Povinná úprava odpadu bude musieť čeliť aj rastúcim nákladom na energie

Od budúceho roka by mal končiť na skládkach iba upravený komunálny odpad. Teda obsah čiernych kontajnerov, ktorý prejde triediacimi linkami, drvičmi, sitami, či sušením. Predpokladá to novela zákona o odpadoch ešte z roku 2019. Povinnosť mala pôvodne začať platiť už od vlaňajška, no pre praktickú nevykonateľnosť bola vyhláškou presunutá na rok 2023.

Nejde totiž o triviálnu záležitosť. Z hľadiska investičnej a prevádzkovej náročnosti je úprava odpadu ešte zložitejší proces ako zavedenie triedenia a spracovania kuchynského odpadu. Ministerstvo životného prostredia však muselo konať a prijať legislatívu, inak Slovensku hrozili vysoké pokuty za nedodržiavanie európskej legislatívy. Existujú však aj názory, že za úpravu odpadu možno považovať aj za triedenie pri zdroji.

Hoci z legislatívy nevyplýva priama povinnosť pre prevádzkovateľov skládok ani zberové spoločnosti zaoberať sa úpravou, keďže by to malo byť záležitosťou pôvodcov odpadu, odpadárske firmy nechcú nechať “v štichu” svojich zákazníkov a partnerov.

Problém je však v tom, že nevedia, na čo presne zariadenia treba a či ich vôbec stihnú pripraviť. Niektorí dokonca spochybňujú význam mechanicko-biologickej úpravy, ktorej výsledkom bude prevažne nevyužiteľný materiál putujúci aj tak na skládku.

V článku sa dozviete:

• prečo sa mechanicko-biologická úprava odpadu považuje za najnákladnejší spôsob nakladania s odpadom,
• či je reálne, aby od budúceho roka boli linky všade pripravené,
• na aké prekážky upozorňujú odpadárske spoločnosti,
• čo je raritou vyhlášky k úprave odpadu pred skládkovaním,
• aké sú zámery pre nové MBÚ linky v niektorých mestách,
• koľko stojí klasická linka a aký je z nej úžitok,
• prečo až tri štvrtiny z takto spracovaného odpadu skončia aj tak na skládke,
• na čo upozorňujú mestá a obce a prečo požadujú odklad povinnosti.

Ľahká frakcia zmesového odpadu je vhodná na výrobu TAP pre ZEVO a cementárne. Aj tu sa však parametre v závislosti od zariadenia líšia. Spaľovne potrebujú materiál s nižšou výhrevnosťou ako cementárne. Spracovatelia odpadu však nevedia, na ktorý druh zhodnotenia odpadu sa pripraviť. Okrem toho nie je garancia odberu pre takýto materiál a možný je aj export do zahraničia.

Na ružovej perspektíve pre MBÚ linky nepridávajú ani prudko rastúce ceny energií a ďalších vstupov. Triediace linky, drviče, či kompostovacia technika sú poháňané čoraz drahšou elektrickou energiou a palivami. Prevoz odpadu najskôr mimo skládky, potom na skládku a najmä na ďalšie využitie (TAP) zvyšuje náklady na pohonné hmoty.

Otázny je tiež ekologický efekt úpravy pred skládkovaním, najmä v porovnaní s prevádzkovaním skládky s odplynením, ktorá zachytáva metán.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.