NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Eva Chmielewská: Skládok sa treba zbaviť čím skôr. Odpad vieme spracovať efektívnejšie

S najrizikovejšími úložiskami ťažobných odpadov sa u nás stále nič neurobilo, pripomína odborníčka na odpady, profesorka Chmielewská.

skládka odpadov

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Na Slovensku sa v roku 2019 vozilo na skládky 52 percent komunálneho odpadu, čo je najviac spomedzi krajín V4. Pred nami pritom stojí cieľ znížiť do roku 2035 podiel odpadu vyvážený na skládky na maximálne 10 percent.

Prečo skládkovanie ako spôsob nakladania s tuhým komunálnym odpadom (TKO) na Slovensku stále dominuje? Súvisí to aj s vývojom v minulosti.

„Prevažné skládkovanie TKO možno čiastočne zdôvodniť historickou tradíciou, keďže tento spôsob nakladania s ním bol dlhodobo najlacnejší a jednoducho obsluhovateľný. Istú úlohu tu však zohráva aj ekonomické pozadie a mentálne vybavenie niektorých skupín obyvateľstva,“ vysvetľuje Eva Chmielewská, profesorka Katedry environmentálnej ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Viac ako šesťtisíc skládok a záťaž z minulosti

V Európe sú krajiny, kde sa skládkuje ešte viac ako u nás (Malta – 92 %, Grécko – 82,5 % či Cyprus – 81,3 %), ale na druhej strane aj také, kde skládky obyvatelia prakticky nepoznajú (Švédsko – 0,64 %, Belgicko – 0,81 %, Dánsko, Holandsko a Nemecko menej ako 1 %).

Popri riadených skládkach, ktoré by mali spĺňať zákonné kritériá, sú značným problémom Slovenska nelegálne skládky, ako aj opustené úložiská ťažobných odpadov, ktoré naďalej zaťažujú životné prostredie. 

„Na Slovensku sa okrem šesťtisíc skládok klasifikovalo navyše 308 opustených a uzavretých úložísk ťažobných odpadov, pričom 25 z nich bolo rizikových a 52 potenciálne rizikových. Za najrizikovejšie boli označené úložiská v oblasti Sloviniek, Banskej Štiavnice, Nižnej Slanej, Starých Hôr – Španej Doliny, Liptovskej Dúbravy a Rožňavy,“ hovorí E. Chmielewská.

Eva Chmielewská | Foto: Archív Evy Chmielewskej

Odborníčka tiež pripomína, že zatiaľ neprišlo ani k riešeniu starších environmentálnych záťaží, ako sú kontaminácia PCB z Chemka Strážske, odkalisko Poša, staré gudróny z Petrochemy Dubová, skládka luženca z Niklovej huty v Seredi, podložie bývalých Závodov J. Dimitrova v Bratislave alebo skládka nebezpečného odpadu vo Vrakuni.

Výbušný plyn, znečistená pôda i voda

Skládkovanie predstavuje najmenej ekologický spôsob nakladania s odpadmi. Tie na skládkach prechádzajú mnohými fyzikálnymi, chemickými (oxidácia a redukcia) a biologickými zmenami.

„Ide napríklad o anaeróbny a aeróbny biologický rozklad organického substrátu sprevádzaný tvorbou a únikom zapáchajúcich plynov (LFG – Landfill Gas) a vylúhovaním (priesakom) kvapalín, komprimáciou materiálov alebo sadaním,“ približuje E. Chmielewská s tým, že miera týchto procesov rastie s teplotou a vlhkosťou.

Dominujúcim prvkom v skládkovom plyne je metán, ktorý v ňom tvorí podiel 50 – 60 %, ale dosahovať môže aj 75 %. Druhou najväčšou zložkou je oxid uhličitý, bioplyn dotvára menšie množstvo vodíka, sulfánu a dusíka.

Zapáchajúcimi látkami sú podľa E. Chmielewskej obzvlášť sulfán a merkaptány. Vzhľadom na svoje chemické zloženie môže skládkový bioplyn tvoriť pri zlúčení so vzduchom výbušnú zmes. Vzniká tak rizikový faktor pre časté horenie skládok. Skládkový plyn je zároveň obrovským zdrojom emisií a prispieva k zhoršovaniu kvality ovzdušia.

Ďalším nebezpečenstvom súvisiacim so skládkami je priesaková voda, ktorá patrí k hlavným nositeľom jej narušenia, čoho následkom prichádza k priesaku kontaminácie do podložia.

„Na Žitnom ostrove, ktorý sa pokladá za najväčšiu zásobáreň podzemnej vody dokonca v medzinárodnom kontexte, sa pred viac ako rokom vyskytla prvá kontaminácia pitnej vody pesticídom, pretože koncentrácia atrazínu v pitnej vode bola 3-5 násobne prekročená v zmysle našej vyhlášky 247/2017, s najväčšou pravdepodobnosťou vplyvom prieniku zo skládkovania starých pesticídov a poľnohospodárskej činnosti,“ opisuje E. Chmielewská.

Namiesto skládkovania sa dá odpad využiť v ZEVO

Ak sa v nelegálnych skládkach prejaví narušenie telesa skládky a priesak respektíve ohrozenie nejakého vodného zdroja vplyvom výluhov, postupuje sa zvyčajne enkapsuláciou skládky. Tá má zabezpečiť čo možno najúčinnejšie odizolovanie od okolitého prostredia.

Podľa profesorky je však nevyhnutnosťou riešiť hlavne primárny problém na čele s nelegálnymi skládkami.

„Je potrebná prísna kontrola pomocou terénnych pracovníkov a vysoké finančné postihy pre osoby páchajúce túto činnosť. V prípade, že nebudú schopní uhradiť finančnú pokutu, musia odpracovať zadarmo verejnoprospešné práce, alebo si divoké skládky zlikvidovať na vlastné náklady,“ navrhuje E. Chmielewská.

Vhodnejšou alternatívou spracovania odpadu namiesto hromadenia na skládkach je jeho spracovanie v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Komunálny odpad sa tu vytrieďuje a nerecyklovateľná zložka sa spaľuje – vzniká vďaka tomu elektrická energia a teplo.

„Energetické zhodnocovanie odpadu spaľovaním má okrem využitia odpadového tepla prednosť tiež v podstatnej redukcii celkového odpadu na 80 až 95 %, v niektorých prípadoch môže odpad nahrádzať primárne palivo, zvyšok po spálení je v podstate inertný, nereaktívny popol. Trvalý vznik odpadov ich radí k obnoviteľným zdrojom v kogenerácii energie,“ uvádza E. Chmielewská.

Aj pre Slovensko predstavujú podľa profesorky nové ZEVO príležitosť zredukovať počet skládok, využiť inak nerecyklovateľný odpad a ochrániť životné prostredie. S obavami niektorých aktivistov týkajúcich sa moderných prevádzok na energetické zhodnocovanie odpadov sa odborníčka na odpady nestotožňuje.

„Pri súčasnej legislatíve na čistotu ovzdušia, ale aj pokročilej technológii spaľovania a budovania nových moderných spaľovní, ktoré sa obvykle umiestňujú vo vzdialenejších lokalitách od sídelných aglomerácii, zväčša v blízkosti priemyselných prevádzok, aby sa odpadové teplo mohlo čo najefektívnejšie využiť, by sa verejnosť nemala obávať nejakých negatívnych vplyvov,“ dodáva.

Znečistené ovzdušie ohrozuje zdravie

Podľa Správy OSN z marca 2019 je znečistenie ovzdušia na Zemi príčinou šiestich až siedmich miliónov úmrtí za rok. Degradácia celosvetovej pôdy je približne 30 %, asi 1,4 milióna ľudí zomiera na choroby kvôli znečisteniu pitnej vody a nedostatku hygieny.

Až 30 % celosvetových potravín je nespotrebovaných a hrozbou je ich kontaminácia pesticídmi, kovmi, mikroplastmi a inými toxicitami. Karcinogénne látky sú často účinné v nízkych koncentráciách a môžu sa prejaviť až po rokoch.

„Medzi už dávno známe karcinogénne látky patria napríklad polycyklické aromatické uhľovodíky, dioxíny, PCB, pesticídy, niektoré toxické kovy ako arzén, nikel, olovo – celé storočie používané olovnaté benzíny, chróm (VI), antimón, ďalej azbest alebo plynný radón, ako aj rôzne plesňové toxíny,“ vymenúva profesorka Chmielewská s tým, že z histórie sú známe mnohé ochorenia zapríčinené vplyvom toxických kovov – argýria, black foot, minamata, itai-itai či plumbizmus.

„Všeobecne pod faktory životného prostredia a životného štýlu zaraďujeme vplyvy genetické, imunologické a rizikové, ktoré môžu pri dlhodobej expozícii toxikantom alebo ich synergickým účinkom v skupinách vyvolať neurobehaviorálne, alergické alebo endokrinné ochorenia,“ poukazuje na dlhodobý vplyv ekologických záťaží, akými sú aj skládky.

„Žiaľ, je preukázané, že životné prostredie ovplyvňuje zdravie ľudí viac než ich genetické danosti či úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Táto skutočnosť zaraďuje faktory životného prostredia medzi významné determinanty zdravia, pričom ich význam je o to závažnejší, že ich jednotlivec nemôže v rozhodujúcej miere ovplyvniť,“ dopĺňa E. Chmielewská.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Slovenský priemysel má dobré výsledky, na skládky posiela čoraz menej odpadu

Slovenský priemysel má dobré výsledky, na skládky posiela čoraz menej odpadu

Predstavuje priemyselný odpad väčší problém ako odpad z domácností? Je to na polemiku, píše expert na odpadové hospodárstvo Marek Hrabčák.

Zálohovanie si vyžiada zberné automaty. Niektoré vyzbierajú sklo, PET aj plechovky (VIDEO)

Zálohovanie si vyžiada zberné automaty. Niektoré vyzbierajú sklo, PET aj plechovky (VIDEO)

Obchodníci sa môžu rozhodnúť tiež pre nové zberné automaty výlučne na PET flaše a plechovky, pričom spätný odber sklenených fliaš naďalej zabezpečia klasické „fľaškomaty.“

Je alebo nie je čistiarenský kal použitý na výrobu pary odpadom?

Je alebo nie je čistiarenský kal použitý na výrobu pary odpadom?

Touto otázkou sa vo svojom nedávnom rozhodnutí zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-629/19 zo 14. 10. 20201. Článok Annamárie Tóthovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v májovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/05.