Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Triedený zber textilu prinesie nové povinnosti aj príležitosti. Na čo sa musí trh pripraviť?

Textilný odpad v súčasnosti na Slovensku spracovávajú dve firmy. Jedna z OZV už avizuje, že sa bude uchádzať o autorizáciu aj pre túto oblasť.

textil, odpad

Textilný odpad / Foto: NATUR-PACK

Triedený zber odpadu na Slovensku sa najneskôr o necelé tri roky rozšíri o odpad z textilu a šatstva. Ministerstvo životného prostredia spustilo prípravy novej povinnosti a pracuje aj s možnosťou, že triedený zber textilného odpadu Slovensko zavedie skôr, než to vyžaduje legislatíva EÚ.

Kľúčom k úspechu triedeného zberu textilu bude, či recyklované výrobky nájdu odbyt na trhu. V súčasnosti na Slovensku pôsobia iba dvaja recyklátori použitého textilu a šatstva. 

ASEKOL

V tomto článku sa dozviete:

  • kto má triedený zber textilu financovať,
  • aké sú súčasné kapacity na recykláciu textilu na Slovensku,
  • ktoré firmy recyklujú textil a čo z neho vyrábajú,
  • koľko textilu sa v súčasnosti darí vytriediť a koľko ho zostáva v zmesovom komunálnom odpade.

Úspech záleží od dopytu po recyklovaných výrobkoch

Triedenie a zber textilného odpadu má podľa zámerov envirorezortu spadať pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov. Znamená to, že nový systém budú financovať výrobcovia, ktorí uvádzajú textil na slovenský trh.

Takýmto spôsobom na Slovensku od roku 2016 funguje napríklad triedený zber zložiek komunálneho odpadu, akými sú plasty, papier či sklo. Kolektíve plnenie pre výrobcov prostredníctvom tzv. recyklačných poplatkov zabezpečujú organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).

OZV na svoju činnosť potrebujú autorizácie, a to osobitne každý vyhradený prúd odpadu: obaly, neobalové výrobky, elektrozariadenia, vozidlá, pneumatiky a batérie a akumulátory.

Jedna z dvojice najväčších OZV na slovenskom trhu, OZV NATUR-PACK, v tejto súvislosti už oznámila, že sa bude uchádzať autorizáciu na činnosť OZV pre textil. Prípravy na tento krok priblížila Ľubica Vargová, environmentálna konzultantka OZV NATUR-PACK, v blogovom príspevku, ako aj v podcaste, ktorý si môžete vypočuť nižšie.

„NATUR-PACK rozšírenie triedeného zberu o položku textil víta,“ hovorí Ľ. Vargová a jedným dychom však dodáva, že nastavenie podmienok na zber, triedenie a recykláciu textilu, môže nakoniec stroskotať na nedostatku záujmu o recyklovaný výrobok.

„Malú obavu máme z toho, že vytriedený textil odvážime, vykáže množstvá na štatistické účely, zhodnotíme že je finančne neefektívne ho recyklovať a v závere skončí v spaľovni alebo ešte horšie na skládke,“ vysvetľuje Ľ. Vargová.

Textil na Slovensku recyklujú dve firmy

V oblasti materiálového zhodnocovania použitého textilu a šatstva v súčasnosti na slovenskom trhu pôsobia iba dve firmy, ktoré recyklujú textilný odpad. Sú nimi senická spoločnosť SK-TEX, s.r.o. a PR Krajné, s.r.o. v myjavskom okrese.

Zástupcovia NATUR-PACK-u navštívili obe prevádzky. „Najväčší spracovateľ textilného odpadu na Slovensku SK-TEX premení 3 500 ton textílií ročne napríklad na akustické, retenčné a tepelnoizolačné dosky. Zdrojom sú mu aj textílie z domácností a šatstvo,“ približuje Ľ. Vargová.

INISOFT

„Rozhovor s riaditeľom, ktorý sa aktívne zaoberá témou recyklácie textilu 23 rokov, nám rozšíril obzor a potvrdil predpoklad nedostatku recyklačnej kapacity v danej oblasti. Ako výraznejší problém, vidí riaditeľ SK-TEX, nedostatok záujmu o samotné recyklované výrobky. Pritom napríklad expandovaný polystyrén, používaný na zatepľovanie budov, je ľahko nahraditeľný za ekologickejšiu alternatívu tepelnoizolačnej recyklovanej textilnej dosky,“ pokračuje expertka.

Recykláciou odpadového textilu a šatstva sa zaoberá aj druhá zo spomínaných firiem, PR Krajné. Do portfólia jej výrobkov patria napríklad retenčné dosky s možnosťou použitia na zelené strechy alebo ako povrch exteriérových zelených parkovacích plôch. V porovnaní s prvou menovanou firmou však PR Krajné spracováva relatívne menej textilného odpadu a vykazuje aj rádovo nižší obrat: kým tržby SK – TEX sa dlhodobo pohybujú okolo jedného milióna eur, tržby PR Krajné v posledných rokoch klesali a v roku 2020 dosiahli necelých 40 000 eur.

„Obaja spracovatelia mali výborné produkty a množstvo zaujímavých recyklačných nápadov do budúcnosti. Po vypočutí si ich názorov sme pochopili, že ich tlačí v topánke kamienok menom legislatíva. Kým nebude v stavebnom zákone striktne vyjadrené percento recyklovaných materiálov použitých pri stavbe či rekonštrukcii, nebude zabezpečený odbyt ich výrobkov na slovenskom trhu,“ uviedla Ľ. Vargová z NATUR-PACK-u.

Recyklačné kapacity chýbajú, pripúšťa MŽP

Nedostatok recyklačných kapacít pre textilný odpad si uvedomuje aj envirorezort. Minister Ján Budaj hovorí, že využitie pre odpadový textil vidí najmä pri výrobe tepelnoizolačných materiálov a v spolupráci s rezortom hospodárstva chce podporiť inovatívne riešenia na trhu.

O potrebe nových kapacít na spracovanie odpadu zo šatstva a textilu sa zmieňuje tiež Program odpadového hospodárstva na roky 2021 – 2025, základný strategický plán envirorezortu pre oblasť odpadov v aktuálnom období. 

 
 

Zostáva vám 30% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Švajčiarsko odmietlo povinné zálohy za nápojové obaly

Švajčiarsko odmietlo povinné zálohy za nápojové obaly

Národná rada vo Švajčiarsku pri svojom hlasovaní dňa 17.4.2013 zamietla návrh na povinné zálohovanie obalov zo skla, hliníka a PET. Podľa jej názoru by to znamenal krok späť v súčasnom úspešnom systéme recyklácie týchto odpadov vo Švajčiarsku.

Ján Chovanec: ZEVO si poradí bez MBÚ linky, opačne to nejde

Ján Chovanec: ZEVO si poradí bez MBÚ linky, opačne to nejde

Ak chceme kapacity na úpravu odpadu, nemôžeme zabúdať na energetické zhodnotenie. Inak sa môže na Slovensku zopakovať slovinský scenár, upozorňuje zástupca odpadového priemyslu.

Najjednoduchšie MBÚ linky veľa benefitov neprinesú, vraví expert

Najjednoduchšie MBÚ linky veľa benefitov neprinesú, vraví expert

Komplexný systém úpravy odpadu je investične náročný, no je to najekologickejšie a prevádzkovo efektívne riešenie, myslí si P. Pajerchin z CEBZ.