NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Potravinami najviac plytvajú domácnosti, vyplýva z prieskumu EÚ

Aké chyby robia domácnosti najčastejšie? Ktoré vekové skupiny najviac plytvajú? Čo najviac vyhadzujú Slováci? Odborníčky diskutovali v Prahe.

CE Food Waste Conference 2019

Odpady-portal.sk

O potravinovom odpade v domácnostiach diskutovali Michaela Dvořáková (Etnosvět Restaurant Praha), Zuzana Nouzovská (Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum SR), Eduarda Krázelová (Glopolis), Věra Doušová (Potravinová banka Středočeského kraje a hlavního města Prahy) a Eszter Doma (National Food Chain Safety Office, HU).

Podujatie s názvom „Central European Food Conference 2019“ zorganizovala spoločnosť Tesco v Prahe začiatkom júna.

Čísla nemusia byť presné

Podľa prieskumov Európskej únie vzniká až 53 % potravinového odpadu v domácnostiach. Eduarda Krázelová z Glopolisu upozorňuje, že tieto čísla nemusia byť presné, keďže metodiky získavania údajov o potravinovom odpade nie sú jednotné.

Čísla sa získavajú predovšetkým prostredníctvom dotazníkov, v ktorých respondent hodnotí svoje správanie sám, čiže jeho odpovede môžu byť skreslené. Taktiež nemožno zovšeobecňovať, nedá sa povedať, že žiadna domácnosť nedokáže hospodáriť s potravinami.

Riaditeľka potravinovej banky Věra Doušová dodáva: „Štatistiky nie sú presné, tiež preto, že nie sú presné kritériá toho, čo je odpad a čo už odpad nie je.“

Priemerný Čech vyhodí 80 kg potravín ročne, Slovák údajne raz toľko. Eduarda Krázelová vysvetľuje, že tieto údaje nemusia byť pravdivé, hodnoty môžu byť vyššie aj nižšie. Pojem „plytvanie“ je problematický, keďže neexistuje presná definícia a každý ho vníma úplne inak.

K podobným číslam sa dopracovali aj experti v rámci výskumného projektu Ipsos, ktorý každoročne skúmal plytvanie, a sociologický ústav Akademie věd Českej republiky.

Výsledky plytvania potravinami sa pohybujú medzi tridsiatimi a päťdesiatimi percentami objemu potravín, ktoré domácnosť kúpi, keďže súčasné metodiky nevedia presne vyhodnotiť, čo už bolo zahrnuté do odpadu a čo nie.

foto: Odpady-portal.sk

Aké chyby robia domácnosti najčastejšie?

Domácnosti najčastejšie plytvajú potravinami preto, že nie sú zahĺbené do problematiky potravinového odpadu a mnoho vecí si neuvedomujú.

Chyby nastávajú vtedy, keď si rodina nedostatočne naplánuje nákup a keď sa na plánovaní nepodieľajú všetci členovia domácnosti, tým pádom jeden člen nakúpi viac, no zvyšku rodiny nevyhovie.

Ďalej je podľa Eduardy Krázelovej veľmi častá nevedomosť o spracovávaní potravín, napríklad, že môžeme spracovávať aj zdanlivo nepoužiteľné časti ako šupky alebo odrezky. „Chýba záujem o to, ako nakladať s potravinami, keď už dorazia domov,“ hovorí.

Domácnostiam radí, aby dbali na plánovanie nákupov, pri ktorom by každý člen mal vyjadriť, na čo má chuť, a spoločne by sa dopracovali ku kompromisu. Treba tiež podľa nej doma vysvetľovať, čo všetko stojí za tým, kým sa potraviny ocitnú na stole. Deti si tak budú jedlo viac vážiť a nebudú ním chcieť plytvať.

Častým problémom je aj skladovanie. „Treba sa naučiť, čo kde skladovať, ako v chladničke rozvrhnúť potraviny a nezapratávať chladničku tak, aby človek nevidel, čo v nej má,“ radí. Ak je chladnička stále plná, je dobré vypestovať si zvyk pravidelne zrevidovať jej obsah.

Čo najviac vyhadzujú Slováci?

Ako odpoveď na čísla z európskeho prieskumu prijalo aj Slovensko stratégiu predchádzania vzniku potravinového odpadu. Jednou z úloh, ktoré náš záväzok obnášal, bolo pokúsiť sa zmerať množstvo potravinového odpadu.

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum bolo poverené rezortom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka metodiku spracovať a aj ju realizovať.

„Metodiku sme vypracovali tak, že je v súlade so súčasnými smernicami, ale vyvstáva otázka, ako budeme v praxi merať. Zvažovali sme, či budeme množstvo odhadovať alebo ho denne vážiť alebo analyzovať obsah kontajnerov,“ vysvetľuje Zuzana Nouzovská.

Nakoniec sa rozhodli pre denné váženia. Na poverenie agentúry, ktorá by skúmala domácnosti, však nemali dostatok finančných prostriedkov, preto našli iné riešenie. Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum má v celej republike päťstotridsať zamestnancov, ktorí dostali po dobu jedného mesiaca váženie svojho odpadu príkazom.

Nevýhodou bolo, že išlo o respondentov, ktorí sú v tejto oblasti vzdelaní, čo sa prejavilo aj na výsledkoch prieskumu. Priemerné číslo bolo 35 kg potravinového odpadu na osobu na rok.

Metodiku zopakovali dvakrát, v lete a na jeseň. Výskumníci predpokladali, že na jeseň budú spotrebitelia vyhadzovať viac pečiva a klesne plytvanie ovocím a zeleninou, čo sa však nepotvrdilo.

„Pomery potravín sa nezmenili, stále to bolo najviac ovocie a zelenina, zhruba 60 %. Potom to boli hotové jedlá, do 8 %, mäso okolo 6-7 %, pečivo 5-6 %, mlieko a mliečne výrobky do 5 %,“ uvádza Zuzana Nouzovská.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

D. Magula: Nedémonizujme skládkovanie. Skládky budú potrebné vždy

D. Magula: Nedémonizujme skládkovanie. Skládky budú potrebné vždy

Slovenské odpadové hospodárstvo stojí pred mnohými výzvami. Prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve predstavil možné riešenia.

Platia iba za to, čo vyhodia. Chcú získať cenu za najlepší projekt o odpadoch v Európe

Platia iba za to, čo vyhodia. Chcú získať cenu za najlepší projekt o odpadoch v Európe

Takmer trojtisícová obec Košeca neďaleko Ilavy môže byť dobrým príkladom a inšpiráciou pre iné slovenské samosprávy, ako za niekoľko mesiacov zmeniť myslenie tamojšej komunity.

Najviac za plasty, najmenej za obaly z dreva. MŽP ukázalo sadzby recyklačných poplatkov

Najviac za plasty, najmenej za obaly z dreva. MŽP ukázalo sadzby recyklačných poplatkov

Reguláciu tzv. recyklačných poplatkov chce rezort presadiť v skrátenom medzirezortnom pripomienkovacom konaní.