NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Zbieranie odpadu nemá konca. Slovenskí výskumníci chcú zmeniť správanie ľudí (VIDEO)

Cieľom nového projektu slovenských vedcov je motivovať ľudí, aby nehádzali odpad na zem. Pomôcť majú behaviorálne techniky.

voľne pohodený odpad

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Namiesto do koša na zem. Aj po rokoch osvety sa stále mnoho ľudí zbavuje svojho odpadu takýmto nešťastným spôsobom.

Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK sa preto spojila s Ústavom verejnej politiky FSEV UK v Bratislave a Behavioural Insight Teamom v Londýne v pilotnom projekte, ktorého cieľom je predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu.

Projekt identifikuje, akými behaviorálnymi technikami je možné motivovať ľudí, aby zmenili svoje správanie. Realizovať sa bude v dvoch lokalitách: v okolí Štrkoveckého jazera v Bratislave a na Námestí Sv. Rozálie v Ivanke pri Dunaji. Vyhodnotený bude v septembri 2021.

Východiská projektu dnes, 3. júna 2021, na tlačovej besede prezentovali prof. Emília Sičáková – Bebláva, riaditeľka Ústavu verejnej politiky FSEV UK, Kristína Londáková, Senio Advisor v The Behavioural Insight Team London, Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu a marketing OZV ENVI - PAK a Eva Bacigálová, dobrovoľníčka zo združenia Garbage Gang. Záznam tlačovej besedy si môžete pozrieť vo videu. 

Zbierať odpad nestačí

Iniciatív, ktoré sa venujú zberu voľne pohodeného odpadu, teda problému tzv. litteringu, je na Slovensku viacero. Stoja za nimi rôzni aktéri od samospráv, neziskových organizácií a dobrovoľníckych skupín, cez výrobcov, až po poslancov NR SR. Všetky tieto iniciatívy majú pritom rovnaký cieľ – čistejšie životné prostredie.

Na problém voľne pohodeného odpadu upozorňuje aj OZV ENVI - PAK, ktorá od roku 2019 organizuje iniciatívu Vezmi si ma. Jej cieľom nie je existujúcim iniciatívam konkurovať alebo ich nahrádzať, ale naopak podporovať ich a prepájať, aby o sebe vedeli a mohli sa vzájomne koordinovať.

Takouto iniciatívou je aj združenie dobrovoľníkov Garbage Gang, ktoré pravidelne čistí okolie Zlatých Pieskov v Bratislave.

„Voľne pohodený odpad je skutočne veľkým problémom. Vždy, keď prídeme do lesíkov okolo Zlatých Pieskov, objavíme nejaké nové miesto, ktoré je potrebné vyčistiť. Za necelý rok sme vyzbierali viac ako 600 vriec odpadu, nemá to konca, stále je tu čo zbierať,“ objasňuje situáciu Eva Bacigalová z partie dobrovoľných zberačov.

Litteringu chcú predísť

Hoci je zbieranie odpadu pohodeného v prírode či v meste dôležité, len ním sa problém nevyrieši. Treba ho riešiť systematicky a predchádzať mu. Inak povedané – motivovať ľudí, aby odpad nehádzali na zem, ale do nádob naň určených.

„Spúšťame preto unikátny projekt, ktorý spojil Slovákov z prestížneho Behavioural Insight Teamu v Londýne, slovenských výskumníkov z Ústavu verejnej politiky FSEV UK v Bratislave a nás, organizáciu zodpovednosti výrobcov ENVI - PAK,“ vysvetľuje Katarína Kretter.

„Naším cieľom je nájsť spôsoby, ako zmeniť správanie ľudí tak, aby odpad na zem neodhadzovali a celému problému tak predchádzali,“ približuje K. Kretter.

Cieľovou skupinou projektu sú návštevníci verejných priestranstiev v dvoch lokalitách, a to na bratislavskom Štrkovci a na Námestí Sv. Rozálie v Ivanke pri Dunaji.

„Vybrané boli tak, aby projekt zachytil obyvateľov mesta aj obce, keďže správanie týchto dvoch skupín, ako aj skladba odpadu, ktorý odhadzujú, môže byť rôzna. Aj túto hypotézu si radi otestujeme. V oboch lokalitách využijeme behaviorálne techniky, ktoré dané skupiny obyvateľov postrčia k zmene správania, teda k neodhodeniu odpadu na zem,“ vysvetľuje prof. Emília Sičáková - Beblavá.

Kreatívne riešenia môžu pomôcť

Ako ďalej spresňuje prof. Sičáková - Beblavá, v zahraničí aj na Slovensku sa v snahe o predchádzanie litteringu, teda voľne odhodeného odpadu, využívajú rôzne techniky.

Typickým príkladom sú „nástenky“ či informačné tabule osadené pri vstupe do lesa informujúce návštevníkov, ako dlho sa budú jednotlivé typy odpadu v prírode rozkladať, ale pracuje sa aj s tzv. gamifikáciou, poštuchnutím k ekologickému správaniu formou hry.

„Napríklad v jednej problematickej lokalite v Dánsku nakreslili na asfalt stopy vedúce k najbližšiemu smetnému košu a množstvo voľne pohodeného odpadu sa znížilo o 46 percent. Na tomto príklade vidieť, že behaviorálne techniky nemusia byť zložité, len ich treba vhodne zvoliť,“ dopĺňa Kristína Londaková z Behavioural Insight Team v Londýne.

Projekt bol spustený v júni tohto roka a trvať bude do septembra, kedy bude vyhodnotený.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Preprava odpadu po novom: Čo nás čaká a neminie? 1. časť (PRÁVNY POHĽAD)

Preprava odpadu po novom: Čo nás čaká a neminie? 1. časť (PRÁVNY POHĽAD)

Prinášame prvý z článkov Kataríny Brath Liebscherovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland, týkajúci sa Nariadenia o preprave odpadu a jeho budúcom použití v praxi.

Názor. Treba zadefinovať textilný odpad. Kľúčové je opätovné použitie

Názor. Treba zadefinovať textilný odpad. Kľúčové je opätovné použitie

Nezbierajme z obcí iba špinavý textilný odpad pohádzaný v kontajneroch a po zemi, píše Miroslava Kuchárová.

Rozhodlo, ako obce a mestá triedia odpad. Envirofond rozdelil príspevky za rok 2023

Rozhodlo, ako obce a mestá triedia odpad. Envirofond rozdelil príspevky za rok 2023

Uspelo takmer 1 600 samospráv. Najväčšie sumy zinkasovali veľké mestá, tradične sa však darilo aj obciam so zberňami a výkupňami kovov.

X
X
X
X