Recyklačné poplatky musia byť fér, postup časti OZV vyvoláva otázky (pohľad právnika) | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Recyklačné poplatky musia byť fér, postup niektorých OZV vyvoláva otázky (pohľad právnika)

Porušenie zákazu diskriminácie pritom predstavuje podľa zákona o odpadoch správny delikt OZV, píšu advokáti kancelárie TaylorWessing.

recyklačné poplatky

Foto: Depositphotos

  • Publicistika |  13.05.2022 |  Ján Lazur, Zoltán Nagy

Na slovenskom trhu odpadového hospodárstva pôsobí niekoľko organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Hoci ide o regulované trhové prostredie, medzi jednotlivými OZV prebiehajú pomerne dynamické konkurenčné a akvizičné snahy o získanie zákazníkov – výrobcov vyhradených výrobkov.

Z pohľadu informácií z trhu sa javí, že viaceré OZV v snahe získať do zmluvného vzťahu ďalších výrobcov, sa až „predháňajú“ v znižovaní ponúkaných sadzieb najmä pri obaloch a neobalových výrobkov platných pre rok 2022. Pri takýchto výrazne znížených sadzbách však už vystupuje do popredia otázka toho, či sú tieto sadzby kompatibilné s reálnymi nákladmi, ktoré musia OZV vynaložiť na nakladanie s odpadmi podľa zákonných pravidiel a či sú kompatibilné so zákonným princípom nediskriminácie.

V rámci tohto príspevku poukážeme na dôvody, prečo môže byť snaha OZV o znižovanie poplatkov v individuálnych prípadoch výrobcov (napríklad ponúkanie nižších sadzieb mimo cenníka vybraným výrobcom) problematická aj z hľadiska zákona č 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov (zákon o odpadoch).

Znižovanie poplatkov z pohľadu OZV v kontexte možného porušenia princípu nediskriminácie

V súlade s § 28 ods. 4 písm. b) zákona o odpadoch je OZV povinná uzavrieť zmluvu o plnení vyhradených povinností s výrobcom za nediskriminačných podmienok. Podľa tohto ustanovenia by teda OZV mala uzatvárať zmluvy s výrobcom na nediskriminačnom základe, avšak zákon o odpadoch bližšie nešpecifikuje, akým spôsobom má jednotlivá OZV k uzatvoreniu zmlúv s výrobcami pristupovať tak, aby bola naplnená podmienka nediskriminácie jednotlivých výrobcov.

Podľa § 28 ods, 4 písm. ac) zákona o odpadoch je OZV povinná zverejniť na svojom webovom sídle vzor zmluvy a jednotný cenník za plnenie povinností ako aj jeho zmeny.

Z judikatúry Ústavného súdu SR k problematike diskriminácie možno poukázať na výklad, podľa ktorého by sa za diskriminačný postup mal považovať taký, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto odchylný postup nie je možné rozumne odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve zvoleným riešením. [1]

Zo zásady zákazu diskriminácie vo všeobecnosti vyplýva požiadavka na odstránenie neodôvodnených rozdielov, pričom každé rozhodnutie zavádzajúce rozdielne zaobchádzanie by malo byť podložené objektívnymi a racionálnymi dôvodmi. Zákaz diskriminácie teda vylučuje svojvôľu. [2] 

Z uvedeného ustanovenia zákona o odpadoch teda vyplýva, že zákon o odpadoch v zásade neumožňuje, aby OZV uzatvárala zmluvy o plnení vyhradených povinností s výrobcami tak, že ceny za plnenie vyhradených povinností za rovnakú komoditu budú pre rôznych a porovnateľných výrobcov rozdielne (napríklad, OZV ponúkne novým klientom – výrobcom nižšie sadzby v porovnaní s existujúcimi zazmluvnenými klientmi, prípadne v porovnaní s platným cenníkom OZV).

Máme pritom na mysli prípady, keď je hlavným cieľom ponúknutia inej (nižšej) sadzby akvizícia nového zákazníka, pričom zníženie sadzby nepredstavuje logické kroky OZV na zabezpečenie funkčného systému nakladania s odpadmi a plnenia vyhradených povinností OZV.

Porušenie zákazu diskriminácie pritom predstavuje podľa zákona o odpadoch správny delikt OZV, ktorý môže byť sankcionovaný pokutou od 1 200 eur do 120 000 eur. Aj napriek tomu, že stanovovanie ponúkaných sadzieb predstavuje komplexnú problematiku, sme presvedčení o tom, že orgány dozoru nemôžu rezignovať na svoju nezastupiteľnú úlohu strážcu systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Práve neodôvodnené stanovovanie rozdielnych sadzieb pritom aktuálne vnímame ako jeden z negatívnych prvkov, ktoré vo svojich dôsledkoch pôsobia výrazne erodujúco na celý systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov a vo viacerých prípadoch ide o konanie, ktoré je s najväčšou pravdepodobnosťou v rozpore so zákonom o odpadoch.

V tejto súvislosti vyvstáva nevyhnutne aj otázka toho, či môže v dôsledku dohodnutia neprimerane nízkej sadzby za plnenie vyhradených povinností OZV vzniknúť zodpovednosť za správny delikt aj na strane výrobcu? Táto otázka je akcentovaná aj tým, že pri rozdielne zazmluvňovaných sadzbách recyklačných poplatkov tou istou OZV vznikajú fakticky viaceré „cenové kategórie“ výrobcov.

Práve uplatňovanie zákonného princípu nediskriminácie previazané s povinnosťou znášať skutočné náklady triedeného zberu malo takýmto nesystémovým situáciám predísť. Vychýlenie ktoréhokoľvek z týchto dvoch nosných prvkov systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov pritom vedie k narušenia stability a ohrozeniu celého systému.

Zníženie poplatkov z pohľadu výrobcu

Ak výrobca vyhradeného výrobku uzatvorí s OZV dohodu o sadzbe (v rámci zmluvy o plnení vyhradených povinností), ktorá je znížená oproti štandardným cenníkovým sadzbám OZV a nezodpovedá ani reálnym nákladom, ktoré má s nakladaním s odpadmi samotná OZV, porušenia ustanovení zákona o odpadoch sa môže dopustiť aj výrobca.

Výrobca v rámci svojej rozšírenej zodpovednosti znáša všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu. [3]

Základnou povinnosťou výrobcu vyhradeného výrobku je teda priebežne financovať náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením a recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu z obce.

Následne, ak výrobca vyhradených výrobkov, ktorý si plní svoje výhradné povinnosti kolektívne prostredníctvom OZV, je povinný tejto OZV uhradiť skutočné náklady, po odpočítaní výnosov z uhrádzaného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, vzniknuté zo zabezpečenia zberu, prepravy, prípravy na opätovné použitie, zhodnotenia, recyklácie, spracovania a zneškodnenia oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu z jeho výrobkov. [4]

To znamená, že poplatok klienta – výrobcu vyhradeného výrobku za služby OZV má byť vypočítaný ako súčin množstva vyhradeného výrobku uvedeného na trh jednotlivým výrobcom v určitom časovom období a sadzby pre konkrétnu komoditu stanovenú cenníkom OZV – tzv. recyklačného poplatku. Výška recyklačného poplatku by mala reflektovať reálne potreby financovania triedeného zberu vyhradených prúdov odpadov tak, aby boli zabezpečené ciele a limity vyžadované zákonom o odpadoch. [5]

Ak sa OZV dohodne na nižšej sadzbe recyklačného poplatku s výrobcom individuálne, nielenže zo strany OZV môže dôjsť k porušeniu zákazu diskriminácie, ale môže dôjsť aj k situácii, v ktorej OZV nie je schopná financovať riadne plnenie svojich zákonných povinností, a to najmä plnenie záväzných cieľov triedeného zberu.

Ak však neplní svoje povinnosti OZV, neplní ich ani takto zastúpený výrobca. Poplatok, ktorý výrobca uhrádza OZV má totiž zohľadňovať skutočné náklady, ktoré má OZV s nakladaním s vyhradeným prúdom odpadu. Pokiaľ teda OZV „umelo“ zníži určenú sadzbu recyklačného poplatku, výrobca sa v dôsledku toho dostane do situácie, v ktorej môže uhrádzať poplatky OZV v sume nižšej, než sú skutočné výdavky OZV na nakladanie s dotknutým prúdom odpadov, a teda v sume nižšej, než je podiel tohto výrobcu na tvorbe vyhradeného prúdu odpadov.

V uvedenej situácii tak výrobca uhradí OZV sumu, ktorá je nižšia než sú skutočné náklady OZV na zabezpečenie nakladania s týmto odpadom (to znamená, že poplatok dohodnutý s OZV nepostačuje na zabezpečenie spracovania odpadu, ktorý výrobca umiestnil na trh).Na konci tohto reťazca potom v systéme odpadového hospodárstva chýbajú financie, ktoré mali byť vybrané od výrobcu a ktorými by OZV mali pokryť nakladanie s vyhradenými prúdmi odpadov tak, aby bolo možné naplniť záväzky zákona o odpadoch.

V praxi sa pritom výška nákladov OZV odvíja od cien, na ktorých sa dohodla OZV s príslušnou zberovou spoločnosťou. Ak v úsilí dosiahnuť čo najnižšiu cenu vyjedná OZV so zberovou spoločnosťou príliš nízke ceny, je veľmi pravdepodobné, že tieto ceny nebudú pokrývať dostatočný rozsah služieb zberovej spoločnosti na to, aby sa dosiahlo plnenie zákonom stanovených parametrov na území daných obcí (napr. neposkytuje sa dostatočný počet vývozov). Aj takéto situácie potom vedú k zmareniu plnenia cieľov predpokladaných zákonom o odpadoch.

V kontexte vyššie uvedených skutočností je potrebné poukázať na to, že ak sa výrobca dohodne s OZV na zníženej výške sadzieb, ktoré nezodpovedajú skutočným nákladom OZV na zabezpečenie nakladania s odpadmi v súlade so zákonom o odpadoch a na plnenie záväzných cieľov a limitov, výrobca porušuje vyššie citované ustanovenia zákona o odpadoch. Uvedené bude platiť aj v situácii, ak suma dohodnutá medzi OZV a zberovou spoločnosťou (t.j. suma, od ktorej sa odvíjajú skutočné náklady OZV) nebude zabezpečovať plnenie minimálne potrebného rozsahu služieb zo strany zberovej spoločnosti.

Aj takéto konanie výrobcu môže byť sankcionované pokutou od 1 200 eur do 120 000 eur (ak sa preukáže, že skutočné náklady na nakladanie s odpadmi prevyšujú poplatok výrobcu uhrádzaný OZV), prípadne pokutou od 2 000 eur do 250 000 (ak bude mať orgán dozoru za to, že výrobca porušil aj povinnosť znášať všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu).

Čo z toho vyplýva pre výrobcov a pre OZV?

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Názor. Druhotné palivá sú environmentálne výhodné riešenie, zakazovať ich je nezmysel

Názor. Druhotné palivá sú environmentálne výhodné riešenie, zakazovať ich je nezmysel

Zákaz druhotných palív povedie k opätovnému zvýšeniu skládkovania, píše riaditeľ Únie spracovateľov zmesového plastového odpadu Vladimír Daniška.

Niet inej cesty, než riadenie triediť materiály pri demoláciách, tvrdí predstaviteľka MPO ČR

Niet inej cesty, než riadenie triediť materiály pri demoláciách, tvrdí predstaviteľka MPO ČR

Riadené triedenie odpadu pri demoláciách a dekonštrukciách zvyšuje náklady stavebníkov, ceny primárnych surovín však rastú a ich dostupnosť sa zhoršuje, hovorí Pavlína Kulhánková.

Modernizovaná spaľovňa v Bratislave prinesie viaceré benefity. OLO chce nulové skládkovanie

Modernizovaná spaľovňa v Bratislave prinesie viaceré benefity. OLO chce nulové skládkovanie

Podnik chce modernizáciou dosiahnuť aj maximálnu možnú energetickú účinnosť.