Nemecké skúsenosti s MBÚ, 2. časť

V pokračovaní príspevku z minulého čísla sa venujeme problematike mechanicko-biologickej úpravy komunálnych odpadov v porovnaní so spaľovaním odpadov na príklade Nemecka, ako to uviedol vo svojej nedávnej prednáške Dr. Stock zo Zemského úradu pre životné prostredie v Brandenbursku.

Porovnanie WtE a MBÚ

Ako uvádza Dr. Stock, komplexné porovnanie týchto dvoch spôsobov nakladania s komunálnym odpadom by si vyžadovalo rozsiahlu štúdiu a tento krátky informatívny článok ju nemôže nahradiť.

Každý z týchto spôsobov zhodnocovania odpadov má svoje špecifiká, výhody, ale aj nevýhody, a nie je možné povedať, ktorý z nich je lepší, resp. ktorý môže nahradiť ten druhý.

Vždy pôjde o konkrétne podmienky v danej oblasti, kde sa zamýšľa použiť WtE alebo MBÚ.

Uvádza aspoň niektoré argumenty, ktoré zástancovia MBÚ koncepcie najčastejšie používajú pri argumentácii výhod MBÚ oproti WtE:

• vysokokvalitné druhotné suroviny získané pri triedení odpadových frakcií

• nižšie investičné náklady pri výstavbe MBÚ oproti výstavbe WtE

• menšie zariadenia sú hospodárnejšie, neovplyvňujú ich až tak výkyvy na vstupe a odbyte

• úspora drahého skládkového priestoru na zabezpečených skládkach

Poznatky z praxe za vyše desať rokov fungovania MBÚ v Nemecku podľa Stocka nasvedčujú, že MBÚ zariadenia môžu v závislosti od zloženia vstupného odpadu a správne navrhnutej technologickej linky produkovať trhovo uplatniteľné druhotné suroviny, ktoré sú vyseparované zo zmesového komunálneho odpadu.

Predovšetkým pôjde o železné a neželezné kovy, aj keď za určitých podmienok prichádzajú do úvahy aj plasty a sklo. Ekonomicky významným výstupom z MBÚ je však najmä RFD (alternatívne palivo), ktoré má o 50 % vyššiu výhrevnosť ako napríklad hnedé uhlie.

Investičné a prevádzkové náklady zvýhodňujú MBÚ prevádzky oproti WtE, nakoľko ich rozdiel je niekedy aj X-násobný. Ekonomická záťaž prevádzkovateľa MBÚ je tak oveľa nižšia (myslené pri klasickom úverovom zaťažení investície; v prípade, že bola výstavba dotovaná z fondov EÚ, argument neplatí – pozn. aut.), ako prevádzkovateľa WtE a tiež nie je až tak závislá od produkcie odpadov v zvozovom rajóne.

Ako uviedol Dr. Stock v prezentácii, zmysluplná prevádzka WtE sa začína od kapacity 100 000 t/r, pričom MBÚ zariadenie môže fungovať aj od 10 000 t/r.

To predurčuje MBÚ aj do redšie osídlených oblastí, kde by požadované množstvo odpadu pre WtE neúmerne predražilo dopravu zo vzdialenejších regiónov.

Na druhej strane, ako uviedol Dr. Stock, efektivita prevádzky MBÚ zariadenia je priamoúmerná ročnému množstvu spracovaného odpadu.

Preto najmä veľmi malé zariadenia budú mať vysoké prevádzkové náklady, ktoré zrejme preúčtujú pôvodcom odpadu v cene za jednu tonu prijatého odpadu, čím sa stávajú menej atraktívne voči napr. klasickému skládkovaniu.

Posledný argument pre MBÚ zariadenia (úspora priestoru v drahých skládkach) vychádzal z predstáv a poznatkov v prvej polovici 90. rokov, t. j. že sa zvyšok z MBÚ odpadov bude môcť na základe svojich parametrov ukladať na relatívne lacné skládky inertného odpadu, čím si relatívne drahé skládky nie nebezpečného odpadu uchovajú svoju voľnú kapacitu do ďalekej budúcnosti.

Sprísnenie požiadaviek na jednotlivé triedy skládok (smernica 1999/31/ES), ako aj výsledky analýz zostatkovej časti z MBÚ však potvrdili, že tento odpad môže byť skládkovaný len na skládkach pre nie nebezpečné odpady.

Nové požiadavky na skládky (od roku 2005) a trhové prostredie spôsobili, že prevádzkovatelia skládok sa najprv snažili maximálne využiť svoje skládky do júna 2005 (prijímaním množstva odpadov aj zo zahraničia) a potom ich postupne zatvárali.

Len medzi rokmi 2007 až 2014 došlo k poklesu počtu skládok v Nemecku z pôvodných 1 706 na aktuálnych 1 131, t. j. o 33 %.

A aj relatívne vzácna kapacita na skládkach DK II je často zaberaná zvyškovými odpadmi zo spaľovania (WtE). Stručný prehľad o množstve a kapacite zariadení za posledné roky je v nasledujúcej tabuľke. Údaje čerpal Dr. Stock z nemeckého štatistického úradu (DESTATIS).

Technické vlastnosti odpadov z MBÚ

Na základe doterajších poznatkov z prevádzok MBÚ v Nemecku možno vo všeobecnosti konštatovať, že asi 25 – 30 % zo vstupného množstva odpadu do týchto zariadení končí na výstupe ako nevyužiteľný zvyšok a je následne skládkovaný.

Aj keď prevádzka MBÚ v podstatnej miere eliminuje biologickú zložku zo zmesového komunálneho odpadu, výsledný zvyškový odpad je kompromisom medzi technologickými možnosťami, ekonomickými nákladmi a legislatívnymi požiadavkami.

Zvyškový odpad z MBÚ v závislosti od vstupného obsahu BIO zložky obsahuje ešte určité množstvo organických látok. Na základe nedávno publikovaných údajov sa uvádza toto množstvo ako 30 – 40 Nm³/Mg.

Polčas rozpadu organických látok je pomerne krátky, takže produkcia LFG po uložení tohto odpadu na skládku exponenciálne rýchlo klesá. Aktívne zariadenia na zachytávanie, odvádzanie a spaľovanie tohto plynu preto nie sú potrebné. Z technického aspektu by boli aj mimoriadne zložité, nakoľko pôdno-mechanické vlastnosti týchto odpadov sú veľmi špecifické.

V porovnaní s klasickým komunálnym odpadom sú tieto zvyškové produkty z MBÚ veľmi jemnozrnné (výsledok sitovania), majú preto aj nízku priepustnosť (kvapalín aj plynov) a pomerne vysoké nasýtenie vodou.

Majú veľmi nepriaznivé vlastnosti pri skládkovaní, ktoré musí potom každý prevádzkovateľ skládky patrične zohľadniť. Nízka priepustnosť spôsobuje, že zrážková voda sa len ťažko gravitačne odvodňuje cez takéto polohy odpadu do spodnej bazálnej drenážnej vrstvy.

Najmä pri nadúrovňovom skládkovaní často potom skôr odteká po povrchu do okolia, ako presakuje do drenáže.

Na druhej strane rapídne klesá produkcia výluhov, keďže tento odpad pomerne dobre absorbuje zrážkovú vodu do seba.

Naopak, pri zaťažení (napr. zhutňovaní) rýchlo vylučuje pórovú vodu a trvalo zamokruje teleso skládky.

Mimoriadne dôležitá z hľadiska stability telesa skládky je nulová kohézia tohto odpadu, takže oproti klasickým skládkam s komunálnym odpadom sú odporúčané oveľa menšie sklony svahov, čo v konečnom dôsledku výrazne obmedzuje kapacitu takejto skládky (pomer izolovanej plochy k využiteľnému objemu).

Situácia v Brandenbursku

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.