Výskum založený na experimentoch s morskými slimákmi naznačuje, že znečistenie vôd plastovým odpadom má na živočíchy omnoho väčšie účinky, než si doteraz vedci mysleli.
Plastový odpad spôsobuje veľké problémy veľrybám, korytnačkám a iným živočíchom, ktoré zomierajú najmä udusením sa v igelitových taškách, alebo zamotaním sa do starých rybárskych sietí.
Mnohé organizácie a spoločnosti sa preto snažia tento odpad z oceánu odstraňovať a prípadne mu nájsť ďalšie využitie. Zbieraniu sa venujú dokonca aj rybári, ktorým sa odpad zamotáva do sietí.
Plasty však v sebe skrývajú množstvo potenciálne toxických chemických látok, vrátane prísad používaných pri ich výrobe, ako aj absorbovaných z prostredia.
Dopad týchto škodlivín na vodu zatiaľ nebol preukázaný. Niektoré predošlé výskumy však tvrdia, že značne narúšajú rast živočíchov v embryonálnom štádiu vývoja.
Profesor Laurent Seuront z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum testoval vplyv týchto látok na živočíchy prostredníctvom pokusov s obyčajnými morskými slimákmi druhu Littorina littorea.
Foto: Wikipedia.org
Seuronta zaujímalo, ako slimák zareaguje pri strete so svojim prirodzeným predátorom - krabom. Za normálnych okolností by sa drobný slimák pri zacítení kraba skryl do svojej ulity.
Výskumníkov prekvapilo, že slimák prestal reagovať na ohrozenie hneď po tom, čo ho umiestnili do morskej vody s bežne dostupnými plastovými peletami, i náhodne zozbieraným plastovým odpadom, popisuje The Independent.
To by mohlo mať za následok omnoho väčšiu zraniteľnosť živočíchov pred predátormi, nakoľko plasty ich schopnosť vycítiť nebezpečenstvo eliminujú. Výsledky výskumu boli uverejnené v časopise Biology Letters.
„Toto je prvá štúdia tohto druhu, ktorá sa zameriava nielen na biológiu jedného druhu, ale na interakciu medzi korisťou a predátorom," povedal pre The Independent profesor Seuront.
Dodal, že tieto zistenia sú pravdepodobne uplatniteľné na akékoľvek druhy, ktoré sa spoliehajú na chemosenzorické zmysly, vďaka ktorým dokážu vycítiť vo svojej blízkosti aj väčšie živočíchy, ako napríklad kraby a ryby.
.jpg)
Ilustračné foto: Nps.gov
Seuront tvrdí, že najkontaminovanejšie boli časti odpadu na brehoch Lamanšského prielivu. „Tie, ktoré sme zozbierali, obsahujú v sebe takmer každú látku, ktorá sa môže dostať do organizmov. Ide o insekticíd DDT, ťažké kovy, uhľovodíky - tie všetky sa nachádzajú v oceánoch," uviedol.
Výskum tiež preukázal, že voda so zozbieraným odpadom pravdepodobne obsahuje zložitejšiu zmes znečisťujúcich látok a vo vyšších koncentráciách, než je tomu v prípade vody klasickými plastovými peletami. V prvom prípade bol zaznamenaný výraznejší účinok na správanie slimákov.
Vedci však upozorňujú, že je nevyhnutné lepšie porozumieť schopnostiam plastov ovplyvňovať správanie živočíchov.
Poznamenali tiež, že 24-hodinová doba, počas ktorej plasty pokusne lúhovali v morskej vode je extrémne krátka v porovnaní s dobou, počas ktorej sa v mori zdržiavajú mikroplasty.
.jpg)
Foto: Wikimedia Commons
To môže naznačovať, že koncentrácie znečisťujúcich látok, ktoré posudzovali nie sú nezlučiteľné s koncentráciami v oceáne. Rovnako je z iných štúdii známe, že mikroplasty sa hromadia v telách morských bezstavovcov.
Narušený vzťah medzi dravcom a korisťou by podľa nich mohol podľa autorov výskumu spôsobiť v ekosystéme dominový efekt, čo by mohlo mať vplyv aj na zdroj ľudských potravín.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.