Čo všetko vieme o využívaní plastov v Európe?

V článku sa dozviete:

• koľko plastov spotrebuje svet a Európa,
• akú hmotnosť plastov ročne spotrebuje priemerná osoba,
• aký podiel má európsky trh na globálnom trhu s produkciou plastov,
• koľko plastov sa ročne vyzbiera v Európe,
• aký podiel predstavuje recyklovaný plast,
• prečo si v kontexte plastov treba dávať väčší pozor na textilný priemysel,
• na aké hlavné riziko naráža využívanie plastov v stavebníctve,
• ako pandémia ovplyvnila plastový priemysel,
• ako sa bude vyvíjať dopyt po rope v kontexte výroby plastov,
• na akých sedem oblastí by sa mala Európa podľa EEA zamerať, aby prešla k obehovejšiemu systému vo využívaní plastov,
• ako je to s bioalternatívami plastov.

Hoci informovanosť a opatrenia v súvislosti s tým, ako nakladáme s plastovým odpadom, postupne narastajú, Únii stále unikajú niektoré zásadné skutočnosti, prípadne sa im nevenuje dostatočne, myslí si Európska environmentálna agentúra (EEA). Podľa jej najnovšej správy by sa Európa mala zamerať na niekoľko konkrétnych problémov.

Správa (odkaz na ňu nájdete na konci článku) sa zaoberá výrobou plastov, ich spotrebou a obchodom s nimi, ako aj vplyvom plastov na životné prostredie a klímu počas ich životného cyklu.

Analyzuje taktiež prechod na obehové hospodárstvo prostredníctvom troch spôsobov, do ktorých sú zapojení tvorcovia politík, oblasť priemyslu a spotrebitelia.

Podľa EEA medzi tieto postupy patrí inteligentnejšie využívanie plastov, zvýšenie obehovosti a využívania surovín z obnoviteľných zdrojov.

Koľko plastov spotrebujeme?

Plasty zahŕňajú rôzne materiály, z ktorých každý má svoje vlastné jedinečné charakteristiky, vlastnosti a použitie, avšak väčšina je vyrobená z fosílnych palív.

Navyše sú ľahké, lacné, odolné a dajú sa vyrobiť v nekonečnom množstve variácií. Priemysel zase prispieva k rastu a vytváraniu pracovných miest.

Spotreba a výroba plastov exponenciálne vzrástla od 50. rokov 20. storočia a výsledné výrobky (vrátane obalov, kuchynského riadu, elektroniky, textilu, automobilových komponentov a nábytku) tvoria dôležitú súčasť každodenného života.

Globálne využívanie plastov vzrástlo takmer raketovo, a to z takmer nuly okolo roku 1950 na 359 miliónov ton na celom svete v roku 2018. Len Európa predstavovala asi 61,8 milióna ton, zdá sa však, že sa tento trend mierne stabilizoval, zatiaľ čo jeho využívanie v iných častiach sveta stále rýchlo rastie.

Globálne každá osoba spotrebuje v priemere 45 kilogramov plastov za rok. Západná Európa spotrebuje dokonca trikrát toľko, teda okolo 136 kilogramov na osobu.

S početným využitím a rastúcou ponukou a dopytom od 50. rokov sa odvetvie plastov stalo dôležitým priemyslom. Zamestnáva viac ako 1,6 milióna ľudí v Európe vrátane producentov, spracovateľov plastov, recyklátorov a výrobcov strojov a v roku 2018 malo ročný obrat vo výške 360 miliárd eur.

Na vzostupe je Čína

Globálna produkcia plastov za posledné desaťročie rástla priemerne o 4,6 % ročne. Geografické rozloženie výroby plastov na celom svete sa za ten čas výrazne zmenilo.

Hoci sa produkcia v členských štátoch EÚ zvýšila iba o 1,2 % ročne, výroba inde vzrástla, čo viedlo k poklesu európskeho podielu na trhu s produkciou plastov z približne 24 % na 17 %.

Rast bol zaznamenaný predovšetkým v Číne, ktorá zdvojnásobila svoj podiel na globálnom trhu z 15 % na 30 %. Severná Amerika tiež stratila časť svojho podielu na trhu, ale menej ako Európa, keďže v nedávnej minulosti USA masívne investovali do výroby na báze bridlicového plynu.

V roku 2018 sa v Európe vyzbieralo 29 miliónov ton plastového odpadu, z čoho sa odhaduje, že 32 % bolo poslaných na recykláciu, 43 % bolo spálených a 25 % bolo uložených na skládkach.

Zatiaľ čo krajiny v severozápadnej Európe zakázali alebo obmedzili skládkovanie, a tak spálili väčšinu vzniknutého plastového odpadu, skládkovanie je stále dominantnou stratégiou spracovania plastového odpadu v južnej Európe.

Neviditeľný textilný priemysel

Tri najväčšie trhy s plastmi na konečné použitie sú obaly, stavebníctvo a automobilový priemysel, pričom predstavujú takmer 70 % všetkých plastov používaných v Európe. Obaly pritom tvoria takmer 40 % európskeho dopytu. A hoci sa syntetické textilné vlákna tiež vyrábajú z plastov, nie sú zahrnuté v oficiálnych štatistikách pre plasty.

Značná časť plastov smeruje práve do spomínaných syntetických vlákien, ako sú polyester a nylon, ktoré sa využívajú v textilnom priemysle.

Využitie nájdu v odevníctve, ako aj v čalúnení nábytku, kobercoch a iných aplikáciách. Aj keď ide o jeden z najväčších trhov s konečným využitím, textilné vlákna zvyčajne nie sú zahrnuté v štatistikách pre plasty.

Syntetické vlákna tvoria najväčší podiel (takmer dve tretiny) zo všetkých dnes používaných textilných vlákien, pričom zvyšnú jednu tretinu tvoria rastlinné vlákna (hlavne bavlna), regenerované vlákna (hlavne viskóza) alebo živočíšne vlákna (hlavne vlna).

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.