Komentár. Odpadové hospodárstvo a energetika vykročili opačnými smermi

Slovenské odpadové hospodárstvo, ktorého vývoj mapujeme na Odpady-portal.sk, a energetika, ktorú pokrývame na Energie-portal.sk, sú v mnohých ohľadoch úplne rozdielne odvetvia. Tvoria ich odlišní aktéri fungujúci v odlišných podmienkach, sledujúci odlišné ciele, čeliaci odlišným problémom.

Dôležité okolnosti – na jednej strane odklon odpadov zo skládok, na druhej strane odklon od tradičných fosílnych palív v energetike – však zakladajú dobrý dôvod na diskusiu o prieniku týchto odvetví: o energetickom zhodnocovaní odpadov, využívaní bioodpadov pri výrobe biometánu / bioplynu, ale aj o riešeniach v podobe tuhých alternatívnych palív či biopalív.

Medzi odpadovým hospodárstvom a energetikou, presnejšie: sieťovými odvetviami, pritom v poslednej dobe nebadane vznikol ešte jeden súvis. Je ním cenová regulácia. 

Kým v silne monopolizovaných sieťových odvetviach má cenová regulácia na Slovensku dlhú tradíciu, v odpadovom hospodárstve ide o málo prebádané vody. Prvú veľkú prieskumnú plavbu do týchto vôd ministerstvo životného prostredia spustilo na jeseň minulého roka reguláciou tzv. recyklačných poplatkov. Za pozornosť pritom stojí, že trendy v oblasti cenovej regulácie v prípade odpadov a v prípade sieťových odvetví ukazujú opačnými smermi.

Ako funguje cenová regulácia v energetike?

V sieťových odvetviach na rozdiel od odpadového hospodárstva existuje viacero prirodzených monopolov, napríklad v preprave a distribúcii zemného plynu či v prenose a distribúcii elektriny. V dôsledku veľmi obmedzenej hospodárskej súťaže v tejto oblasti sa preto aj vo vyspelých trhových ekonomikách (spravidla) uplatňujú (spravidla prebujnené) regulácie. Vrátane tej cenovej.

Fungovanie cenovej regulácie v sieťových odvetviach na Slovensku je založené na pomerne robustnej legislatívnej báze a na osobitnom inštitucionálnom základe.

Výkon cenovej regulácie je v rukách Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorého pôsobnosť vymedzuje zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii sieťových odvetví. Do výkonu cenovej regulácie pritom nepriamo vstupuje aj viacero ďalších právnych predpisov, akými sú zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike, zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike, zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov a mnohé ďalšie.

Pod úrovňou primárnej legislatívy výkon cenovej regulácie ďalej upravuje sekundárna legislatíva v podobe vyhlášok ÚRSO. Úrad sa pritom pri výkone cenovej regulácie riadi viacročnou stratégiou, Regulačnou politikou, ktorej náležitosti presne upravuje zákon o regulácii. Túto stratégiu schvaľuje Regulačná rada tvorená šiestimi členmi, z ktorých polovicu menuje hlava štátu na návrh vlády a druhú polovicu na návrh parlamentu.

Cenová regulácia sa v sieťových odvetviach realizuje prostredníctvom tzv. cenových konaní, ktoré sa môžu začať buď z podnetu ÚRSO alebo tým, že regulovaný subjekt doručí úradu vlastný cenový návrh. Výstupom týchto cenových konaní sú cenové rozhodnutia ÚRSO, pričom každé z rozhodnutí musí úrad odôvodniť a musí byť pod ním podpis predsedu, ako aj podpredsedov úradu. Regulovaný subjekt môže následne voči cenovému rozhodnutiu v zákonnej lehote podať odvolanie.

Aby nedošlo k omylu, autor tohto komentára nie je hovorcom ÚRSO, spokojným pozorovateľom výkonu cenovej regulácie v uplynulých rokoch, ba ani stúpencom súčasného rozsahu cenovej regulácie v sieťových odvetviach. Účelom predošlých riadkov bolo ukázať, že cenová regulácia v sieťových odvetviach funguje v presne vymedzenom legislatívnom a inštitucionálnom rámci, že existujú cenové konania, cenové rozhodnutia i možnosť odvolania. Nič z toho v prípade cenovej regulácie triedeného zberu platiť nebude.

Pristavme sa však ešte pri súčasných trendoch cenovej regulácie v energetike. Ľady v tejto oblasti sa hýbu len veľmi pomaly a úprava cenovej regulácie na úrovni primárnej či sekundárnej legislatívy sa zatiaľ nezmenila. Posun v rétorike / strategickom uvažovaní je však zrejmý.

Súčasná vláda sa vo svojom vlaňajšom programovom vyhlásení zaviazala k odstraňovaniu existujúcich legislatívnych a regulačných bariér pri dodávky elektriny, plynu a tepla. Súčasťou týchto zmien má byť postupná liberalizácia cien energií. ÚRSO v súčasnosti pracuje na novej Regulačnej politike, spomínanom strategickom dokumente určujúcom podobu regulácie, ktorá bude počítať s – slovami predsedu ÚRSO Andreja Jurisa – „citlivou a postupnou dereguláciou cien energií.“

„Myslím si, že aj z pohľadu zahraničných skúseností je potrebné zásadne prehodnotiť spôsob regulácie cien,“ povedal A. Juris v rozhovore pre Energie-portal.sk. „V prvej fáze by šlo o uvoľnenie regulácie cien pre malé podniky, kde je pomerne veľká miera konkurencie v dodávkach a tým pádom je predpoklad, že konkurenčný boj bude dostatočne silný (...). V ďalšej fáze sa môže deregulácia dotknúť kategórie najväčších domácností, napríklad tých, ktoré majú inštalované smart metre, teda inteligentné merače elektriny. Následne môžeme hovoriť aj o ďalších segmentoch.“

Ako (ne)funguje cenová regulácia v odpadoch?

V prípade odpadového hospodárstva, konkrétne triedeného zberu a zhodnocovania obalov a neobalov, sa žiada začať z opačného konca. Od trendu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.