Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Bez obalu nie je bez odpadu. Zohľadniť treba aj uhlíkovú stopu

To, že je nejaký produkt bez obalu, automaticky neznamená, že nevytvára odpad. Obaly, naopak, zabraňujú plytvaniu potravinami a môžu znížiť uhlíkovú stopu, tvrdí odborník Ivo Benda.

Ivo Benda

Ivo Benda na kongrese Samoška / Foto: Odpady-portal.sk

V tomto článku Ivo Benda hovorí o tom:

  • prečo sú obaly potrebné,
  • aká je uhlíková stopa jednotlivých obalov,
  • aká je uhlíková stopa vyhodených potravín,
  • čo je udržateľný obal,
  • prečo každý BIO obal nie je automaticky udržateľný,
  • prečo „bez obalu“ neznamená „bez odpadu“.

Ivo Benda, konateľ Greiner Packaging Slušovice, na kongrese Samoška predstavil problematiku udržateľnosti obalov. Porovnanie uhlíkovej stopy jednotlivých obalov vedie k zaujímavým zisteniam.

Spoločnosť Greiner Packaging je jedným z hlavných českých výrobcov plastových obalov v oblasti potravinárskych a nepotravinárskych výrobkov.

Potrebujeme vôbec obaly?

Asi ukážkovým príkladom je v tomto prípade uhorka. Má mať uhorka predávaná v obchode obal alebo má byť bez obalu?

„Stretol som sa so zástupkyňou jedného veľkého nemeckého nadnárodného reťazca, ktorá mala na starosti udržateľnosť, a hovorila: ,Viete, obal na tej uhorke má omnoho viac súvislostí. Pokiaľ my ako spotrebitelia budeme akceptovať, že tú uhorku budeme mať dva alebo tri mesiace v roku čerstvú, to znamená, že z lokálnej produkcie, alebo budeme akceptovať to, že nebude v stopercentnej kvalite, alebo že budeme musieť používať rôzne chemikálie, aby sme ju konzervovali, tak prečo nie?‘ Pokojne ten obal tam byť nemusí,“ vysvetľuje I. Benda.

Ak však chceme krásnu, čerstvú, zelenú uhorku plnú vody, a to 12 mesiacov v roku, tak ju jednoducho musíme dovážať. A ak ju máme dovážať, potrebujeme ju zabaliť.

Tak prečo baliť uhorky? Balená uhorka vydrží trikrát dlhšie ako nebalená. Okrem toho stratí približne len 1,5 % vody za 14 dní, zatiaľ čo nebalená uhorka stratí 3,5 % za 3 dni.

„To, či potrebujeme obal, je na nás, je to na voľbe spotrebiteľov,“ dodáva odborník. Sú však aj produkty, ako je napríklad mlieko, ktoré jednoducho potrebujú obal na to, aby sa dostali ku konečnému spotrebiteľovi. O tom, aký typ obalu je najvhodnejší, opäť rozhoduje spotrebiteľ.

„Obaly by mali chrániť, mali by mali umožňovať prepravu a distribúciu, ale aj uľahčovať spotrebu,“ vysvetľuje I. Benda.

Obaly sú nevyhnutné

Odborník je pritom presvedčený, že obaly slúžia na to, aby znižovali plytvanie potravinami. Keď budú bez obalu, teda nechránené, je logické, že množstvo potravinového odpadu bude stúpať.

Ročne sa podľa údajov OSN a Svetového ekonomického fóra vyhodí 1,3 miliardy ton potravín, čo je astronomické číslo, ktoré predstavuje asi 40 % celosvetovej produkcie. V porovnaní s plastami ide o niekoľkonásobne vyššie číslo, keďže ročne sa vyhodí asi 300 miliónov ton plastov.

 „Toto množstvo potravín vyprodukovalo počas toho, ako bolo vyrábané, zhruba 3,3 gigaton oxidu uhličitého, teda skleníkového plynu,“ zdôrazňuje I. Benda.

Keby sme ich dali do rebríčku najväčších znečisťovateľov sveta, tak by boli na treťom mieste, a to hneď za Čínou a USA.

K vypestovaniu takéto množstva potravín bolo potrebných 1,4 miliardy hektárov ornej pôdy, čo je viac ako jedna štvrtina celkovej svetovej ornej pôdy.

„Samozrejme, keď chceme niečo pestovať, potrebujeme vodu, potrebujeme to zalievať, takže zhruba 250 kilometrov kubických vody bolo potrebných, aby sme vypestoval 1,3 miliardy ton potravín, ktoré sme potom následne vyhodili, čo je 38-krát viac ako spotreba všetkých domácností v celých Spojených štátoch“ dodáva odborník.

Čo je udržateľný obal?

Nie každý EKO obal je aj v skutočnosti známkou udržateľnosti. Podľa odborníka sú vhodným príkladom ekologické bambusové tégliky.

„Veľa článkov hovorí, že je to úžasné, že sú z obnoviteľných zdrojov, lebo je tam bambus. Na druhú stranu keď sa pozriete ďalej, tak zistíte, že bambusové tégliky v teste dopadli tragicky, pretože obsahujú veľa chemikálií, ktoré sú pre zdravie ľudí škodlivé,“ vysvetľuje I. Benda.

A podobných prípadov je viac. Pred niekoľkými rokmi boli v móde takzvané prvé rozložiteľné plasty. Postupom času sa ukázalo, že to nie je úplne tak, najmä čo sa týka oxodegradovateľných plastov, ktoré zakazuje aj európska legislatíva.

Veľkou témou sú aj bioplasty. „Nečakajme na to, že bioplasty nás zachránia, že budú výrazne lepšie ako súčasné plasty,“ zdôrazňuje odborník.

Pod bioplastami sa opäť skrýva veľa rôznych alternatív. „Sú to plasty z biomateriálu, sú to biorozložiteľné plasty, môžu to byť štandardné plasty, ako ich poznáme, akurát sa na ich výrobu nepoužíva ropa,“ dodáva.

Zároveň podľa neho bioplast automaticky negarantuje, že ide o lepší produkt ako napríklad jestvujúci polyetylén.

Asi najznámejším symbolom v tejto problematike sú plastové slamky. Mnohé veľké reťazce už začali s ich náhradou, pričom napríklad sieť McDonald’s nahradila plastové slamky papierovými.

Lenže aj v tomto prípade sa onedlho ukázalo, že papierovú alternatívu zatiaľ nie je možné recyklovať. Okrem toho sa láme, rozpúšťa, čo opäť otvorilo otázku, čo je lepšie.

Je PET fľaša EKO?

Sú plastové fľaše ekologické? „Z pohľadu väčšiny ľudí nie sú. Na druhú stranu existuje veľa firiem, ako je napríklad jeden startup v Anglicku, ktorý nahrádza sklenené fľaše na víno práve týmito upravenými produktmi.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

  1. pavelka@msunitra.sk14.10.2019 (14:54)
    niežeby sa p. Benda vo všetkom plietol, tá vojna voči plastovým obalom je do istej miery "honom na čarodejnice", ale niektoré rezultáty sú dosť tendenčné čo je ale pochopiteľné keďže je to v prvom rade človek biznisu, ktorý sa asi nebude zamýšľať nad tým, či naozaj potrebujeme uhorky 12 mesiacov v roku, pretože by išiel sám proti sebe. Čo sa týka bioplastov, blýska sa na lepšie časy . Nonoilen ktorý vyvinul tím prof. Alexyho možno v budúcnosti pretromfne klasické plasty. Na druhej strane ani bioplasty nie sú univerzálnou spásou odpadovej politiky. Moderné technológie musia ísť ruka v ruke so šetrnejšou spotrebou.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Názor. Podozrivé dotácie na podporu zhodnocovania odpadov

Názor. Podozrivé dotácie na podporu zhodnocovania odpadov

Pridelenie dotácií na tento projekt pripomína neslávne známu starú kauzu.

Editoriál. Produkujeme emisie. No vieme, ako si to nepovedať

Editoriál. Produkujeme emisie. No vieme, ako si to nepovedať

Tvorcovia politík našťastie nie sú natoľko odvážni, aby si trúfli obmedzovať vaše koníčky. Úvodník vyšiel v novembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2019/11.

Editoriál. Greta, my bojujeme!

Editoriál. Greta, my bojujeme!

Posolstvo Grety, rozvoj elektromobility, štrukturálne fondy EÚ. Úvodník vyšiel v októbrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodástvo, 2019/10.