NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Deň komunálnej techniky 2021 priniesol dve horúce témy (FOTO + VIDEO)

Zber kuchynského odpadu z domácností má zatiaľ veľmi slabé výsledky, ale riešenia existujú, hovorí Roman Malček.

Roman Malček

Roman Malček, majiteľ spoločnosti REDOX / Foto: Odpady-portal.sk

V poradí 19. ročník podujatia Deň komunálnej techniky, ktorý zorganizovala spoločnosť REDOX Slovakia 9. septembra 2021 tradične v horskom hoteli Šachtička pri Banskej Bystrici, podobne ako vlani prilákal približne 260 účastníkov z celého Slovenska.

„Okrem prezentácie zberovej techniky ľudí určite pritiahli aj dve zaujímavé témy, ktoré sú vysoko aktuálne. Jednou z nich je zber kuchynských odpadov, druhou témou je mechanicko-biologická úprava odpadov,“ priblížil Roman Malček, majiteľ spoločnosti REDOX Slovakia. 

Zber BRKO v mestách viazne

„V zbere kuchynských odpadov sme sa snažili vyhodnotiť slovenskú prax, ako to vyzerá v jednotlivých mestách a obciach, v mesiacoch júl a august, a to z hľadiska kvality a množstva kuchynského odpadu, ako aj z pohľadu ochoty obyvateľov tento odpad zbierať,“ povedal R. Malček.

Odborníci REDOX-u podľa jeho slov vyzbierali údaje z približne 80 miest, ktoré už rozbehli zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (BRKO) z domácností.

„Vyhodnotili sme to tak, že množstvá kuchynského odpadu sú veľmi nízke. Určite sa očakávali násobne väčšie,“ podotkol R. Malček. „Vychádza to veľmi málo, zatiaľ na úrovni troch až štyroch percent objemu kuchynských odpadov v pomere k zmesovému komunálnemu odpadu, pričom sa očakávalo možno 30 % alebo 40 %, v nástupe určite aspoň 20%.“

Navrhujú zmeny pravidiel pre nádoby

Nízke čísla zo zberu BRKO podľa R. Malčeka hlásia samosprávy naprieč celým Slovenskom.

„Dôvody? Neochota obyvateľov kvôli zápachu, únikom kvapalín z nádob, ktoré sú na to určené, kvôli hlodavcom, červom,“ povedal R. Malček s tým, že v letných mesiacoch situáciu zhoršovalo tiež horúce počasie, ktoré sa podpísalo pod rýchlejšiu premenu pevného skupenstva odpadu na tekuté.

Roman Malček | Foto: Odpady-portal.sk

Legislatívou stanovené spôsoby ako nakladať s kuchynským odpadom sa podľa odborníka neujali. „Pokiaľ krajina chce znížiť skládkovanie rádovo o desiatky percent, bude musieť prijať nové opatrenia,“ poznamenal R. Malček.

Za jedno z riešení, ktoré zvýši ochotu ľudí triediť odpad, považuje zapustenie odpadu pod zem, na čo môžu poslúžiť polopodzemné kontajnery. Skúsenosti miest, ktoré sa pre toto riešenie už rozhodli v prípade zmesového komunálneho odpadu, podľa R. Malčeka ukazujú, že odpad je lepšie chránený pred vplyvom letných horúčav aj zimných mrazov.

„Keď je to komfortné pri zmesovom odpade, oveľa komfortnejšie to bude pri kuchynskom odpade. Určite navrhujeme zmeny, aby sa rozšíril okruh používaných nádob, aby nešlo len o legislatívou stanovené perforované nádoby, 120, 240, 660-litrové, košíky a vedierka, ale aby to boli aj podzemné a polopodzemné kontajnery,“ doplnil R. Malček.

Mechanicko-biologická úprava bude drahá

Druhý tematický okruh tradičného podujatia spoločnosti REDOX sa týkal mechanicko-biologickej úpravy odpadov (MBÚ), ktorá je aktuálnou v súvislosti so sprísňovaním podmienok pre skládkovanie od 1. januára 2023.

„Keďže je to náročná téma a vyžaduje si viac času, procesy EIA či stavebné konania, myslíme si, že pokiaľ sa to má 1. januára 2023 naozaj spustiť, je najvyšší čas, aby samosprávy túto tému začali vážne riešiť,“ upozornil R. Malček.

Z Dňa komunálnej techniky 2021 | Foto: Odpady-portal.sk

„Pokiaľ sa naša krajina rozhodla, že nechce ísť cestou skládkovania a nechce podporovať budovanie spaľovní, mechanicko-biologická úprava je jediná cesta, i keď je najdrahšia zo všetkých možností,“ podotkol s tým, že v porovnaní so skládkovaním je MBÚ drahšia približne päťnásobne a oproti energetickému zhodnocovaniu zhruba dvojnásobne.

Z dôvodu vysokých nákladov na budovanie novej infraštruktúry je preto podľa R. Malčeka v tejto oblasti dôležitá podpora od štátu, ktorá zafinancuje zaradenia MBÚ zo štrukturálnych fondov alebo Environmentálneho fondu.

Na rozdiel od zberu kuchynského odpadu, ktorý okrem Slovenska nebol plošne zavedený v ,žiadnej inej európskej krajine, v prípade MBÚ je podľa odborníka trh na novú povinnosť technicky aj technologicky pripravený a vhodné riešenia existujú. Hlavnou bariérou je však cena.


Pozrite si fotogalériu s pripomenutím si zaujímavých momentov z podujatia:



Spoločnosť REDOX je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.


Diskusia (1)

  1. odpady@senec.sk13.09.2021 (21:08)
    Správne zavedený systém zberu odpadu z kuchyne má jednoznačne za následok 30 % poníženie množstva ZKO čo aj reálne vidíme na číslach každý mesiac v rámci nášho mesta. Systém musí byť však zavedený pre pôvodcu čo najviac komfortne a zároveň musí byť pôvodca "donútený" zapojiť sa doň. To je zase možné logicky dosiahnuť znížením frekvencie odvozu ZKO, keďže tých 30% KBRO sa predpokladá, že "vyberieme" zo zberných nádob so zmesovým komunálnym odpadom. Zber odpadu z kuchyne do polopodzemných kontajnerov (PPK) minimalizuje "vyjedačov" ( áno, nájdu sa bohužiaľ aj takí), možný zápach znížením teploty odpadu ( áno, odpad z kuchyne nevonia:) ) a možný neporiadok na stojiskách, ale je nutné doriešiť zvozovú techniku, ktorá bude vedieť tieto PPK vyvážať bez následného znečisťovania pozemných komunikácií. Momentálne sa však bohužiaľ nešťastne trvá na rovnakom systéme zberu KBRO pre všetky samosprávy, aj keď sa pôvodcovia v menšej obci správajú úplne inak ako pôvodcovia v mestách a hlavne majú aj iné možnosti ako predchádzať vzniku KBRO. A inak sa správajú aj pôvodcovia naprieč Slovenskom a možno by stálo za to, porozmýšľať nad zrušením prílohy č. 10b vykonávacej vyhlášky 371/2015 Z. z. a nechať samosprávy, nech si nastavia vlastné systémy zberu tak, aby boli čo najviac úspešné a efektívne. Ich občania im rýchlo dajú spätnú odozvu či je systém nastavený správne a mesačné evidencie im ukážu či idú správnou cestou a kde majú rezervy v nastavenom systéme. A možno by stálo za zamyslenie čo chceme na konci dňa dosiahnuť - vytriedenosť o 30% vyššiu alebo budeme trvať na zbere do perforovaných nádob? Aj keď je koncovým zariadením napr. bioplynová stanica, ktorá takú požiadavku vôbec nemá a už vôbec netrvá na kompostovateľných vreciach? V prípade kompostárne je táto požiadavka plne pochopiteľná a taktiež chápem požiadavku na kompostovateľné vrecia. Nie však v prípade BPS a na to sa už v zákone neprihliada:(...že existuje viac možností systému zberu a zhodnotenia.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Materiálová recyklácia je pekná, no nerieši problém odpadového hospodárstva, tvrdí prevádzkovateľ ZEVO

Materiálová recyklácia je pekná, no nerieši problém odpadového hospodárstva, tvrdí prevádzkovateľ ZEVO

Asi by sme nemali donekonečna hovoriť, že budeme zelení, nech to stojí čo to stojí. Lebo nakoniec to zaplatia ľudia, hovorí Iveta Jurenová zo SAKO Brno.

Nariadenie o ekodizajne – supply chain by malo zbystriť pozornosť (PRÁVNY POHĽAD)

Nariadenie o ekodizajne – supply chain by malo zbystriť pozornosť (PRÁVNY POHĽAD)

Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v decembrovom vydaní časopisu Odpadové hospodárstvo 10-12/2024 a zaoberá sa nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov.

TOP 10 najčítanejších článkov o odpadoch v roku 2024

TOP 10 najčítanejších článkov o odpadoch v roku 2024

Nestíhali ste celý rok sledovať dianie? Tu je 10 textov, ktoré by vám nemali ujsť.

X
X
X
X