Na riešenie envirozáťaží majú ísť stovky miliónov eur, rizikových lokalít je veľa | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Na riešenie envirozáťaží majú ísť stovky miliónov eur, rizikových lokalít je veľa

V predchádzajúcom období však čerpanie eurofondov viazlo.

environmentálna záťaž

Foto: Depositphotos

Do roku 2027 by mali poputovať stovky miliónov eur do riešenia environmentálnych záťaží. Väčšina prostriedkov bude dostupná z eurofondov, časť z nich však bude smerovať aj zo štátneho rozpočtu. Do vyčlenenej sumy však nie je započítaných niekoľko sanačných lokalít, v prípade ktorých nemáme k dispozícii presný odhad finančných nákladov potrebných na realizáciu sanácií.

Vyplýva to zo Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží (2022 – 2027), ktorý Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku).

Pripomienkovať je možné do 20. apríla. Envirorezort odôvodňuje skrátené MPK tým, že má nedostatok času na zapracovanie pripomienok či rozporových konaní, keďže termín predloženia materiálu na rokovanie vlády je do 30. apríla.

V článku sa dozviete:

  • čo obsahuje štátny program sanácie envirozážaží,
  • koľko problémových lokalít štát eviduje,
  • aký podiel predstavujú pravdepodobné envirozáťaže,
  • aký segment má najväčší podiel na tvorbe envirozáťaží,
  • koľko lokalít je podľa MŽP rizikových,
  • aký objem prostriedkov má poputovať do riešenia envirozáťaží,
  • ktoré problémové lokality nemajú presne kvantifikované náklady na riešenie EZ,
  • aký problém bol v minulosti s čerpaním eurofondov v tejto oblasti.

Štátny program sanácie environmentálnych záťaží určuje rámcové úlohy na postupné znižovanie negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží na ľudské zdravie a životné prostredie.

Zároveň stanovuje priority, ciele a programové opatrenia a definuje časový a vecný harmonogram realizácie opatrení na obdobie rokov 2022 až 2027.

Dokument takisto obsahuje zoznamy najrizikovejších lokalít, ktoré sú navrhnuté na riešenie z hľadiska potreby geologického prieskumu, monitoringu alebo sanácie environmentálnych záťaží.

Podľa ministerstva budú hlavné aktivity programu zabezpečené v rokoch 2022 a 2023 z Operačného programu Kvalita životného prostredia, pričom neskôr je do roku 2029 plánované aj zabezpečenie z pripravovaného Operačného programu Slovensko. Súčasťou bude aj spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu.

Najviac evidovaných lokalít tvoria pravdepodobné envirozáťaže

V roku 2021 bolo v Informačnom systéme environmentálnych záťaží (IS EZ) 1 793 evidovaných lokalít, pričom v časti A (pravdepodobné environmentálne záťaže) bolo evidovaných 879 lokalít, v časti B (potvrdené environmentálne záťaže) 323 lokalít a časti C (sanované a rekultivované lokality) 818 lokalít. Pravdepodobné envirozáťaže teda tvoria najväčší počet zo všetkých evidovaných lokalít v rámci IS EZ.

Najviac potvrdených environmentálnych záťaží (48) je v Banskobystrickom kraji. Najväčší počet pravdepodobných envirozáťaží (191) je zase v Prešovskom kraji. V Prešovskom kraji je zároveň aj celková situácia najproblematickejšia, keďže je tu v súhrne evidovaných najviac potvrdených a pravdepodobných envirozáťaží. Len mierne nižšie čísla dosahuje Banskobystrický kraj.

Problémom sú skládky odpadu

Na tvorbe pravdepodobných envirozáťaží majú najväčší podiel skládky odpadov a odkaliská (až 53 %). V tejto sfére sú najväčším problémom najmä skládky komunálneho odpadu. Nemalý podiel však má aj poľnohospodárska výroba (13 %), priemyselná výroba (9 %), skladovanie a distribúcia tovarov (9 %) a ťažba nerastných surovín (8 %).

V porovnaní s rokom 2015 vzrástol počet potvrdených envirozáťaží o 44 lokalít. Aj v tomto prípade majú na ich tvorbe najväčší vplyv zariadenia na nakladanie s odpadmi (33 %), ale aj priemyselná výroba (28 %). V porovnaní s rokom 2015 vzrástol počet sanovaných lokalít o 34 lokalít.

Stovky rizikových lokalít

MŽP si v štátnom programe stanovilo päť hlavných cieľov do roku 2027. Má ísť o zlepšenie manažmentu environmentálnych záťaží, identifikáciu a geologický prieskum pravdepodobných environmentálnych záťaží, podrobný geologický prieskum životného prostredia environmentálnych záťaží, sanáciu environmentálnych záťaží a ich následné monitorovanie.

Štát pritom identifikoval až 103 najrizikovejších lokalít z hľadiska potreby realizácie geologického prieskumu envirozáťaží a potreby vypracovania analýzy rizika.

V prípade potvrdenia znečistenia budú vybrané lokality odporúčané na sanáciu, avšak v závislosti od disponibilných zdrojov. Niektoré z nich sú už riešené v rámci projektu geologickej úlohy „Geologický prieskum vybraných pravdepodobných environmentálnych záťaží (2)“, ktorý sa realizoval zo zdrojov OP KŽP s ukončením v tomto roku.

V rámci najrizikovejších lokalít z hľadiska potreby realizácie sanácie environmentálnych záťaží je identifikovaných 107 území.

 
 

Zostáva vám 40% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Odmietli centrum na zhodnocovanie odpadu pod Tatrami

Odmietli centrum na zhodnocovanie odpadu pod Tatrami

Zámer spoločností SPP a Brantner na vybudovanie zariadenia na spracovanie bioodpadu narazil na odpor obyvateľov.

Pozreli sa do hnedých nádob a zanalyzovali kuchynský odpad z domácností

Pozreli sa do hnedých nádob a zanalyzovali kuchynský odpad z domácností

Väčšinu obsahu hnedých nádob tvoril kuchynský odpad. Našiel sa však i odpad zo záhrad, kompostovateľné vrecká a v menšej miere aj nerozložiteľné znečistenie.

„Superčervy“ sa živia polystyrénom. Odštartujú novú éru recyklácie?

„Superčervy“ sa živia polystyrénom. Odštartujú novú éru recyklácie?

Vedci zistili, že enzýmy v čreve larvy potemníka peruánskeho, ktorý je kŕmnym hmyzom, dokážu rozkladať polystyrén.