Názor. Prečo by sa mali "bioplasty" premenovať na "agroplasty"

Rozsiahle znečistenie plastovým odpadom v oceánoch, moriach a na plážach morí spôsobilo, že Európsky parlament v marci minulého roku schválil celoúniový zákaz predaja vybraných druhov plastových výrobkov na jedno použitie.

Ide napríklad o jednorazové plastové príbory a taniere, plastové slamky a paličky, nádoby na potraviny z expandovaného polystyrénu. Posledná novela zákona o odpadoch povolila tieto jednorazové výrobky z plastu predávať do 31. decembra 2021. Po uvedenom termíne bude predaj týchto výrobkov zakázaný.

Niektoré mestá na Slovensku už v roku 2019 začali proaktívne upravovať podmienky predaja jedál a nápojov počas príležitostných trhov a veľkých mestských podujatí. Dokonca aj niektorí predajcovia v stánkoch s občerstvením nabehli dobrovoľne na tento nový trend.

Jedlá a nápoje sa začali podávať v tanieroch a pohároch vyrobených z papiera a bioplastov, niekde sa začali používať aj opakovane použiteľné (vratné) obaly.

Na jednej strane je chvályhodné, že už v takomto časovom predstihu pred účinnosťou celoslovenského termínu zákazu predaja týchto výrobkov z plastu sa miestne samosprávy touto problematikou zapodievajú a chcú prezentovať ekologický prístup.

Na druhej strane sa obyčajným zákazom predaja jedál a nápojov v jednorazových plastových obaloch na mestských trhoch a mestských podujatiach a ich nahradením obalmi z bioplastov bez zabezpečenia následnej vyhovujúcej infraštruktúry nič nevyrieši, ba dokonca naopak, takýto zákaz je v súčasnosti z environmentálneho hľadiska horšou alternatívou ako použitie plastov.

Prečo? Tu sú nasledujúce dôvody:

1. Na mnohých verejných priestranstvách sa obaly z bioplastov zbierajú spolu so zmesovým odpadom, teda končia na skládke alebo v prípade Bratislavy a Košíc v spaľovni

Ak sa predsa len vykonáva oddelený triedený zber týchto bioplastových obalov, aj tak skončia na skládke alebo v spaľovni, pretože kompostárne bez hygienizačnej jednotky (väčšina kompostární na Slovensku nemá hygienizačnú technológiu) takýto odpad neodoberú, pretože odpad znečistený jedlom sa musí pred kompostovaním hygienizovať.

Aj prevádzkovatelia kompostární s hygienizačnou jednotkou v súčasnosti odmietajú prijímať bioplastové obaly, pretože tento typ odpadu im spôsobuje technologické problémy.

2. Hlavnou zložkou v súčasnosti ponúkaných „ekoobalov“ z tzv. bioplastov sú látky získané z poľnohospodárskych plodín, akými sú kukurica, pšenica alebo cukrová trstina.

Z uvedeného dôvodu sa deklaruje, že majú nulovú bilanciu skleníkových plynov, a preto sa zdajú byť tou správnou ekologickou alternatívou.

Z pohľadu súčasnej situácie, ukončenia ich životného cyklu umiestnením na skládke, sa však táto výhoda stráca a mení sa na horšiu ekologickú alternatívu. Prečo?

Umiestnením bioplastov na skládke zvyšujeme podiel biologicky rozložiteľného odpadu uloženého na skládke a tým zvyšujeme podporu tvorby skládkového plynu.

V každej záväznej časti programov odpadového hospodárstva, či už na národnej alebo regionálnej úrovni od začiatku ich vypracovania v roku 1995, sa nachádzajú opatrenia na zníženie množstva biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu ukladaného na skládky. Skládkovanie bioplastov je teda v rozpore s uvedenými opatreniami.

3. Verejnosti predkladané jednoduché riešenie na ekologickejší prístup spôsobom používania bioplastov má ešte ďalšie trhliny.

Existujú vedecké štúdie /*Univerzität Bonn, Fakulta chemická – Vysoké učení technické v Brne, Environmental Investigation Agency/, ktoré spochybňujú vhodnosť prechodu konvenčných plastov na plasty vyrobené na rastlinnej báze.

Dokonca poukazujú na to, že masívny prechod na výrobu bioplastov by spôsobilo masívne pestovanie poľnohospodárskych plodín na tento účel, čo v mnohých častiach sveta môže viesť k získavaniu ornej pôdy na úkor lesných porastov.

Masívna výroba bioplastov, vyrobených z potravinárských plodín, by bola v rozpore s bojom proti klimatickým zmenám a v neposlednom rade by následne mohla viesť aj k zdraženiu potravín.

4. Súčasný trh už ponúka veľké množstvo rôznych „ekoobalov“.

Pri niektorých z nich výrobcovia a predajcovia dokonca deklarujú 100 % biodegradovateľnosť a možnosť ich kompostovania v domácich podmienkach.

Takéto údaje môžu byť zavádzajúce. Kompletná biodegradovateľnosť je vo väčšine prípadov možná len v prípade riadených podmienok, čo môžu spĺňať len priemyselné technológie. Stále však nie je úplne jasné, či aj za ideálnych podmienok degradácia súčasných bioplastov prebehne kompletne alebo po nich nezostanú rezíduá vo forme mikroplastov.

Súčasné bioplasty neobsahujú len látky vyrobené z rastlín, ale istý podiel v nich majú aj látky pochádzajúce z fosílnych palív alebo syntetické aditíva.

Aj malý podiel týchto látok v bioplastoch tak môže predstavovať znečisťovanie životného prostredia v prípade ich spracovania kompostovaním a použitia výsledného produktu – kompostu na zúrodnenie pôdy.

5. Bioplasty rozširujú škálu plastových obalov, ktorá je už v súčasnosti zbytočne rozsiahla.

Ich výskyt ako odpadu medzi zbieranými odpadmi zo zmesových plastov spôsobuje problémy pre prevádzkovateľov triediacich liniek, ktorí ich nevedia spoľahlivo odlíšiť od konvenčných plastov a následne zase spôsobujú problémy prevádzkovateľom recyklačných liniek, pre ktorých sú nežiaducimi nečistotami.

6. Výmenou jednorazových plastových výrobkov za jednorazové bioplastové výrobky (vrecká, taniere, poháre...) sa nevyrieši znižovanie tvorby odpadu.

Dôjde len k výmene jedného druhu odpadu za iný druh odpadu a takéto riešenie nie je z dlhodobého hľadiska ekologicky udržateľné.

Foto: Fotolia

Výroba bioplastov je oproti bežným plastom v súčasnosti drahšia, a teda aj obaly z nich sú drahšou alternatívou ako bežné plasty.

Napriek tejto skutočnosti mnoho ľudí už vyhľadáva nákup potravín v bioplastových obaloch s presvedčením, že sa tak správajú environmentálne zodpovednejšie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.