové hospodárstvo. V súčasnosti pôsobí v spoločnosti VIK, ktorá poskytuje školenia aj v oblasti odpadovej a obalovej legislatívy.

Oprávnená spoločnosť, teda zberová spoločnosť alebo recyklátor, toto množstvo odpadu nahlási OZV, s ktorou má uzatvorenú zmluvu. Bez týchto množstiev by totiž OZV nemohla plniť limity pre svojich klientov, pretože z komunálneho odpadu by sa nedalo vyzbierať dostatočné množstvo odpadov z obalov, keďže tieto obaly určené pre priemysel neboli uvedené do komunálnej sféry. Na základe zmluvy OZV preplatí niektoré z nákladov na zber odpadov z obalov pre potreby OZV z financií jednotlivých výrobcov obalov (27 ods. 12 písm. a) zákona).

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (3)

  1. varkolyova.dagmar@gmail.com03.03.2016 (19:54)
    Predvčerom nám tu MŽP SR vykladalo niečo úplne iné, dnes tu máme zase iný výklad zákona....je toto normálne ??? Súhlasím so záverom tohoto článku....pretože ako som už napísala predvčerom, tak životné prostredie je dnes len množenie papierov.... trápi ma ešte jedna vec, že tu nik o ničom nediskutuje .....zrejme je to preto, lebo sme skutočne už dva mesiace všetci zahrabaný kopou papierov a hláseniami, ktoré nemajú konca kraja....Dagmar Várkolyová
  2. info@odpadovyhospodar.sk04.03.2016 (08:02)
    Dobrý deň pani Bodíková, Súhlasím s Vašimi závermi, že daný paragraf č. 58 je sporný, zbytočný, zaťažujúci a kľudne by sa mohol zrušiť. Mám však iný názor na to, kto dané tlačivo na KC musí zasielať. Nemusí to zasielať firma, ktorej odpady z obalov skončia v komunálnom odpade. A tu je celý pes a celá polemika zakopaná. Komunálny odpad môže mať aj firma - zo zákona, okrem odpadov vznikajúcich pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania alebo činností právnickej osoby. Ak je niekto projektant a kúpi si nový počítač, tak ten kartónový obal je komunálny odpad a má postupovať podľa VZN danej obce, mesta. Odbalenie kartónu z PC totiž nie je predmetom jeho podnikania. OK dalo by sa polemizovať s tou druhou časťou definície, že vzniká pri jeho činnosti. Tu priznávam, že hranica je veľmi tenká. No ak pripustíme Vašu úvahu, tak každý každučičký podnikateľský subjekt v SR musí vypĺňať Evidenčné listy odpadov, niektorí aj ďalšie povinnosti (nakoľko každá firma, či živnostník si kupuje minimálne kancelárske pomôcky, ktoré sú v obaloch a ktoré sa vyhadzujú). Plus každý individuálne by si musel odniesť svoje gramové, či kilové množstvá odpadov z obalov do zberne surovín. Čo je potom komunálny odpad z firiem?
  3. risaniova@gaya.sk07.03.2016 (16:38)
    Nedá mi, aby som opäť nereagovala na túto problematiku. Robíme environmentálne poradenstvo pre cca 30 firiem. Sú to aj pomerne malé firmy ale tiež firmy ktoré majú niekoľko prevádzok. Pri predpoklade, že budem robiť toto hlásenie celý rok miniem približne nasledovné množstvo papiera: sprievodný list 12 mesiacov x 30 firiem : 360 listov, hlásenie o materiálovom toku pri predpoklade, že každá firma má minimálne 2 druhy odpadov z obalov (niektoré majú aj 5-6 druhov) - priemer 3 druhy : 12 mesiacov x 30 firiem x 3 druhy : 1 080 listov Spolu je to 1 440 listov. Za poštovné zaplatím 1,15 € x 30 firiem x 12 mesiacov = 414 €. Je to úžasné. Komu tým pomôžem? Životnému prostrediu? Čím? Že miniem 1080 listov papiera? Čím som vlastne pomohla firme, aby chránila životné prostredie?

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Skládky odpadov: kde sú, koľko je na nich miesta a dokedy majú súhlasy (+mapa)

Skládky odpadov: kde sú, koľko je na nich miesta a dokedy majú súhlasy (+mapa)

Pozreli sme sa na aktuálne čísla o naplnenosti slovenských skládok. Prinášame veľký prehľad spolu s údajmi o ich prevádzkovateľoch.

Názor. Krízu s plastovým odpadom nevyrieši recyklácia, ale zníženie jeho rastu

Názor. Krízu s plastovým odpadom nevyrieši recyklácia, ale zníženie jeho rastu

Aj najrozšírenejšia forma chemickej recyklácie je v súčasnosti len formou čiastočnej recyklácie, píše Monika Medovičová zo združenia Priatelia Zeme – SPZ.

Materiály nie sú dobré a zlé, rozhoduje kontext. Inovácie obalov menia hru (ROZHOVOR)

Materiály nie sú dobré a zlé, rozhoduje kontext. Inovácie obalov menia hru (ROZHOVOR)

Ekodizajn prináša výrobcom konkurenčnú výhodu, hovorí austrálska expertka v oblasti udržateľnosti Leyla Acaroglu.

X
X
X
X