Analytička Eva Sadovská vo svojej najnovšej analýze zisťovala, prečo sa Slovensku na rozdiel od susedov nedarí odkláňať odpad zo skládok.
Z celkového objemu komunálneho odpadu vyprodukovaného na Slovensku v roku 2019 skončilo 52 % na skládkach, čo bolo najviac spomedzi krajín regiónu V4. Slovensko však zároveň vedie aj v materiálovom zhodnocovaní odpadu: podiel recyklovaného a kompostovaného odpadu dosiahol 38 %, čím sa Slovensko rovnako zaradilo na prvé miesto v rámci V4.
Vyplýva to z údajov Eurostatu o tvorbe a nakladaní s odpadom za rok 2019, na ktoré sa vo svojej najnovšej analýze pozrela analytička WOOD & Company Eva Sadovská.
V tomto článku sa dozviete:
- koľko odpadu tvoria Slováci v porovnaní s Čechmi, Maďarmi a Poliakmi,
- ako sa nakladá s komunálnym odpadom v krajinách V4,
- ako sa situácia zmenila za posledných 10 rokov,
- v čom sa Slovensko v odpadovom hospodárstve najviac líši od susedných krajín.
Maďarsko znížili tvorbu odpadu
Tvorba odpadu na Slovensku v posledných rokoch rastie raketovým tempom. Za uplynulé desaťročie vzrástla o viac ako tretinu.
V roku 2019 sme na Slovensku podľa údajov Eurostatu vyprodukovali 2,3 mil. ton komunálneho odpadu (KO). V prepočte na jedného Slováka to predstavovalo 421 kg odpadu, čo bolo o 37 % viac ako pred desiatimi rokmi.
V rámci V4 je v prepočte na obyvateľa Slovensko druhým najväčším producentom komunálneho odpadu.
Prvá nelichotivá priečka patrí Českej republike s produkciou približne 500 kg KO na obyvateľa. Na Maďara v roku 2019 pripadalo 387 kg odpadkov, na Poliaka 336 kg.
„Česi zároveň zaznamenali aj najvýraznejší nárast za posledných desať rokov, a to o viac ako polovicu. V Poľsku sa vyprodukuje o 6 % viac smetí ako pred desaťročím. Maďarom sa dokonca podarilo produkciu znížiť približne o desatinu,“ uviedla E. Sadovská.
Slovenské vedie v skládkovaní
Významné rozdiely medzi krajinami V4 podľa dát Eurostatu existujú nielen z hľadiska tvorby odpadu, ale aj z hľadiska nakladania s odpadom.
Slovensko je aj naďalej skládkovou veľmocou. V rámci regiónu V4 má najvyšší podiel skládkovaného komunálneho odpadu, a to na úrovni 52 %.
Maďarsko v roku 2019 evidovalo tento ukazovateľ na úrovni 51 %, Česká republika dosiahla podiel skládkovania 48 % a Poľsko 43 %.
„Všetky štyri krajiny spája pozitívny trend vývoja, nakoľko pred desiatimi rokmi končilo na ich skládkach 73 až 84 % smetí,“ pripomenula E. Sadovská.
Slovensko a susedné krajiny si polepšili aj v prípade materiálového zhodnocovania. Ako ukazuje nasledujúca tabuľka, podiel recyklácie a kompostovania v štátoch V4 za posledné desaťročie vzrástol z 9 až 16 % na 34 až 38 %.
Spracovanie Evy Sádovskej na základe údajov Eurostatu | Údaje za rok 2019
V prípade energetického zhodnocovania odpadu, teda premeny nerecyklovateľného odpadu na elektrinu a teplo, sa vývoj na Slovensku a vo zvyšku V4 líšil.
„Kým na Slovensku sa podiel energetického zhodnocovania odpadu dlhodobo pohybuje okolo, a najčastejšie pod, 10 %, v okolitých krajinách rastie. Najväčšiu dynamiku za posledných desať rokov zaznamenalo Poľsko, ktoré sa dostalo z nuly až na 21 %,“ vysvetľuje analytička s tým, že zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) v súčasnosti majú v odpadovom hospodárstve Poľska už významné postavenie.
Spaľovanie odpadu v ZEVO bolo počas uplynulej dekády na vzostupe tiež v Česku a Maďarsku. V Českej republike vzrástol podiel energeticky zhodnoteného odpadu z 13 % v roku 2009 na 17 % v roku 2019, v Maďarsku išlo o nárast z 10 % na 14 %.
Susedia budujú ďalšie ZEVO
Reformný balík EÚ, ktorý je zameraný na prechod únie k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva hlavné ciele, a to minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % ukladať na skládky.
„Pre zvyšných 25%, ako aj pre požadovaných 10 % na skládkach, existuje riešenie v podobe energetického zhodnocovania odpadu v ZEVO,“ tvrdí E. Sadovská. „Na Slovensku pôjde ročne v súhrne o približne jeden milión ton odpadu, ktorý sa nedá recyklovať a nemá teda iné využitie ako skládkovanie alebo energetické zhodnocovanie.“
Premena nerecyklovateľného odpadu na elektrinu a teplo je ekologickejšia a v hierarchii odpadového hospodárstva má vyššie postavenie ako zneškodňovanie formou skládkovania. „Aj preto je ZEVO štandardnou súčasťou infraštruktúry odpadového hospodárstva vo všetkých vyspelých krajinách EÚ, ktorých cieľom je obmedziť skládkovanie odpadov na minimum,“
„Nevyhnutnosť budovať zariadenia na energetické využitie odpadu pochopila drvivá väčšina ekonomík EÚ, vrátane našich susedov z V4. Pozitívnym príkladom je jednoznačne Poľsko, v prípade ktorého je aktuálne v prevádzke deväť zariadení ZEVO, ďalšie tri sú vo výstavbe a v príprave je ešte sedem takýchto zariadení,“ doplnila E. Sadovská.
V Českej republike sú aktuálne v prevádzke štyri zariadenia ZEVO, pričom v dvoch zariadeniach aktuálne významne rozširujú kapacity. Ďalšie štyri nové zariadenia sú v rôznom štádiu rozpracovanosti. K svojmi jednému existujúcemu ZEVO plánujú pridať ďalšie tri takisto v Maďarsku.
Na Slovensku sú v súčasnosti dve ZEVO, a to v Bratislave a v Košiciach, ktoré boli vybudované pred Novembrom 1989.
„Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve aktuálne existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu nepostačujú a na Slovensku je potrebné postaviť minimálne päť ZEVO určených výhradne pre regionálny nerecyklovateľný odpad,“ uzavrela E. Sadovská.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.