Triedený zber textilu prinesie nové povinnosti aj príležitosti. Na čo sa musí trh pripraviť?

Triedený zber odpadu na Slovensku sa najneskôr o necelé tri roky rozšíri o odpad z textilu a šatstva. Ministerstvo životného prostredia spustilo prípravy novej povinnosti a pracuje aj s možnosťou, že triedený zber textilného odpadu Slovensko zavedie skôr, než to vyžaduje legislatíva EÚ.

Kľúčom k úspechu triedeného zberu textilu bude, či recyklované výrobky nájdu odbyt na trhu. V súčasnosti na Slovensku pôsobia iba dvaja recyklátori použitého textilu a šatstva. 

V tomto článku sa dozviete:

• kto má triedený zber textilu financovať,
• aké sú súčasné kapacity na recykláciu textilu na Slovensku,
• ktoré firmy recyklujú textil a čo z neho vyrábajú,
• koľko textilu sa v súčasnosti darí vytriediť a koľko ho zostáva v zmesovom komunálnom odpade.

Úspech záleží od dopytu po recyklovaných výrobkoch

Triedenie a zber textilného odpadu má podľa zámerov envirorezortu spadať pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov. Znamená to, že nový systém budú financovať výrobcovia, ktorí uvádzajú textil na slovenský trh.

Takýmto spôsobom na Slovensku od roku 2016 funguje napríklad triedený zber zložiek komunálneho odpadu, akými sú plasty, papier či sklo. Kolektíve plnenie pre výrobcov prostredníctvom tzv. recyklačných poplatkov zabezpečujú organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).

OZV na svoju činnosť potrebujú autorizácie, a to osobitne každý vyhradený prúd odpadu: obaly, neobalové výrobky, elektrozariadenia, vozidlá, pneumatiky a batérie a akumulátory.

Jedna z dvojice najväčších OZV na slovenskom trhu, OZV NATUR-PACK, v tejto súvislosti už oznámila, že sa bude uchádzať autorizáciu na činnosť OZV pre textil. Prípravy na tento krok priblížila Ľubica Vargová, environmentálna konzultantka OZV NATUR-PACK, v blogovom príspevku, ako aj v podcaste, ktorý si môžete vypočuť nižšie.

„NATUR-PACK rozšírenie triedeného zberu o položku textil víta,“ hovorí Ľ. Vargová a jedným dychom však dodáva, že nastavenie podmienok na zber, triedenie a recykláciu textilu, môže nakoniec stroskotať na nedostatku záujmu o recyklovaný výrobok.

„Malú obavu máme z toho, že vytriedený textil odvážime, vykáže množstvá na štatistické účely, zhodnotíme že je finančne neefektívne ho recyklovať a v závere skončí v spaľovni alebo ešte horšie na skládke,“ vysvetľuje Ľ. Vargová.

Textil na Slovensku recyklujú dve firmy

V oblasti materiálového zhodnocovania použitého textilu a šatstva v súčasnosti na slovenskom trhu pôsobia iba dve firmy, ktoré recyklujú textilný odpad. Sú nimi senická spoločnosť SK-TEX, s.r.o. a PR Krajné, s.r.o. v myjavskom okrese.

Zástupcovia NATUR-PACK-u navštívili obe prevádzky. „Najväčší spracovateľ textilného odpadu na Slovensku SK-TEX premení 3 500 ton textílií ročne napríklad na akustické, retenčné a tepelnoizolačné dosky. Zdrojom sú mu aj textílie z domácností a šatstvo,“ približuje Ľ. Vargová.

„Rozhovor s riaditeľom, ktorý sa aktívne zaoberá témou recyklácie textilu 23 rokov, nám rozšíril obzor a potvrdil predpoklad nedostatku recyklačnej kapacity v danej oblasti. Ako výraznejší problém, vidí riaditeľ SK-TEX, nedostatok záujmu o samotné recyklované výrobky. Pritom napríklad expandovaný polystyrén, používaný na zatepľovanie budov, je ľahko nahraditeľný za ekologickejšiu alternatívu tepelnoizolačnej recyklovanej textilnej dosky,“ pokračuje expertka.

Recykláciou odpadového textilu a šatstva sa zaoberá aj druhá zo spomínaných firiem, PR Krajné. Do portfólia jej výrobkov patria napríklad retenčné dosky s možnosťou použitia na zelené strechy alebo ako povrch exteriérových zelených parkovacích plôch. V porovnaní s prvou menovanou firmou však PR Krajné spracováva relatívne menej textilného odpadu a vykazuje aj rádovo nižší obrat: kým tržby SK – TEX sa dlhodobo pohybujú okolo jedného milióna eur, tržby PR Krajné v posledných rokoch klesali a v roku 2020 dosiahli necelých 40 000 eur.

„Obaja spracovatelia mali výborné produkty a množstvo zaujímavých recyklačných nápadov do budúcnosti. Po vypočutí si ich názorov sme pochopili, že ich tlačí v topánke kamienok menom legislatíva. Kým nebude v stavebnom zákone striktne vyjadrené percento recyklovaných materiálov použitých pri stavbe či rekonštrukcii, nebude zabezpečený odbyt ich výrobkov na slovenskom trhu,“ uviedla Ľ. Vargová z NATUR-PACK-u.

Recyklačné kapacity chýbajú, pripúšťa MŽP

Nedostatok recyklačných kapacít pre textilný odpad si uvedomuje aj envirorezort. Minister Ján Budaj hovorí, že využitie pre odpadový textil vidí najmä pri výrobe tepelnoizolačných materiálov a v spolupráci s rezortom hospodárstva chce podporiť inovatívne riešenia na trhu.

O potrebe nových kapacít na spracovanie odpadu zo šatstva a textilu sa zmieňuje tiež Program odpadového hospodárstva na roky 2021 – 2025, základný strategický plán envirorezortu pre oblasť odpadov v aktuálnom období. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.