OLO začína v Bratislave digitalizovať zberné nádoby na odpad | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

OLO začína v Bratislave digitalizovať zberné nádoby na odpad

Ako prvé prídu na rad mestské časti Rusovce, Čunovo a Jarovce.

OLO

Foto: OLO

Bratislavská mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu a.s. (OLO) v spolupráci s magistrátom hlavného mesta začína na konci mája digitalizovať zberné nádoby. Na Odpady-portal.sk sme o projekte podrobne informovali už pred dvomi týždňami.

Na zberné nádoby na odpad sa umiestnia RFID štítky a následná pasportizácia sprehľadní štruktúru vlastníkov a pripraví nádoby pre zber ďalších informácií potrebných pre efektívnejšie nastavenie systému zvozu odpadu.

Digitalizácia nádob bude zároveň doplnená osadením snímacích zariadení na zberové vozidlá, čo umožní automatické zaznamenanie výsypu nádoby ako aj súradnice miesta výsypu.

Vrecový zber digitalizovať nebudú

Jedným z prvých krokov v rámci projektu je tzv. „inventarizácia a pasportizácia“ všetkých zberných nádob v správe spoločnosti OLO, čo predstavuje 85 000 nádob. 

Štítok na nádobe bude v kombinácii so snímacím zariadením namontovaným na zberovom vozidle slúžiť na potvrdenie výsypu nádoby, budú v ňom aktualizované prípadné zmeny údajov a tiež zabezpečí sledovanie životného cyklu nádoby.

Označovanie sa netýka žltých a modrých vriec určených na zber triedeného odpadu z rodinných domov.

Vrecový zber vytriedeného odpadu sa v roku 2021 v hlavnom meste rozširuje do všetkých mestských častí. O projekte, na ktorom OLO a radnica spolupracujú s organizáciou zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK sa viac dozviete tu.

Nádoby treba sprístupniť

Ako prvé budú mať RFID štítok nádoby v skladových priestoroch OLO, aby všetky nádoby, ktoré pôjdu do obehu, už boli označené. Inštalácia štítkov v prvých mestských častiach Rusovce, Čunovo a Jarovce bude prebehať od 31. mája 2021.

V nasledujúcich etapách OLO plánuje postupne označiť nádoby v mestských častiach podľa harmonogramu, ktorého kritériom bol počet rodinných domov v danej mestskej časti. Ako posledné budú označené nádoby v mestskej časti Staré Mesto, ktorá je špecifická vzhľadom na zástavbu, hustotu aj prístup k nádobám.

„Zberné nádoby budú označené RFID štítkom v deň odvozu odpadu jednotlivých nádob podľa harmonogramu. Je potrebné, aby zberné nádoby, ktoré obyvatelia využívajú, nechali prístupné, pokým nebudú opatrené RFID štítkom,“ uviedla spoločnosť

O etapách pasportizácie bude OLO priebežne informovať dotknuté mestské časti a ich obyvateľov. Z pohľadu obyvateľov Bratislavy je digitalizácia bezplatná.

Zberové vozidlá budú sledovať

Ďalšou súčasťou projektu bude inštalácia sledovacieho zariadenia Watch Dog na všetky zberové vozidlá, teda celkovo 92 áut.

Toto zariadenie automaticky zaznamenáva všetky úkony realizované v priebehu zvozu odpadu, identifikuje nádoby oprávnené na zvoz, dátum, čas a GPS súradnice miesta výsypu.

Analýza dát v centrálnom informačnom systéme OLO bude prebiehať v niekoľkých etapách do februára 2022.

„Po úspešnom ukončení pasportizácie dôjde k vyhodnoteniu zozbieraných údajov, k návrhu nových efektívnejších procesov a voľbe technológií, ktoré umožnia mestskej spoločnosti OLO vytvoriť systém nakladania s odpadmi, ktorý prinesie obyvateľom kvalitnejšiu službu,“ doplnila spoločnosť.

Projekt, ktorý bratislavský magistrát a OLO realizujú v spolupráci so spoločnosťou Sensoneo, je spolufinancovaný z programu Európskej únie pre výskum a inovácie Horizon 2020. 

OLO je komunikačným partnerom denníka Odpady-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Integrované povoľovanie sa má zmeniť. Pribudnú nové povinnosti

Integrované povoľovanie sa má zmeniť. Pribudnú nové povinnosti

Novela zákona má priniesť niekoľko dôležitých zmien.

Kompost z kuchynského odpadu je nekvalitný, farmári ho nechcú, konštatuje ministerstvo

Kompost z kuchynského odpadu je nekvalitný, farmári ho nechcú, konštatuje ministerstvo

Slovenskí farmári ročne použijú desaťtisíce ton kompostu. Väčšinu tvorí priemyselný kompost alebo maštaľný hnoj.

MŽP sľubuje koniec utajovania informácií o pravdepodobných envirozáťažiach

MŽP sľubuje koniec utajovania informácií o pravdepodobných envirozáťažiach

V súčasnosti verejnosť nemá tieto údaje sprístupnené. Zmeniť to má novela geologického zákona, ktorá by mohla nadobudnúť účinnosť už o niekoľko mesiacov.