Výrobcovia cigariet budú zodpovedať za ohorky v uliciach

Ročne sa pri čistení ulíc v obciach a mestách Slovenska nazbiera takmer 30-tisíc ton odpadu. Lístie, zemina, posypový materiál po zime, ale aj voľne pohodený odpad. Plastové, sklenené fľaše, potravinové a iné obaly, ale aj neobalové výrobky.

Takýto odpad končí spravidla na skládke odpadov, prípadne v Bratislave a Košiciach v spaľovni. Časť voľne pohodeného odpadu pochádza od výrobcov, ktorí už sú zodpovední za zber a nakladanie s odpadom v rámci triedeného zberu.

No mali by sa podieľať aj na nákladoch za tzv. littering, čo je v súčasnoti hlavne na pleciach samosprávy. Taká je aspoň predstava Európskej komisie. Pripravovaná smernica o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie predpokladá, že od roku 2023 by takýto výrobcovia mali povinnosť hradiť náklady na odstraňovanie „ich“ výrobkov z ulíc a prírody.

Podľa prieskumu organizácie zodpovednosti výrobcov Envi-pak až 40 % obcí, s ktorými OZV-čka spolupracuje a ktoré sa do prieskumu zapojili, má problém s voľne odhodeným odpadom vo svojom území. Ide najmä o menšie obce do tisíc obyvateľov nachádzajúce sa najmä v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji.

Aj preto Envi-pack nechce čakať na iniciatívu z Bruselu, ale v mene výrobcov odštartoval vlani kampaň proti litteringu. Väčšie mestá občas riešia problém zorganizovaním upratovania, prípadne sa tejto činnosti chopia samotní obyvatelia aj za pomoci miestnych združení.

Súčasťou voľne pohodeného odpadu sú aj cigaretové ohorky. Odhaduje sa, že ako odpad na ulici končia tri zo štyroch ohorkov. Keďže cvičené vrany ani papagáje nezačnú reálne zbierať tento odpad tak skoro, EK chce ešte viac sprísniť pravidlá pre výrobcov cigariet s filtrom a prinútiť ich ku spolufinancovaniu nákladov na zber a zneškodňovanie.

Aký je rozsah litteringu na Slovensku?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.