Ročne spotrebujeme asi 15 kilogramov textilu. EEA radí, ako znížiť celkovú stopu | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Ročne spotrebujeme asi 15 kilogramov textilu. EEA radí, ako znížiť celkovú stopu

Za rok 2020 to predstavuje spotrebu 6,6 milióna ton textilných výrobkov v EÚ. Problémom je environmentálna stopa aj únik mikroplastov do životného prostredia. EEA vidí riešenie v obehovosti.

Ročne spotrebujeme asi 15 kilogramov textilu. EEA radí, ako znížiť celkovú stopu

Foto: Depositphotos

Z pohľadu európskej spotreby má textil v priemere štvrtý najvyšší negatívny vplyv životného cyklu na životné prostredie. Ide zároveň o oblasť spotreby s tretím najvyšším vplyvom na využívanie vody a pôdy a piatym najvyšším vplyvom z hľadiska využívania surovín a emisií skleníkových plynov. Vyplýva to z najnovších dvoch správ, ktoré zverejnila Európska environmentálna agentúra (odkaz na obe správy nájdete na konci článku).

V článku sa dozviete:

  • aká je celková stopa produkcie a spotreby textilu,
  • ako je na tom Európa so zberom textilného odpadu,
  • ako znížiť celkovú environmentálnu stopu,
  • koľko textilných mikrovlákien sa v Európe každoročne dostane do povrchových vôd,
  • koľko ich z globálneho hľadiska prenikne do svetových oceánov,
  • aké tri postupy by mohli pomôcť. 

V prepočte na priemerného obyvateľa EÚ si ročná spotreba textilu vyžiada deväť metrov kubických vody, 400 metrov štvorcových pôdy, 391 kilogramov surovín a spôsobuje uhlíkovú stopu približne 270 kilogramov. Prevažná väčšina využívaných zdrojov a vyprodukovaných emisií však prebieha mimo Európy. 

Konferencia ODPADY 2022

Na základe údajov o výrobe a obchode (avšak bez priemyselných/technických textílií a kobercov) je celková spotreba textilu na úrovni 15 kilogramov na osobu za rok. Najvyšší podiel má bytový textil (6,1 kilogramu), oblečenie (6 kilogramov) a obuv (2,7 kilogramu).

Za rok 2020 to predstavuje celkovú spotrebu 6,6 milióna ton textilných výrobkov v rámci Únie. Tieto čísla však nie sú úplne presné, pretože sa líšia v závislosti od rôznych štúdií, pričom sa často používajú rôzne rozsahy a metódy výpočtu.

Rozličné fázy prinášajú rozdielne vplyvy

 
 

Zostáva vám 78% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Mohlo by vás zaujímať

Odmietli centrum na zhodnocovanie odpadu pod Tatrami

Odmietli centrum na zhodnocovanie odpadu pod Tatrami

Zámer spoločností SPP a Brantner na vybudovanie zariadenia na spracovanie bioodpadu narazil na odpor obyvateľov.

Pozreli sa do hnedých nádob a zanalyzovali kuchynský odpad z domácností

Pozreli sa do hnedých nádob a zanalyzovali kuchynský odpad z domácností

Väčšinu obsahu hnedých nádob tvoril kuchynský odpad. Našiel sa však i odpad zo záhrad, kompostovateľné vrecká a v menšej miere aj nerozložiteľné znečistenie.

„Superčervy“ sa živia polystyrénom. Odštartujú novú éru recyklácie?

„Superčervy“ sa živia polystyrénom. Odštartujú novú éru recyklácie?

Vedci zistili, že enzýmy v čreve larvy potemníka peruánskeho, ktorý je kŕmnym hmyzom, dokážu rozkladať polystyrén.