Kapacity liniek pre úpravu odpadu sú dnes iba teoretické čísla, vraví expert | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Kapacity liniek pre úpravu odpadu sú dnes iba teoretické čísla, vraví expert

Mechanicko-biologická úprava odpadu a tuhé alternatívne palivá v priemysle sa v Rakúsku príliš nevyužívajú.

Alois Studenic

Alois Studenic | Foto: Odpady-portal.sk

Aj odpadové hospodárstvo v Česku, podobne ako na Slovensku, musí riešiť spôsoby odkláňania recyklovateľnej časti zo zmesového komunálneho odpadu. A tiež, čo s nerecyklovateľnou zložkou.

O význame mechanicko-biologickej úpravy, uplatnení tuhých alternatívnych palív, či chýbajúcich informáciach o reálnych tokoch odpadu hovoril na konferencii "Dni teplárenstva a energetiky" Alois Studenic zo spoločnosti EUCS Ingenieurbüro GmbH.

V Česku sa v súčasnosti produkuje zhruba šesť miliónov ton komunálneho odpadu ročne. Pri želanej miere separácie na úrovni 60 % do pár rokov by to znamenalo, že materiálovo by sa malo zhodnotiť 2,7 mil. ton odpadu.  

V článku sa dozviete:

  • aká by mala byť celková kapacita triediacich liniek MBÚ v ČR pri 70 % zhodnocovaní odpadov,
  • ako súvisia kapacity a technológie zariadení s recyklovateľnosťou produktov,
  • aká časť z nerecyklovateľného odpadu sa môže uplatniť ako TAP,
  • prečo tuhé alternatívne palivá nie sú rozšíreným spôsobom úpravy odpadu v Rakúsku,
  • ako veľký je potenciál ZEVO zariadení v Česku a koľko by podľa experta stála ich výstavba,
  • či existujú údaje o využívaní odpadu z triedenia,

“To je však iba teória. Pretože závisí od kvality separovaného zberu. Čím viac sa bude odkláňať od zmesového odpadu a triediť, tým väčší bude podiel tzv. výmetov. Počítajme teda s tým, že minimálne 10 % zo 6 mil. ton je materiálovo nevyužiteľný odpad,” odhaduje.

A. Studenic má skúsenosti s rakúskym odpadovým hospodárstvom a projektoval aj niekoľko ZEVO zariadení v Česku. “Stále tu máme zhruba jednu tonu nevyužiteľného odpadu, s ktorým nevieme, čo sa deje. Odpoveď som nenašiel ani v oficiálnych údajoch.”

Kvantita vs. kvalita

“Existujú kapacity triediacich liniek pre mechanickú úpravu, ktoré by mali spracovať tri milióny ton odpadu? Sú to obrovské investície, ktoré treba realizovať. A momentálne iba teoretické čísla. Pri 70 % odpadu na zhodnotenie (s cieľom dosiahnuť 60 % recykláciu) bude kvalita takejto úpravy nedostatočná.

“Aká je správna cesta? Ideme do kvantity, alebo kvality? Myslím si, že bude závisieť od zapojenia priemyslu do cirkulárnej ekonomiky. Ak sa podarí vyrábať recyklovateľné produkty, nie je problém navýšiť aj kvantitu. Ale ak produkty ostanú nerecyklovateľné, bude treba zvyšovať kvalitu a nasadiť high-tech zariadenia, aby mal separovaný zber význam. Keď už za to platíme, chceme za to aj niečo mať.”

Z 1,2 milióna ton výmetov bude TAP tvoriť podľa neho 10, možno 20 %. “Čiže ostáva stále milión ton odpadu, ktorý nikto nechce a nesmie ísť ani na skládku. Spoluspaľovanie je nebezpečné pre riziko poškodenia kotla. Zastávam názor, že je to iba zmiešavanie škodlivín, aby sa dosiahli predpísané emisie. V niektorých prípadoch ide o kamufláž.”

TAP nie je v Rakúsku bežným výstupom

Mechanická úprava odpadu má spočívať vo vyseparovaní kovov a materiálu pre TAP. Podiel alternatívnych palív však bude menší ako polovica celkového objemu odpadu na vstupe. Zhruba rovnaká časť pôjde na skládku.

“Proces sa bude v praxi nastavovať tak, aby išlo čo najviac odpadu na skládku, pretože to je najlacnejší spôsob. Ale to neznamená, že to bude možné. Sú predpisy o maximálnej výhrevnosti a respiračnom koeficiente. Otázka je, či existujú kontrolné mechanizmy.”

Hoci sú TAP-y určené na spoluspaľovanie, v rakúskom priemysle to nie je bežné. Pre linky mechanicko-biologickej úpravy, ktoré by pripravovali odpad pre fluidné kotly, vraj nie je príliš potenciál ani priestor, keďže tu existuje 13 zariadení na tepelné zhodnocovanie odpadov.

“Multipalivový kotol je rozprávka. Buď máte kotol na uhlie, alebo na biomasu, alebo na určité typy odpadov,” vraví. V kotloch ako takých však problém nevidí, keďže obsahujú množstvo technológií na čistenie spalín.

 
 

Zostáva vám 27% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (1)

  1. info@odpadovyhospodar.sk04.05.2022 (10:52)
    multipalivový kotol je rozprávka - citujem z článku. ty kokos, v tom sa už ani divá sviňa nevyzná. Veď multipalivový kotol by chceli inštalovať štátne teplárne na Slovensku - tak ako prezentoval zástupca teplární na konferencii v jasnej

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Názor. Druhotné palivá sú environmentálne výhodné riešenie, zakazovať ich je nezmysel

Názor. Druhotné palivá sú environmentálne výhodné riešenie, zakazovať ich je nezmysel

Zákaz druhotných palív povedie k opätovnému zvýšeniu skládkovania, píše riaditeľ Únie spracovateľov zmesového plastového odpadu Vladimír Daniška.

Niet inej cesty, než riadenie triediť materiály pri demoláciách, tvrdí predstaviteľka MPO ČR

Niet inej cesty, než riadenie triediť materiály pri demoláciách, tvrdí predstaviteľka MPO ČR

Riadené triedenie odpadu pri demoláciách a dekonštrukciách zvyšuje náklady stavebníkov, ceny primárnych surovín však rastú a ich dostupnosť sa zhoršuje, hovorí Pavlína Kulhánková.

Modernizovaná spaľovňa v Bratislave prinesie viaceré benefity. OLO chce nulové skládkovanie

Modernizovaná spaľovňa v Bratislave prinesie viaceré benefity. OLO chce nulové skládkovanie

Podnik chce modernizáciou dosiahnuť aj maximálnu možnú energetickú účinnosť.