Množstvový zber odpadu obci pomáha znižovať náklady. Obyvatelia triedia viac, zmesového komunálneho odpadu ubúda.
Nevytriedeného odpadu v slovenských mestách a obciach v posledných rokoch pribúda priam raketovým tempom. Podľa najnovších čísel Eurostatu produkcia zmesového komunálneho odpadu na Slovensku rastie najrýchlejšie z celej EÚ. Na jedného obyvateľa Slovenska v roku 2019 pripadalo viac ako 430 kg odpadu.
Mestá a obce preto hľadajú riešenia, ako sa s rastúcim množstvom odpadu vysporiadať. Rastúce náklady na nakladanie s odpadom tlačia na zvyšovanie poplatkov od občanov a zároveň zaťažujú rozpočty samospráv, keďže mnohé samosprávy v praxi nemajú inú možnosť ako odpadové hospodárstvo dotovať z vlastných rozpočtov.
Jednou zo samospráv, ktoré sa rozhodli hľadať inovatívne riešenia, je obec Dojč. O prvé skúsenosti s množstvovým zberom odpadu sa s nami starostka obce Slavomíra Melišová podelila už v júli 2020.
Teraz sme obec navštívili, aby sme videli, ako množstvový zber, detailná evidencia a váženie odpadových nádob vyzerá v praxi.
Odpad začali vážiť
Do obce prichádzame v utorok, kedy sa v Dojči zváža zmesový komunálny odpad. Pred rodinnými domami sú vyložené odpadové nádoby. Tie sa od nádob v iných obciach líšia už na prvý pohľad: každú z nich označuje RFID elektronický čip.
Zberné nádoby na zmesový komunálny odpad Foto: Odpady-portal.sk
Na čo takéto označovanie nádob slúži? Aké údaje obec o odpadoch získava a v čom to samospráve pomáha? Odpovede sme hľadali na obecnom úrade.
„S odpadovým hospodárstvom v Dojči pracujeme už viac ako šesť rokov. V roku 2014 obyvatelia obce vyprodukovali 305 ton zmesového komunálneho odpadu a okolo tejto hranice sme sa držali do roku 2017. Odvtedy množstvo nevytriedeného odpadu v Dojči klesá,“ začína svoje rozprávanie Slavomíra Melišová, starostka obce s takmer 1 300 obyvateľmi.
V roku 2017 v Dojči začali smetiarske autá vážiť na poľnohospodárskom družstve. Hmotnosť vozidiel tu merali pred a po zbere odpadu v obci. Medzi vážením na družstve a vážením na skládke odpadov pritom zaznamenali výrazné rozdiely.
„Tieto rozdiely boli v stovkách kilogramov a pri 26 vývozoch za rok to boli celé tony. Preto sme sa rozhodli robiť ďalšie zmeny a aby sme obyvateľov viac motivovali znižovať tvorbu zmesového komunálneho odpadu, postupne sme zaviedli množstvový zber,“ vysvetľuje S. Melišová.
Starostka Slavomíra Melišová | Foto: Odpady-portal.sk
Medzičasom obec získala z Environmentálneho fondu príspevok na kompostéry pre všetky domácnosti, vďaka čomu triedenie odpadu v obci ďalej rástlo. Produkcia nevytriedeného odpadu medziročne poklesla o 20 ton.
„Biologicky rozložiteľný odpad sa nám podarilo takmer úplne odkloniť zo smetných nádob do kompostérov. Práve tomuto faktoru pripisovala pokles produkcie odpadu aj naša zberová spoločnosť, Technické služby Senica,“ pokračuje S. Melišová.
Kompostéry v obci Dojč | Foto: Odpady-portal.sk
Obyvatelia obce podľa slov starostky nerozumeli, prečo poplatky za odpad pri rastúcej miere triedenia rastú. Obec preto hľadala ďalšie možnosti ako získať lepší prehľad o nakladaní s odpadom.
„Obrátili sme sa na spoločnosť GX Solutions s potrebou mať kvalitnejšie vlastné dáta a zamerať ďalšie úsilie správnym smerom. Pomohli nám s riešením monitoringu kontajnerov, ktorým sledujeme vývozy aj produkciu odpadu. S obyvateľmi o odpadoch aktívne komunikujeme hlavne osobne, ale aj prostredníctvom obecného webu aj obecných novín a ich prístup k odpadom sa veľmi zlepšil.“
Nevytriedeného odpadu ubúda
V Dojči najprv v roku 2017 zaviedli manuálnu evidenciu vyvezených nádob. O dva roky neskôr obyvateľom obce rozdali plomby, ktorými mali označovať svoje odpadové nádoby v prípade, ak sú skutočne plné a majú sa vyviesť.
Počet vývozov aj celkové množstvo zmesového komunálneho odpadu vďaka tomu v obci klesali, avšak systém s plombami bol pre obyvateľov nekomfortný. Ďalším krokom, pre ktorý sa obec rozhodla, bolo váženie odpadu.
Obec Dojč v deň vývozu odpadu | Foto: Odpady-portal.sk
Slovenská odpadová legislatíva zatiaľ váženie odpadu zberovým spoločnostiam ani samosprávam neprikazuje, hoci novela zákona o odpadoch z roku 2019 do budúcnosti počíta s váhami v zberových vozidlách. Prečo sa v Dojči rozhodli zavádzať niečo, čo zákon zatiaľ nevyžaduje?
„Viedla nás k tomu hlavne snaha optimalizovať naše náklady na odpad. V roku 2015 sme z obecného rozpočtu doplácali na odpadové hospodárstvo 45 000 eur a pritom sme od obyvateľov na poplatkoch vybrali 18 000 eur,“ reaguje S. Melišová.
„Následne sme zvyšovali poplatky pre obyvateľov, ktoré predtým sedem rokov nerástli. Ale táto cesta nebola spravodlivá pre tých, ktorí triedili a produkovali minimum ZKO. Preto sme chceli nájsť spôsob, ako šetriť peniaze obci aj občanom. A ako sme zistili, riešenie nám môžu poskytnúť moderné technológie.“
Kým zákon od roku 2023 zavádza povinnosť váh priamo v zberových vozidlách, v Dojči sa rozhodli pre smart riešenie, a to monitoring vývozu odpadu s individuálnym vážením každej nádoby na zmesový komunálny odpad. Podľa S. Melišovej je však takýto systém podstatne adresnejší a motivuje ľudí znižovať tvorbu zmesového odpadu.
Starostka Slavomíra Melišová | Foto: Odpady-portal.sk
„Údaje o hmotnosti odpadu v jednotlivých nádobách zverejňujeme na webe obce, takže čísla majú k dispozícii aj obyvatelia. Všímajú si, koľko odpadu tvoria a koľko smetí vyhadzujú iní. Tí, ktorí triedia dôsledne, vidia, že to má zmysel,“ objasňuje starostka.
Produkcia zmesového komunálneho odpadu v obci podľa jej slov klesla z 250 ton v roku 2019 na 179,09 ton v roku 2020.
Zberné nádoby v Dojči | Foto: Odpady-portal.sk
Ako však zdôraznila, s vážením odpadu v obci začali v júni 2020, takže pokles tvorby odpadu odzrkadľuje iba druhý polrok 2020. V aktuálnom roku preto starostka očakáva ešte výraznejší pokles.
Zreteľný nárast však obec zaznamenala v triedení odpadu: kým v roku 2018 dosahovala miera vytriedenia odpadu necelých 22 %, o rok neskôr to bolo 35,5 % a v roku 2020 viac ako 58 %. „Myslím, že váženie odpadu a množstvový zber prispeli k zodpovednejšiemu správaniu Dojčanov, ktorí oceňujú, že systém je nastavený spravodlivejšie,“ teší sa starostka.
Poplatky nastavili motivačne
Očipovanie nádob RFID čipmi zabezpečila obec vo vlastnej réžii a pri nastavení systému úzko spolupracovala s dodávateľom celého riešenia. Unikátne označenie dostala každá odpadová nádoba na zmesový komunálny odpad v Dojči. Väčšie 1 100-litrové kontajnery čipmi označili len pre firmy a združenia. V prípade bytových domov, kde tieto veľké kontajnery bývali v minulosti neustále preplnené, obec prišla s iným riešením.
„V obci máme štyri bytové domy, pričom každej z domácností sme dali vlastnú odpadovú nádobu. Tým sa nám podarilo do nového systému zahrnúť aj domácnosti z bytoviek,“ vysvetľuje starostka. „Takto je systém podstatne adresnejší.“
RFID čip na zbernej nádobe | Foto: Odpady-portal.sk
Približne pol roka po zavedení evidencie a váženia odpadových nádob starostka hodnotí projekt ako úspech. „Dostavili sa jasné výsledky v číslach, nevytriedeného odpadu ubúda. Obyvatelia viac odpadu vytriedia, lebo už počítajú aj s plánovanými zbermi nevytriediteľných zložiek, akými sú napríklad nebezpečný odpad, elektroodpad, nepoužiteľné šatstvo alebo charitatívna zbierka použiteľného šatstva, ktoré obec pravidelne zabezpečuje a obyvatelia ich využívajú naplno,“ pochvaľuje si starostka.
Zostáva vám 14% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.