Podľa Kamila Potomu prináša zavádzanie mechanicko-biologickej úpravy komunálneho odpadu viaceré výzvy. Odborník napríklad aktuálne nevidí potenciál na uplatnenie nadsitnej frakcie.
O vyše roka čaká slovenské odpadové hospodárstvo veľká zmena, ktorou je zákaz ukladania neupraveného odpadu na skládky. Výstavba zariadení na mechanicko-biologickú úpravu odpadov (MBÚ) však bude predstavovať zásadný zásah do systému odpadového hospodárstva v krajine. Trh reálne nevie, ako naložiť s takzvanou nadsitnou frakciou z procesu tejto úpravy.
Dôležitým míľnikom má byť aj rok 2027, keď bude legislatíva pripúšťať skládkovanie výstupov z úpravy odpadov len vtedy, ak dosiahnu výhrevnosť materiálu v sušine pod stanovenú hodnotu. Vzhľadom na obmedzené zhodnocovacie kapacity na Slovensku sa môže teda stať, že o niekoľko rokov nám nezostane nič iné, len exportovať odpad do zahraničia.
O praktických výzvach, ktoré súvisia so spomínanými legislatívnymi zmenami, hovoril na odbornej konferencii Odpadové hospodárstvo 2021 Kamil Potoma, vedúci oddelenia rozvojových aktivít spoločnosti Marius Pedersen.
V článku sa dozviete:
- čo sa dá robiť s výstupmi z mechanicko-biologickej úpravy odpadu,
- či má ťažká frakcia nejaké využitie v praxi,
- aký potenciál na Slovensku má využitie nadsitnej frakcie,
- aké sú hlavné výzvy spojené s úpravou odpadu,
- prečo by centralizované MBÚ neboli na Slovensku vhodným riešením,
- prečo v skutočnosti MBÚ nemusí redukovať environmentálne vplyvy odplynenej skládky,
- ako ďalej so skládkovaním po roku 2027.
Problematika úpravy odpadov bola naštartovaná známym rozsudkom Malagrotta. Podľa K. Potomu samotný rozsudok poskytuje niekoľko interpretácií, čo táto úprava vlastne predstavuje a nemusí nutne znamenať plošnú výstavbu liniek na MBÚ.
Návrh novely zákona, ktorý riešil zákaz skládkovania neupraveného odpadu, prišiel v roku 2019. Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) naň rýchlo zareagovala a poslala Ministerstvu životného prostredia SR list, v ktorom mu vyargumentovala svoj postoj.
„Vyzývali sme v ňom ministerstvo, aby sme nemuseli investovať do mechanicko-biologickej úpravy. Radšej nás donúťte investovať do energetického zhodnocovania, do recyklačných zariadení, do intenzívnejšieho triedenia, ale nie do MBÚ,“ konštatuje s tým, že aj takýmito spôsobmi by bolo možné plniť európsky predpis o zákaze skládkovania neupraveného odpadu.
Podľa K. Potomu to však ani samotné ministerstvo nemalo jednoduché.
„Hrozil tam náhle infringement. Bolo nutné rýchlo pripraviť legislatívu a rýchlo konať, lebo v opačnom prípade by Slovensku hrozili miliónové pokuty,“ hovorí.

Novela zákona bola prijatá koncom roku 2019. Keďže účinnosť sa v realite nedala naplniť, neskôr vyšla aj vyhláška s posunom na rok 2023.
„My v Marius Pedersen sme zvažovali, či vôbec do tej úpravy ísť, nebolo to ľahké rozhodovanie, nebola legislatíva. Ja si to vysvetľujem tak, že ani zberovky, ani skládky sa pripravovať nemusia. Problém má pôvodca odpadov. Samozrejme, my sme sa rozhodli, že to nenecháme na zákazníkov, lebo je to šialene komplikovaná problematika,“ objasňuje K. Potoma.
Zároveň dodáva, že spoločnosť sa napriek chýbajúcej legislatíve a celkovej neistote pustila v júni minulého roka do procesov EIA. Niektoré pritom bežia doteraz.
„Čiže aj keď sme začali, stále nie sme na konci. Takže ak niekto začne až teraz, nemá šancu ten dvadsiaty tretí rok stihnúť,“ zdôrazňuje ďalej.
Ťažká frakcia patrí len na skládku
Výstupom z MBÚ sú vždy dve frakcie – ľahká a ťažká. „Môžete tie dve frakcie deliť na ďalšie menšie hromady, môžete z toho dostať pár percent kovov, ale nič viac, žiadne recykláty, tým som si istý,“ vysvetľuje K. Potoma.
Ťažká frakcia nemá absolútne žiadne využitie. „Vieme to zastabilizovať, vieme zredukovať objem vypúšťaného metánu na skládkach, ale nič iné. Ak niekto bude tvrdiť, že z toho urobí rekultivačné vrstvy a šedý kompost, nesmieme to dovoliť, lebo táto časť patrí na skládku pod tesniacu fóliu, nikam inam,“ dodáva.
Ľahká frakcia je určená na R1. Základným problémom je, že R1 na Slovensku nie je. „Môžeme to expedovať do zahraničia, aby tá MBÚ vôbec dávala zmysel, ale zase poďme späť do krutej reality slovenského odpadového hospodárstva – urobíme dve frakcie a tie pôjdu na skládku, naozaj ich nemáme kam dať,“ konštatuje.

Marius Pedersen prijíma na svoje skládky 250-tisíc ton odpadov ročne. „Ak z toho ja urobím len 50 % ľahkej frakcie, tak som vlastne zaplnil kompletne cementárne,“ hovorí K. Potoma.
Aktuálne nevieme naplánovať, čo robiť s nadsitnou frakciou
Zostáva vám 58% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.