Paragraf 58 zákona o odpadoch – riešenie alebo nezmysel?

Nový zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (ďalej iba „zákon“) nastavuje nové podmienky pre nakladanie s odpadmi z obalov. Zodpovednosť za triedený zber, zhodnotenie a recykláciu, ako aj za zneškodnenie zvyškov po zhodnotení alebo recyklácii, prípadne odpadov vzniknutých pri dotrieďovaní, nesú tie subjekty, ktoré dodávajú na trh výrobky v obaloch, v niektorých špecifických prípadoch aj tie subjekty, ktoré dodávajú na trh prázdne obaly.

Zákon takéto subjekty nazýva „výrobcovia obalov“, aj keď v skutočnosti žiadne obaly nevyrábajú. Zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch tieto subjekty nazýval „povinné osoby“.

Výrobca obalov má mnoho povinností, od dizajnu použitého obalu, cez povinné poskytovanie informácií spotrebiteľom a recyklátorom odpadov z obalov až po povinnosť plniť zákonné limity zberu, zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov. Samozrejmosťou je financovanie celého procesu nakladania s odpadmi z obalov v závislosti od množstva obalov, ktoré výrobca uviedol na trh.

Novinkou v zákone je rozlíšenie medzi obalmi a odpadmi z nich, ktoré vznikajú v komunálnej sfére a obalmi a odpadmi z obalov, ktoré vznikajú v podnikateľskej sfére. Z pohľadu nakladania ide o úplne rovnocenné prúdy odpadov, avšak zákon stanovil pre ne rôzne systémy nakladania.

Odpady z obalov z komunálnej sféry by tak mali mať na zodpovednosti ich výrobcovia (rozumej po starom „povinné osoby“) a za odpady z obalov z nekomunálnej sféry by mali niesť zodpovednosť ich pôvodcovia (§ 12 ods. 3 a 4 zákona).

Je to ale skutočne tak? Skúsime si rozobrať najčastejší prípad.

Platí pôvodca aj výrobca

V priemysle alebo obchode vznikne odpad z obalu, napríklad pri vybalení surovín alebo súčiastok potrebných pre výrobu alebo predaj. Tento obal však bol na území Slovenskej republiky uvedený na trh niektorým z registrovaných výrobcov obalov, a teda takýto výrobca obalu musí aj financovať nakladanie s odpadmi, ktoré z nich vznikli (§ 27 ods. 4 písm. f, resp. § 5 ods. 1 písm. d a e zákona), individuálne alebo kolektívne prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Priemyselná alebo obchodná spoločnosť, v ktorej vzniká odpad z obalu, sa stáva pôvodcom odpadu (§ 4 ods. 1 zákona), kde sa tovar vybalí a odpad z obalu odvezie oprávnená spoločnosť (zberová spoločnosť alebo recyklátor) na základe zmluvy s pôvodcom odpadu. Pôvodca odpadu, samozrejme, za odpad z obalov zaplatí. Pôvodca odpadu však nemusí byť - a spravidla ani nie je - totožný s výrobcom týchto obalov, teda za tento odpad sa zaplatilo druhýkrát.

O autorke Ing. Elena Bodíková, PhD. pôsobila na pozícii riaditeľky COHEM Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP). Aktívne publikuje v denníku Odpady-portal.sk a spolupracuje pri tvorbe mesačníka Odpadové hospodárstvo. V súčasnosti pôsobí v spoločnosti VIK, ktorá poskytuje školenia aj v oblasti odpadovej a obalovej legislatívy.

Oprávnená spoločnosť, teda zberová spoločnosť alebo recyklátor, toto množstvo odpadu nahlási OZV, s ktorou má uzatvorenú zmluvu. Bez týchto množstiev by totiž OZV nemohla plniť limity pre svojich klientov, pretože z komunálneho odpadu by sa nedalo vyzbierať dostatočné množstvo odpadov z obalov, keďže tieto obaly určené pre priemysel neboli uvedené do komunálnej sféry. Na základe zmluvy OZV preplatí niektoré z nákladov na zber odpadov z obalov pre potreby OZV z financií jednotlivých výrobcov obalov (27 ods. 12 písm. a) zákona).

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.