NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Marián Christenko: Úpravu odpadov obce časovo nezvládnu, bez ZEVO nezvládne koncovku Slovensko

Novela zákona o odpadoch č. 460/2019 Z. z. prináša zásadné zmeny do oblasti odpadov. O tom, čo bude znamenať jej účinnosť pre obce a mestá ako aj samotných odpadárov, sme sa pozhovárali s Mariánom Christenkom, generálnym riaditeľom KOSIT a.s.

Marián Christenko

Marián Christenko | Foto: Odpady-portal.sk

Čo treba hľadať za novelou zákona o odpadoch? Vznikla najmä z dôvodu snahy EÚ ukladať čo najmenej odpadu na skládky?

Okrem iného áno. Novela prináša pomerne širokospektrálne zmeny, ale zväčša ide o implementáciu legislatívy EÚ.

Európska únia už niekoľko rokov intenzívne bojuje proti skládkam, ktoré považuje za hrozbu pre životné prostredie a zdravie ľudí.

Od roku 2035 by nemalo na Slovensku skončiť na skládkach viac ako 10 % odpadu a preto EÚ postupnými krokmi tlačí členské štáty k zníženiu atraktivity skládok pred inými formami nakladania s odpadom.

Prioritu má dostať napríklad kompostovanie, recyklácia, alebo energetické zhodnocovanie - teda vyššie formy zhodnocovania.

Bude to vyhovovať spoločnostiam ako je tá vaša, ktoré väčšinu komunálneho odpadu energeticky zhodnocujú?

Áno, ale snažíme sa pozerať na problém v kontexte celého Slovenska.

Zmena z jednej formy nakladania s odpadom na inú trvá na Slovensku minimálne 5 rokov, a to som optimista. Okrem Bratislavy a Košíc nemáme v súčasnosti v ostatných regiónoch náhradu za skládky.

Spoločnosť ewia rozbehla proces výstavby Centier cirkulárnej ekonomiky, ktorých súčasťou bude aj Zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov vo viacerých regiónoch.

Odhadované optimistické uvedenie do prevádzky prvého centra v okrese Šaľa, Trnava, či iných regiónoch je ale až v roku 2025.

Čo zásadné prináša novela zákona pre Slovensko?

Predovšetkým povinnosti, ktoré sa viažu na dva zásadné termíny. Prvým je 1. január 2021, kedy začne platiť zákaz ukladať odpad na skládku bez jeho predchádzajúcej úpravy a zrušia sa výnimky pre zavedenie triedeného zberu kuchynského odpadu pre obce a mestá.

Obce a mestá, ktoré dnes odpad energeticky zhodnocujú, majú výnimku ponechanú do konca roka 2022.

Druhým závažným míľnikom tejto novely je 1. január 2023, kedy budú mať všetky spoločnosti, ktoré zvážajú odpad, povinnosť vybaviť svoje zvozové vozidlá vážiacim zariadením.

Prispeje novela k ekologizácii odpadového hospodárstva?

To bol zrejme zámer autorov, ale záležať bude aj ďalších vykonávacích predpisoch, ktoré sa ešte len pripravujú.

Novela prináša základné štrukturálne zmeny, ktoré v každej kultivovanej krajine prebiehali desiatky rokov a na Slovensku sa to snažíme dohnať za jeden rok, pretože tu roky absentovala dostatočná politická vôľa ich postupne zavádzať. Navyše niektoré ustanovenia nie sú z hľadiska prínosu jednoznačné.

Napríklad?

V zákone máme už roky zavedený systém triedenia. Novela ide ďalej a zintenzívňuje triedenie o biologicky rozložiteľný kuchynský odpad.

V komunálnom odpade tak už v domácnostiach, to jest v mieste vzniku, dochádza k úprave odpadu. K tomu pridala novela zákona po vzore Európskej únie aj zákaz ukladania odpadu na skládku bez jeho úpravy. Nikto však zatiaľ nepovedal, ako máme odpad upravovať.

Cieľom úpravy má byť predovšetkým stabilizácia biologického odpadu v zmesovom komunálnom odpade. Ten však majú ľudia začať triediť.

Boli by sme naivní, ak by sme si mysleli, že hneď od 1. januára budúceho roku nezostane v zmesovom komunálnom odpade ani jeden ohryzok z jablka. Tento proces potrvá niekoľko rokov, než sa obyvateľstvo s oddeleným zberom biologického odpadu stotožní a začne k nemu pristupovať každý zodpovedne.

Ak by sme však postupovali podľa novely, potom je potrebné na Slovensku do jedného roka vybudovať extrémne drahé zariadenia na úpravu odpadu, ktoré nám o pár rokov budú možno už na nič.

Do 1. januára 2021 na to nebude dostatočne dlhý čas?

Je to ako naplánovať svadbu pre 100 svadobčanov za víkend. Linky na mechanicko-biologickú úpravu, alebo MBÚ linky, nie sú v Európe žiadnou novinkou.

V Európe vznikali takéto linky priebežne ostatných 20 rokov. Zákaz ukladať odpadu na skládku bez úpravy pochádza z európskej smernice ešte z roku 1999.

Slovensko sa zobudilo až teraz a dalo si za cieľ dobehnúť dvadsaťročný deficit vývoja len za 12 mesiacov. Linka MBÚ na 20.000 ton odpadu ročne stojí približne 4 až 5 miliónov eur.

Napríklad mesto Prešov vyprodukuje 25.000 ton odpadu. Okrem peňazí potrebujete na takúto linku projekt, príprava ktorého potrvá asi 3 mesiace. Nasleduje zámer a proces EIA. Optimistický variant je 12 mesiacov, reálne 18 mesiacov.

Ak ide o investíciu v komunálnej sfére, potom je potrebné verejné obstarávanie, čo trvá ďalších šesť mesiacov. Povedzme, že sa bude stavať na mestskom pozemku a územné rozhodnutie zaberie iba 3 mesiace. Po územnom konaní nasleduje integrované povolenie od Inšpekcie životného prostredia, ktoré sa dá získať za ďalších 6 až 12 mesiacov. Samotná stavba zaberie zhruba 12 mesiacov. Spolu štyri roky.

Čo vlastne znamená mechanicko-biologická úpravu odpadu pred uložením na skládku?

Rôznymi mechanickými postupmi, ako sú rotačné sitá, magnetické, vzduchové alebo gravitačné separátory, sa od seba oddeľujú frakcie zmesového komunálneho odpadu, ľahká a ťažká.

Z ľahkej frakcie, ktorá tvorí približne 30 % až 40 % odpadu, je možné vyrobiť tuhé alternatívne palivo, tzv. TAP, čo je výhrevný odpad. Ten vedia odobrať napríklad niektoré cementárne, ktorým treba za dodané palivo zaplatiť.

Ťažká frakcia, ktorá obsahuje biozložku, sa musí práve kvôli prítomnosti tejto zložky najprv stabilizovať.

Existuje niekoľko postupov, ale všetky znamenajú čas a investície. Nakoniec aj tak skončí väčšia časť na skládke, v tom lepšom prípade v bioplynovej stanici.

Druhotné suroviny ako sú kovy, plast, či papier, však je možné predať.

Kovy teoreticky áno, ale ich podiel v komunálnom odpade je pomerne bezvýznamný.

Plasty a najmä papier sú použiteľné na ďalšie účely iba v tom prípade, ak sú triedené hneď na začiatku. Inak je tento materiál v komunálnom odpade znečistený.

Nemecké skúsenosti hovoria, že iba tri percentá z prijatého odpadu putujú v podobe druhotných surovín na recykláciu. Keď však v dôsledku recesie klesne cena papiera do záporných čísel, teda miesto kalkulovaného príjmu musíte niekomu za odber papiera platiť, ekonomicky táto linka nedáva zmysel.

Ako sa dá zhodnotiť biozložka? Nie je možné oddelenú biologickú zložku umiestniť do kompostárne, alebo bioplynovej stanice?

Ak už bola biozložka raz vložená do zmesového komunálneho odpadu, môžeme ju považovať za kontaminovanú. Nielen napríklad plastom, ale aj chemikáliami, ktoré v odpade často končia.

Jej ďalšie využitie v komposte pre poľnohospodárske účely je nemožné kvôli častej prítomnosti ťažkých kovov. Takýto kompost môže byť využitý na rekultiváciu území bez poľnohospodárskeho využitia, ale ak takéto územie nie je k dispozícii, ostáva iba skládka. Biozložku je možné využiť teoreticky v bioplynovej stanici, ktorá však musí byť na nakladanie s takýmto materiálom špeciálne navrhnutá.

Zrejme najväčším strašiakom pre obce, alebo odpadové spoločnosti, je práve povinnosť vybudovať takéto zariadenia, ktoré nebudú lacné.

Pre niektoré menšie spoločnosti, ktoré si napríklad založili obce zoskupené v združeniach, to môže byť ozaj veľký problém. Z obecných rozpočtov tieto investície nemusia zvládnuť.

Tak ako pri každej investícii aj tu platí, čím viac odpadu, tým menší podiel investície na tone spracovanej suroviny, v tomto prípade odpadu.

Špecialisti tvrdia, že stavať takúto linku s kapacitou pod 40.000 ton ročne je z pohľadu prevádzky ekonomicky nevýhodné. Toľko objemu odpadu nemá ani tretie najväčšie slovenské mesto Prešov. Ak hovoríme o celom Slovensku a objeme odpadu, ktorý končí ročne na skládkach, znamená to 300-400 miliónov eur investícii.

Aké sú pre obce, alebo mestá východiská?

Musia hľadať investičné zdroje mimo svojich rozpočtov, alebo hľadať partnerov, ktorí sú schopní investične aj prevádzkovo úpravu odpadov zvládnuť.

Treba si uvedomiť, že okrem triedenia odpadov, ktoré sa posunulo vďaka tomu, že zákonnú zodpovednosť prevzali výrobcovia, sa za 30 rokov v oblasti odpadového hospodárstva na Slovensku nič prevratné neudialo.

Teraz za to všetci zaplatíme „rýchlostnú daň“, ktorú mnohí poskytovatelia týchto služieb neprežijú.

Pri takýchto sumách zrejme budú obce a mestá musieť rátať s ďalším výrazným zdražovaním poplatkov za skládkovanie.

Treba počítať s veľmi dlhou návratnosťou investovaných zdrojov a aj to za predpokladu, že starostovia a primátori budú mať odvahu a na rovinu povedať obyvateľom, že len samotná úprava odpadov v krajinách EÚ stojí od 60 až do 75 eur na tonu.

V Nemecku sa cena za úpravu odpadov v zariadeniach, ktoré sú na vysokej technickej úrovni, pohybuje medzi 80 až 104 eur na tonu vrátane následného uloženia časti upraveného a stabilizovaného odpadu na skládku.

Ako ovplyvnilo zavedenie mechanicko-biologickej úpravy trh v Nemecku?

K podobnej zmene legislatívy tam došlo v roku 2005 a porovnateľné krátke obdobie na realizáciu znamenalo, že sa vytvárali „dočasné skladiská“ odpadu.

Tieto dočasné skladiská odpadu sa podarilo po dobudovaní MBÚ liniek uzavrieť až o niekoľko rokov.

Ak by boli linky MBÚ v súčasnosti riešením, prečo by potom Kodaň postavila v minulom roku jedno z najväčších a najmodernejších zariadení na energetické využitie odpadu? Nedáva to zmysel.

Marián Christenko

Aký význam teda malo zavedenie úpravy odpadu?

Predovšetkým ekologický. Podarilo sa výrazne obmedziť klasické skládkovanie komunálneho odpadu a tým výrazne znížiť produkciu skládkových plynov, ako aj produkciu priesakových vôd.

Je to však ekonomicky veľmi náročný spôsob nakladania s odpadom a postupným zavedením a vyprecizovaním oddeleného zberu biologickej zložky a druhotných surovín sa stráca ich význam.

Tým, že sa zrútil trh s plastom a papierom, nemajú recyklačné závody odbyt.

Tuhé alternatívne palivo, ktoré produkujú tieto triediace linky napríklad v Taliansku, putuje po Európe a stále ťažšie nachádza voľné kapacity v zariadeniach na energetické využívanie odpadov, tzv. ZEVO.

Európska konfederácia zariadení na energetické využitie odpadu CEWEP upozorňovala už koncom minulého roka na to, že všetky jej ZEVO, ktoré táto organizácia zastrešuje, sú už plné.

Talianski predajcovia, ktorí sa snažia nájsť miesto pre TAP z ich krajiny, pravidelne kontaktujú aj naše ZEVO v Košiciach a my im vysvetľujeme, že odpad zo zahraničia neprijímame, pretože máme dosť toho slovenského.

Novela zákona rieši aj povinnosť zabezpečiť spomínaný triedený zber komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Aké bude mať toto ustanovenie dopad na obce, mestá, ale aj odpadárske spoločnosti?

Celkom zásadný. V zmysle smernice o vedľajších živočíšnych produktoch platí, že živočíšna zložka sa nemôže spracovávať aeróbnou (kompostáreň), alebo anaeróbnou fermentáciou (bioplynová stanica) bez hygienizácie.

V praxi to znamená, že všetok takýto odpad bude musieť prejsť sterilizáciou. Odpad teda musí zotrvať v tzv. hygienizátore/pastéri nad teplotou aspoň 70 °C po dobu min. 60 minút.

To bude znamenať opätovný nárast investícií do takýchto zariadení. Aj keď to je veľký posun v ekologizácii odpadov, treba pomenovať aj skryté riziko – väčšina biologicky rozložiteľného odpadu je kontaminovaná, predovšetkým plastmi z obalov.

Organické hnojivo, ktoré týmito úpravami vzniká, sa zároveň stáva prostriedkom na vstup mikroplastov do životného prostredia.

To je pomerne veľký problém. Ako sa dá riešiť?

Pri prijímaní kuchynského odpadu do kompostárni/bioplynových staníc bude jednoznačne potrebné okrem hygienizácie legislatívne upraviť aj problematiku prítomnosti mikroplastov v spracovaných zvyškoch (kompost, tuhý digestát - separát, tekutý digestát - fugát), ktoré sú ako hnojivo aplikované do životného prostredia.

Niektorým obciam a mestám udelila novela výnimku z povinnosti zaviesť triedený zber kuchynského odpadu.

Výnimka platí pre obce a mestá, ktoré preukážu, že 100 % domácností kompostuje vlastný odpad. Dočasná výnimka do 1. januára 2023 platí aj pre tie obce a mestá, ktoré majú zabezpečené energetické zhodnotenie týchto odpadov a obce a mestá, ktoré preukážu, že im triedený zber kuchynského odpadu neumožňujú technické problémy vykonávania zberu v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach.

Zrušenie výnimky pre oddelený zber tejto biozložky v Bratislave a Košiciach, ktoré dokážu odpad energeticky zhodnocovať považujem za zbytočné.

Pokiaľ viem, tak vo Viedni žiaden oddelený zber biozložky zavedený nie je a biozložka končí spolu s komunálnym odpadom v štyroch ZEVO.

Aký má zmysel triediť kuchynský odpad pred energetickým zhodnocovaním?

Podľa tzv. Zelenej knihy o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii, ktorú vydala Európska komisia v roku 2008, patrí energetické zhodnocovanie tiež k preferovanej forme nakladania s kuchynským odpadom.

Vo zverejnenej dokumente sa popisuje cieľ postupového odklonu krajín EÚ od skládkovania a deklaruje sa posun od jednoduchej predbežnej úpravy v súvislosti so skládkami a spaľovaním s veľmi malým alebo žiadnym energetickým zhodnotením k spaľovaniu s vysokým energetickým zhodnotením, teda ZEVO R1.

Ďalej smerom k anaeróbnej digescii s produkciou bioplynu, teda spaľovaniu bioplynu a výrobe energie na kogeneračnej stanici vrátane recyklácie v podobe hnojiva, a recyklácii biologického odpadu, teda kompostovaniu.

Ak si zosumarizujeme všetky vyššie uvedené informácie, teda potrebu úpravy/doplnenia hygienizácie u väčšiny kompostárni/bioplynových staníc na Slovensku špecializovaných na spracovanie biomasy, a zároveň postupne viac a viac diskutovanú tému mikroplastov v životnom prostredí, potom je ZEVO naozaj zmysluplná a najmenej riziková alternatíva k spracovaniu daného prúdu odpadu.

Téma zavedenia povinnosti vybaviť zvozové vozidlá vážiacim zariadením od roku 2023 je relatívne tiež horúca téma, keďže viditeľne navýši zvozovým spoločnostiam investičné náklady.

Pre malé obce je to vítaná zmena, no pre mestá to budú peniaze vyhodené z okna.

Bežnou praxou na Slovensku je, že jedno vozidlo pozbiera viacero menších obcí a množstvo odpadu sa v každej obci iba odhaduje na základe priemernej váhy nádoby a počtu nádob.

Ak budú zberové vozidlá vybavené váhou, bude každá obec presne vedieť, koľko odpadu vytvorila a koľko má zberovej spoločnosti zaplatiť. To je dôležité aj z pohľadu poplatkov do Envirofondu.

Ak pôjde o váhu, ktorá vie dokonca odvážiť každú nádobu, bude vedieť obec zaviesť takzvaný množstvový zber, takže každá domácnosť zaplatí do obecnej kasy za skutočne vytvorený odpad.

Množstvový zber je najlepší motivačný faktor pre zvyšovanie miery triedenia u jednotlivých obyvateľov, ktorý sa prejaví v celej obci.

Platí to však len pre časť obyvateľov žijúcich v menších obciach.

Od určitej veľkosti obce zberové vozidlo kataster ani neopustí a ak vykonáva zber v rámci komplexnej bytovej výstavby zo spoločných 1.100 litrových nádob, tak váženie nemá žiaden zmysel.

Predstavte si zber odpadu napríklad v Petržalke. Auto pozbiera 1.100 litrové nádoby, príde na ZEVO vo Vrakuni, tam sa odváži a OLO vystaví takzvaný vážny lístok pre mesto Bratislava. Je úplný nezmysel, aby bolo auto vybavené váhou. Pre mestá na Slovensku toto bude predstavovať miliónové investície, ktoré vyjdú nazmar.

Koľko stojí vážiace zariadenie?

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (1)

  1. info@odpadovyhospodar.sk05.03.2020 (11:31)
    plný súhlas. držím palce

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Komentár. Envirorezort sa uberá k ďalšiemu ekonomicky neefektívnemu riešeniu

Komentár. Envirorezort sa uberá k ďalšiemu ekonomicky neefektívnemu riešeniu

Odkláňať komunálny odpad od skládkovania jeho úpravou nemôže byť pilierovým riešením, lebo neprináša rýchly, dlhodobý, ani nákladovo efektívny úžitok.

Nemecké skúsenosti s MBÚ

Nemecké skúsenosti s MBÚ

Mechanicko-biologická úprava odpadov je u ekonomického giganta dobre etablovaná, píše Marek Hrabčák z prešovskej spoločnosti Geosofting. Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2016/12.

O. Šujan: Úprava odpadu je z technického aj ekonomického pohľadu slepá cesta

O. Šujan: Úprava odpadu je z technického aj ekonomického pohľadu slepá cesta

Zber kuchynského odpadu, spustenie zálohovania, či ekomodulácia nás priblížia k splneniu recyklačných limitov aj bez MBÚ liniek, tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen.