Pohľad z praxe k vyhláške 372/2015 Z. z.

Predchádzajúce číslo mesačníka Odpadové hospodárstvo prinieslo pomerne obsiahle príspevky k novému zákonu o odpadoch a jeho vyhláškam z pohľadu skládkovania odpadov.

Dovoľujem si pripojiť ešte jeden pohľad z praxe. Aj keď potreba novelizovať predchádzajúcu vyhlášku č. 283/2001, resp. č. 310/2013 bola naliehavá, niektoré nové ustanovenia súčasnej vyhlášky č. 372/2015 o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti nemožno považovať za výrazný prínos a súlad s odbornými poznatkami. Možno by bolo dobré opäť otvoriť odbornú diskusiu k ich prípadnej novelizácii a úprave.

Veľmi diskutabilným prvkom vyhlášky je komplikovaný vzorec na výpočet Účelovej finančnej rezervy (UFR). Táto finančná zábezpeka prevádzkovateľa skládky slúži na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí (§ 24 zákona o odpadoch).

Zdôvodnenie na nový rozširujúci vzorec a presné vyšpecifikovanie výšky UFR je pochopiteľné, ale súčasný variant je najviac komplikovaný a najmenej šťastný.

Pochopiteľná je snaha zákonodarcu presne kvantifikovať čas a vplyvy inflácie, dokedy bude bývalá skládka v režime kontroly. Od toho sa napríklad odvíja finančne veľmi dôležitý údaj na výpočet UFR.

Treba však upozorniť na doslovné znenie smernice 1999/31/ES, ktorá v článku 13 písm. C uvádza: „Po definitívnom uzatvorení skládky je prevádzkovateľ zodpovedný za jej údržbu, monitorovanie a kontrolu po takú dlhú dobu, ako to požaduje príslušný orgán, berúc do úvahy dobu, počas ktorej by skládka mohla predstavovať nebezpečenstvo.?

Táto „taká dlhá doba? je však relatívna hodnota, individuálna pre každú skládku. Smernica ďalej uvádza, že „prevádzkovateľ oznámi všetky významné nepriaznivé dopady na životné prostredie? po dobu následnej starostlivosti a podľa rozhodnutia príslušného orgánu „prijme nápravné opatrenia?.

Už z tejto definície je zrejmé, že predvídať a presne finančne kvantifikovať „všetky významné nepriaznivé dopady na životné prostredie? po dobu 30 rokov dopredu od rekultivácie skládky je nereálne a nemožné. Akékoľvek opravné koeficienty nespresnia ani neznížia neistotu tohto výpočtového modelu.

Ak budeme vychádzať z toho, že absolútna väčšina skládok na Slovensku dnes funguje v režime platného IPKZ, tak legislatívne je uzatvorenie a rekultivácia skládky ošetrená okrem iného aj schválením PD.

Súčasťou tejto PD je aj výpočet UFR, ktorý sa skladá z nákladov na stavbu (rekultivácia), nákladov na monitoring (30 rokov po uzavretí) a ostatných nákladov. Samotná rekultivácia je stavba a podlieha stavebnému konaniu so všetkými špecifikami. Súčasťou každého stavebného povolenia je aj aktualizovaná PD a neoddeliteľnou súčasťou je časť Rozpočet. Ten má svoju predpísanú štruktúru, okrem iného aj hlavu VIII. Rezerva.

Vyšpecifikovať finančné náklady na stavebnú časť Rekultivácie nie je pre projekčnú firmu zrejme žiadny problém. O niečo ťažšie je už vyšpecifikovať náklady na následný 30-ročný monitoring, pokiaľ nie je úplné jasné, čo všetko a v akých intervaloch bude potrebné sledovať.

Najťažšie je určiť Ostatné náklady, kam napríklad pribudlo kosenie trávnika na povrchu rekultivovanej skládky. Sem však patrí predovšetkým nakladanie s priesakovými vodami a skládkovým plynom po uzavretí skládky, ako aj údržba obvodových rigolov či sanácia zosuvov alebo sadania povrchu skládky, prípadne údržba oplotenia a pod.

Pre pochopenie súvislosti a zložitosti celého tohto procesu následnej starostlivosti o skládku (angl. landfill aftercare) uvádzame nasledujúce poznatky podľa Heyera – Stegmana (2005). Vo všeobecnosti sa v odbornej verejnosti a následne aj legislatívnom procese v EÚ prijala táto ich schéma hmotnostnej bilancie skládky (viď graf).

Počas celej doby prevádzky skládky dochádza k akumulácii odpadov na skládke, a teda sústreďovaniu „masy? špecifických látok M_max (papier, plasty, kovy, BRO, inertný odpad atď.).

Časť z tohto odpadu ostáva trvalo v telese skládky, časť podlieha fyzikálno-chemickým zmenám a pevná hmota prechádza do plynu alebo kvapaliny a časom migruje z telesa skládky. Čiastočne už počas prevádzky skládky, ale aj po jej uzatvorení.

Empiricky bola stanovená v mnohých legislatívach perióda 30 rokov po uzatvorení skládky. Náklady na celý waste management, t. j. počas prevádzky skládky a aj do doby t₃₀ by mali byť hradené zo skládkového poplatku (fee). Avšak, ako je z tohto grafu zrejmé, koncentrácie látok M₃₀ v čase t₃₀ môžu byť pre niektoré skládky alebo pre niektoré špecifické látky vyššie, ako sú akceptovateľné koncentrácie M_a.

V takom prípade bude potrebné aj po 30 rokoch od ukončenia rekultivácie vynaložiť ďalšie finančné náklady na ich elimináciu (social money). To znamená, že akokoľvek sa snaží legislatíva EK presne a jednoznačne kvantifikovať všetky tieto náklady a zahrnúť ich do skládkovej dane či poplatku, fyzicky to nie je možné a vždy to bude len nejaký odhad, resp. predpoklad.

Matematické vyjadrenie tohto javu predstavuje vzorec podľa Heyera – Stegmana (2005) exponencionálneho poklesu znečistenia, resp. uvoľňovania látok z akumulovaného útvaru (skládky) do prostredia:

C_t = C_o * e^-k*t

pričom C_t predstavuje koncentráciu látok v budúcom čase t, C_o je vstupná koncentrácia na začiatku merania, k je polčas rozpadu danej látky a t je testovaná doba. Pre modelovú skládku po rekultivácii potrebujeme riešiť nakladanie s priesakovými vodami. Tie sa budú tvoriť aj naďalej, aj keď v menšej miere ako pred uzatvorením.

Ak použijeme napríklad bežné vstupné koncentrácie NH₄ = 50 mg/l a Cl^- = 1 000 mg/l (ako najčastejšie kontaminanty priesakových vôd zo skládok komunálneho odpadu) a dosadíme konštanty polčasov rozpadu podľa týchto autorov, tak podľa rovnice dostaneme po 30 rokoch nasledujúce koncentrácie:

• amoniak = 30,8 mg/l

• chloridy = 532,5 mg/l

Čo sú zrejme hodnoty, ktoré máloktorý vodoprávny orgán povolí vypúšťať priamo do recipientu. Takže ostáva povinnosť aj naďalej túto vodu čistiť na skládke (náklady na energiu a obsluhu) alebo voziť na externú ČOV (doprava + stočné). Relatívne prijateľné koncentrácie (t. j. 10 mg/l pre amoniak a 198 mg/l pre chloridy) nastanú podľa tohto modelu až po cca 77 – 98 rokoch.

Podobné závislosti platia aj pre emisie skládkového plynu, aj keď tam je polčas rozpadu výrazne kratší, a teda aj pokles exponenciálnej krivky je podstatne rýchlejší. Samozrejme, v priamej závislosti od uloženého odpadu a rýchlosti jeho biodegradibility.

Presne špecifikovať už v termíne kolaudácie skládky (kedy sa určuje výška UFR), ako dlho po rekultivácii bude potrebné zachytávať, spaľovať, resp. biologicky oxidovať unikajúci metán zo skládky, aby výsledné koncentrácie boli v súlade s emisnými podmienkami, je veľmi iluzórne. Najmä v súvislostiach s pripravovaným odklonom BRO od skládkovania, čo bude mať určite vplyv aj na produkciu LFG. Ak to prenesieme do grafu, tak výrazne zníženie príjmu M_BRO na skládky spôsobí aj nižšiu krivku (čiarkovaná alebo bodkovaná).

Je otázne, či tento odklon bude taký výrazný, aby spôsobil merateľný pokles metánu v čase t₃₀ až pod minimum, nevyžadujúce žiadne ďalšie náklady na jeho zachytávanie. Nehovoriac už o tom, že 30 rokov je dosť dlhá doba na ďalšie legislatívne zmeny, resp. sprísnenie emisných limitov. Napríklad na Slovensku dnes nemáme žiadny limit pre fugitívne emisie metánu zo skládok. Ak by v niektorej pripravovanej novele smerníc o skládkach alebo odpade došlo k takejto požiadavke (napr. Rakúsko max. 5 kg CH₄/m²/r), môžeme očakávať nové povinnosti a finančné náklady aj pre dnes už uzatvorené a rekultivované skládky. A aj keď sa súčasný vzorec pre UFR doplní o ďalšie položky, ťažko možno predpokladať 100 % vykrytie týchto nákladov.

Z tohto modelového výpočtu vyplýva, že akékoľvek indexy a konštanty nespresnia hodnotu UFR tak, aby v budúcnosti pokryla všetky skutočné náklady. Toto opäť smeruje k popieraniu fyzikálnych zákonitostí, ako nedávno konštatovali niektorí odborníci v afére s nemenovanou automobilkou a jej emisiami do ovzdušia.

Namiesto komplikovaného vzorca na výpočet UFR by tak postačoval oveľa jednoduchší spôsob určenia jej výšky pomocou kolónky REZERVA, ako percentuálny podiel z celkových nákladov rekultivácie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.