NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Jakuš: Chceme pomôcť, aby ISOH fungoval a neznamenal neúnosnú administratívnu záťaž

Prinášame veľký rozhovor o digitalizácii odpadového hospodárstva s riaditeľom spoločnosti INISOFT, ktorá je tvorcom a správcom ISOH v Česku.

Miroslav Jakuš

Miroslav Jakuš / Foto: Archív Odpady-portal.sk

  • Publicistika
  • 10.10.2020
  • Diana Motúzová, Radovan Potočár

Viaceré slovenské IT spoločnosti, ktoré sa zaoberajú vývojom softvéru na evidenciu odpadov, spoločne napísali ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi list s ponukou, že ministerstvu pomôžu pri dokončovaní Informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH).

Oslovili sme iniciátora tejto akcie, riaditeľa spoločnosti INISOFT, pána Miroslava Jakuša a požiadali sme ho o rozhovor o pripravovanom ISOH-u vo svetle skúseností tejto spoločnosti s tvorbou, zavádzaním a spravovaním podobného informačného systému v Českej republike.

V rozhovore sa dozviete:

  • prečo šéfovia IT firiem oslovili ministra Budaja listom,
  • ako funguje ISOH v Českej republike,
  • čo M. Jakuš odporúča tvorcom slovenského ISOH-u,
  • v čom podľa M. Jakuša nastali pri tvorbe ISOH-u na Slovensku chyby.

Toky odpadov MŽP podcenilo

Rád by som začal otázkou na list, ktorým ste oslovili ministra životného prostredia. Čo Vás viedlo k tomu, že ste oslovili svojich konkurentov s myšlienkou napísať spoločný list ministrovi?

Hlavným impulzom bolo vyjadrenie ministra Budaja o tom, že ISOH nie je pripravený a preto je nevyhnutné posunúť povinnosť odosielať do neho dáta z 1. 1. 2021 na 1. 1. 2022.

Považujeme to jednoznačne za dobré rozhodnutie, ale zároveň sa obávame toho, že samotné oddialenie nič nevyrieši. Keďže sa digitalizáciou evidencie odpadov zaoberáme každý deň, som presvedčený o tom, že by sme vedeli pomôcť.

Minulé vedenie rezortu malo na prípravu tohto systému tri roky. Nový minister sa oboznámil so stavom pripravenosti a rozhodol o posune termínu zavedenia tej najzložitejšej časti, ktorou sú toky odpadov.

Prečo sú toky odpadov také zložité?

Relatívne zložitá je samotná metodika vedenia priebežnej evidencie odpadov. Odosielaných dát od obcí a firiem bude obrovské množstvo, nie je jednoduché ich sústrediť do jedného systému a ďalej ich spracovávať.

Dôležité je, že v konečnom dôsledku nejde iba o vytvorenie nejakého centrálneho softvéru. Musíme sa na to pozerať aj z pohľadu tých, ktorí dáta vytvárajú.

Musíme teda brať ohľady aj na softvéry, ktoré používajú obce a firmy, ktoré bude kvôli ISOH potrebné upraviť. V nich totiž musia dáta v požadovanej forme vzniknúť a odtiaľ sa len prenesú do ISOH.

V procese tvorby ISOH s Vami ministerstvo nekomunikovalo vôbec?

Celkom takto by som to nepovedal. Podľa informácií, ktoré postupne verejnosti poskytovalo, sa sústredilo na iné časti než na toky odpadov. Tie si nechávalo na poslednú fázu.

Osobne si myslím, že zložitosť tejto agendy bola značne podcenená. Posledné kroky ministerstva som vnímal skôr ako zúfalú snahu spraviť čokoľvek, nech to nevyzerá, že išlo o premárnený čas.

Môžete byť konkrétnejší?

Netrpezlivo sme čakali na workshop, na ktorom MŽP sľubovalo objasnenie spôsobu vyplnenia elektronického Ohlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním. Ten sa konal 5. februára 2020 v Žiline. O formáte elektronického súboru ani o spôsobe jeho vypĺňania sme sa tam však nedozvedeli absolútne nič. Povedané bolo len to, že to zrejme bude nejaký XLS súbor, ktorý sa na MŽP odošle dátovou schránkou cez slovensko.sk.

INISOFT_10

Z tohto som usúdil, že ISOH nie je na prijímanie dát pripravený. Excel (XLS) totiž v porovnaní s XML nie je absolútne vhodným a už vôbec nie štandardizovaným a univerzálnym prenosovým formátom.

Neexistuje v ňom totiž možnosť definovania dátovej sady a súvisiacich kontrol. Nie je pre neho možné využiť ani webové služby s využitím štandardizovaného protokolu SOAP pre vzdialenú obojstrannú komunikáciu medzi elektronickými systémami typu otázka-odpoveď.

Českej inšpekcii ročné hlásenia postačujú

Myslíte si, že dokážete slovenskému ministerstvu poradiť, ako by mali dáta pre ISOH vyzerať?

Určite áno, veď dáta pre ISOH v elektronickej podobe podľa súčasnej metodiky reálne vytvárame.

Okrem toho máme značné skúsenosti s odovzdávaním dát medzi systémami, s tzv. dátovou integráciou. U stoviek našich zákazníkov sme schopní vykonať overenie prenosov v reálnej prevádzke a odhaliť aj prípadné problémy v širokom spektre situácií.

Takéto problémy by mohli ISOH po jeho spustení úplne paralyzovať. Vzhľadom na to, že firmy aj obce budú mať povinnosť odosielať dáta do ISOH každý mesiac, ale vlastne s opravnými dávkami neustále, si neviem predstaviť, že by si takýto systém mohol dovoliť akýkoľvek výpadok.

V Česku sa dáta odosielajú tiež každý mesiac?

Nie, tam sa dáta posielajú raz ročne v podobe súhrnných hlásení, v ktorých sa nachádzajú všetky dôležité údaje pre účinný dohľad nad plnením zákona o odpadoch, a to tak zo strany inšpekcie životného prostredia, ako aj zo strany ministerstva a ďalších orgánov štátnej správy.

Zároveň sú tieto dáta dostatočne obsiahle pre výpočty potrebných ukazovateľov, potrebných pre ďalšie rozhodovanie. Na Slovensku sa ráta s povinnosťou mesačného odosielania dát celej priebežnej evidencie odpadov.

Poznáte dôvod, prečo majú byť na Slovensku odosielané dáta mesačne?

Ten dôvod nepoznám. Možno chcú mať slovenskí inšpektori životného prostredia možnosť kedykoľvek nahliadnuť do priebežnej evidencie odpadov, aby ju mohli preveriť a vyhodnocovať. V Česku na toto nemá inšpekcia čas.

ISOH zo súhrnných ročných ohlásení jej totiž poskytuje toľko podnetov, že ich ani za celý rok nestíha spracovať. 

Zároveň by sme sa obávali toho, že zasielaním priebežnej evidencie odpadov bude ohrozené obchodné tajomstvo firiem alebo súkromie obyvateľov. Súčasťou dát priebežnej evidencie odpadov sú aj čísla občianskych preukazov, detailné informácie o tom, kto s kým a kedy obchoduje a pod.

Myslíte si, že je ten systém u nás pripravený chybne?

Chybne je podľa mňa silné slovo, skôr by som povedal, že príliš komplikovane. Problém však vidím aj v nepripravenosti registra zariadení a oprávnených osôb.

Takýto register vznikne so zavedením ISOH. Alebo sa mýlim?

Pri zavedení ISOH na to už bude neskoro, on potrebuje vzniknúť skôr. Každej prevádzke a každému schválenému zariadeniu na nakladanie s odpadmi musí byť pridelené identifikačné číslo a toto číslo musia uvádzať všetci tí, ktorí si odovzdávajú odpad.

Identifikačné čísla by však mali byť všetkým pridelené aspoň pol roka pred spustením ISOH a aprevádzkové systémy obcí a firiem by ich mali vedieť používať.

Takto to funguje v Čechách?

Áno, v Čechách sme sa najprv intenzívne venovali tomu, aby sme pomohli firmám a obciam vytvárať evidenciu odpadov už pri ich prevádzkových činnostiach. Dnes je už napríklad úplne bežné, že obsluha váhy, ktorá prijíma odpad na recyklovanie, má prístup k distribuovanému registru zariadení, aby si overila a zistila identifikáciu prevádzky (IČP) a zariadenia (IČZ), patriacich firme, od ktorej odpad preberá.

Toto je veľmi dôležité. Pod týmito identifikátormi sa totiž následne dáta o tokoch odpadov centralizujú a krížovo sa preverujú v centrálnom systéme ISOH.

Takýto distribuovaný zoznam prevádzok a zariadení s identifikátormi IČP a IČZ na Slovensku zatiaľ chýba. Firmy ani obce nemajú vo svojich prevádzkových a evidenčných systémoch zavedené nič podobné. Bez takýchto identifikátorov je ISOH takmer bezzubou a príliš drahou hračkou na zber štatistických údajov.

Pokiaľ mám správne informácie, ISOH ste tvorili v spolupráci s evidentmi, bolo to tak?

Ono to podľa mňa inak ani nejde, ak chceme, aby systém zmysluplne fungoval a nebol pre jeho užívateľov iba administratívnou záťažou. Súčasťou procesu tvorby ISOH v ČR bol kontakt so všetkými zainteresovanými subjektmi s postupným preverovaním si toho, čo sme vyvinuli.

Je to síce náročnejší proces, no napriek tomu náklady na tvorbu, dodanie a podporu tohto systému od roku 2002 nedosiahli ani desatinu toho, čo sa rozhodlo Slovensko investovať do trojročnej tvorby ISOH.

Výsledkom našej práce je štandard dátovej komunikácie. Ide o tzv. definíciu dátových prvkov, v ktorej popisujete, v akom dátovom formáte a prípadne s akými predpísanými hodnotami môžu byť vkladané dáta do ISOH.

Dátový štandard zároveň predpisuje logické podmienky, ktoré musia alebo naopak nesmú byť splnené, aby mohli byť dáta do ISOH odoslané. Tento štandard sa s drobnými obmenami aktualizuje každý rok a to vždy minimálne 6 mesiacov pred nadobudnutím platnosti každej zmeny metodiky tak, aby sa mohli evidenčné programy obcí a firiem na dané zmeny včas prispôsobiť.

INISOFT s.r.o. už pred viac ako 10 rokmi vytvorila a zaviedla Informačný systém odpadového hospodárstva (ISOH) do Českej republiky a dodnes celý systém spravuje.

Svojimi softvérmi a podporou k nim pomáha všetkým zapojeným subjektom, od Ministerstva životného prostredia cez územné celky štátnej správy, až po obce a firmy, ktoré evidenciu odpadov vedú a ohlasujú.

Na slovenskom trhu INISOFT pôsobí od roku 2009, pričom od roku 2016 slovenským firmám a obciam dodáva modulárne a na evidenciu odpadov špecializované riešenie ENVITA vyvinuté v najnovšej technológii Microsoft .NET s ukladaním dát do databázy Microsoft SQL, ktoré ponúka aj štandardizované rozhranie pre dátové prepojenie s ERP systémami. INISOFT je zároveň zakladajúcim členom Iniciatívy pre systémovú integráciu v odpadovom hospodárstve.

Štát potrebuje funkčný nástroj

Kedy a v čom podľa Vás na Slovensku nastala chyba?

Slovensko je v oblasti odpadového hospodárstva podobne ambiciózne ako Česko. Slovenská cesta sa však na pomerne dlhý čas zastala pri vnútroštátnom systéme RISO z 90. rokov, ktorý je na Ministerstve ŽP a na Okresných úradoch používaný dodnes.

Firmám a obciam nebol doteraz zavedený štandard priebežnej evidencie odpadov v elektronickej podobe a ani umožnený vzdialený prenos ich dát. Teraz sa to všetko chce stihnúť za tri roky. Vlastne za oveľa kratší čas, pretože mnoho času sa venovalo úplne inej agende.

Osobne predpokladám, že problém nastal niekde na organizačnej alebo politickej úrovni. Na SAŽP sa zrejme nedokázal udržať dostatočne autonómny útvar alebo kvalifikovaní ľudia, ktorí by sa rozvoju elektronizácie venovali a táto situácia pretrvala až do roku 2020 a to aj napriek tomu, že sa podarilo vybrať dodávateľa na vybudovanie systému ISOH.

V súvislosti s ním vznikol určitý útvar na MŽP, nie na SAŽP, ktorý má po troch rokoch budovania ISOH k digitalizácii evidencie odpadov stále ešte dosť ďaleko. Ani v tých agendách, ktoré už boli spustené, ISOH ešte stále pri zbere dát od OZV a výrobcov štandardizovaný formát XML nepredpisuje ani neprijíma.

Konferencia Odpadové hospodárstvo 2020

K ďalším dôvodom zrejme patrí aj téma OZV, ktorá ministerstvo značne zamestnáva. Samotných OZV je zbytočne veľa a vzhľadom na ich obchodné záujmy nezabezpečujú riadne vymáhanie poplatkov od výrobcov.

V tomto má podľa mňa minister Budaj pravdu. S týmto nešvárom ministerstvo stále bojuje, pričom aj tu má ISOH možnosť byť skvelým nástrojom. Veľa by sa vyriešilo tým, keby všetci výrobcovia, a to aj keď majú zmluvu s OZV, odosielali dáta o produkcii obalov alebo výrobkov pomocou predpísaného XML práve do ISOH a nie najskôr OZV. OZV by si potom dáta pre svoje účely brali priamo z ISOH, čo by malo byť dostatočné.

Na audity k výrobcom by následne vďaka tomu mohla a mala chodiť inšpekcia ŽP. Kontrola zo strany OZV je totiž v rozpore s ich podnikateľskými záujmami. Inšpekcia by primárne kontrolovala riadne platenie recyklačných poplatkov za všetky obaly alebo výrobky, ktoré boli uvedené na trh. Zvyšovanie recyklačných poplatkov by potom s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec nebolo potrebné.

Pri recyklačných poplatkoch sa stretávajú viaceré rôzne záujmy, registrujete aj snahu o ich zvyšovanie?

Práveže áno. Je dosť subjektov, ktorým sa veľmi dobre podniká práve v netransparentnom prostredí. Sme svedkami mnohoročných takmer križiackych výprav ministerstva proti OZV a najnovšie aj proti výrobcom. Kým štát nebude mať v rukách funkčný nástroj v podobe ISOH, tento boj s veternými mlynmi bude pokračovať aj naďalej.

ISOH k 1. 1. 2022 zrejme nebude

Vráťme sa ešte na chvíľu k českému ISOH, je to teda jeden systém, ktorý používajú obce, firmy aj štátna správa?

Z pohľadu architektúry je ISOH komplexom niekoľkých vzájomne prepojených systémov, ktoré nie sú určené iba pre potreby centrálnej moci, ale plne podporujú prevádzkovo-evidenčné, analyticko-správne a výkonné činnosti svojich užívateľov.

Ako prvé máme úplne samostatné systémy firiem a obcí, v ktorých tie najdôležitejšie dáta denne vznikajú. Po druhé je to centrálny systém ISOH na MŽP ČR, do ktorého sú dáta z obcí a firiem odosielané. Ako tretie sú to systémy obcí s rozšírenou pôsobnosťou, niečo ako Okresné úrady, ktoré z ISOH dáta čerpajú alebo ich v ISOH aktualizujú. A štvrtými sú systémy Krajských úradov, ktoré dáta z ISOH využívajú pre svoje rozhodnutia a plánovanie.

Vidíte ako reálne zavedenie slovenského ISOH od 1. 1. 2022?

Priznám sa, že nasadenie ISOH k 1. 1. 2022 považujem za takmer nesplniteľnú úlohu. Mrzí ma ten premárnený čas. Ak by malo byť do konca 2021 všetko pripravené, musela by sa najneskôr v novembri 2020 zahájiť revízia požiadaviek, v decembri 2020 by jej výsledky museli byť schválené a od januára 2021 by musel byť zahájený ďalší vývoj ISOH.

V marci 2021 by malo prebehnúť prvé testovanie prototypu, v máji 2021 by malo byť zahájené prvé testovanie zo systémov tretích strán a v júni 2021 by potreboval byť vydaný dátový štandard, aby v decembri 2021 boli pripravené systémy obcí a firiem.

Ani to však nie je všetko, to je len príprava systémov. Závažným problémom je aj nepripravenosť evidentov odpadov na túto zmenu. Títo si potrebujú nájsť, zakúpiť a zaviesť nejaký riadne pripravený softvér na evidenciu odpadov a prípadne i pre prevádzkové činnosti, čo so sebou prinesie aj potrebu správneho nastavenia interných procesov.

Celé to neuľahčuje ani avizovaná možná zmena metodiky vedenia evidencie odpadov. Ako vidíte možnú kombináciu týchto dvoch zmien v relatívne krátkom čase?

Sám som videl podklad k plánovanej zmene metodiky vedenia evidencie odpadov. Obávam sa, že jej zavedenie by prinieslo ďalšie komplikácie a zvýšilo náročnosť vedenia evidencie. Elektronizácia evidencie odpadov je sama o sebe veľmi zásadná zmena. Ak by ju sprevádzala aj zmena v metodike, bolo by toho naraz na obce a firmy už priveľa.

Myslíte si teda, že ministerstvo by malo vo svojich nárokoch poľaviť? Ak áno, v ktorých konkrétne?

Presne tak. Poviem zopár príkladov.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (3)

  1. ecoas@gtinet.sk12.10.2020 (10:21)
    Veľmi zložitá téma a skoré a dobré riešenie je nevyhnutné. Mám len jednu otázku. Prečo spolupráca nie je možná? Nie je o ňu záujem zo strany ministerstva?
  2. inisoft@inisoft.cz12.10.2020 (22:36)
    Odpověď pro ecoas@gtinet.sk: Dobrý den, bohužel za minulého vedení MŽP jsme pomoc nabízeli jak ministerstvu, tak i výherci výběrového řízení společnosti Tempest, a to opakovaně. Naše nabídky zůstaly nevyužity. Zřejmě byla koncentrace věnována jiným agendám. Podle nás došlo k podcenění složitosti agendy toků odpadů, i když jsme na tuto složitost opakovaně upozorňovali.
  3. info@envisys.sk13.10.2020 (19:36)
    Ako prevádzkovatelia online aplikácie na vedenie evidencie a ohlasovanie odpadov EnviSys (www.envisys.sk) môžeme potvrdiť, že bývalé vedenie MŽP s výrobcami evidenčných softvérov aktívne nekomunikovalo. V minulosti sme nemali praktickú možnosť vyjadriť sa ani ovplyvniť návrh elektronickej evidencie odpadov v ISOH. Pritom našu aplikáciu využívajú stovky používateľov a prevádzok. Veríme, že nové vedenie zavedie transparentnosť do tohto procesu, na ktorého konci bude funkčný a zmysluplný systém ako nástroj debyrokratizacie odpadového hospodárstva na Slovensku.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Marián Christenko: Aj pri 65 % miere recyklácie ostane niekoľko 100-tisíc ton odpadu

Marián Christenko: Aj pri 65 % miere recyklácie ostane niekoľko 100-tisíc ton odpadu

MŽP SR nie je odporcom energetického využívania odpadu, no chce sa zamerať na materiálové zhodnotenie a najskôr naplniť existujúce kapacity.

EXKLUZÍVNE: Zmeny v zákone č. 79/2015 o odpadoch schválené 24. septembra 2020

EXKLUZÍVNE: Zmeny v zákone č. 79/2015 o odpadoch schválené 24. septembra 2020

Prinášame aktuálny prehľad schválených zmien v Zákone č. 79/2015 Z.z. o odpadoch.

Odpadové hospodárstvo sa rúti do krízy (píše Peter Krasnec)

Odpadové hospodárstvo sa rúti do krízy (píše Peter Krasnec)

Väčšina vyspelého sveta sa snaží uhlíkovú stopu znížiť, na Slovensku to je, zdá sa, naopak, tvrdí šéf zberovej spoločnosti AVE SK Peter Krasnec.