Uskutočnili 100 analýz triedeného zberu. Z výsledkov vznikla komplexná štúdia | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Uskutočnili 100 analýz triedeného zberu. Z výsledkov vznikla komplexná štúdia

Rozsiahly materiál z dielne OZV NATUR-PACK ponúka pohľad do farebných kontajnerov na triedený zber komunálnych odpadov.

NATUR-PACK

Foto: NATUR-PACK

Účastníci trhu odpadového hospodárstva na Slovensku, mestá a obce, štátna a verejná správa, ale aj široká verejnosť má k dispozícii doposiaľ najkomplexnejší analytický materiál o triedenom zbere odpadu.

Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK vypracovala štúdiu „100 analýz triedeného zberu komunálneho odpadu,“ ktorá prináša dáta zozbierané zo stovky analýz triedeného zberu papiera a lepenky, plastov, kovov, skla a kompozitných obalov.

Časť zistení z rozsiahlej štúdie sme už priniesli v článku na Odpady-portal.sk. Kompletný materiál si môžete stiahnuť na webe NATUR-PACK-u.

Detailne preskúmali obsah zberných nádob

Štúdia z dielne NATUR-PACK-u ponúka pohľad do farebných kontajnerov a vriec určených na triedený zber komunálnych odpadov. Ten sa financuje prostredníctvom rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV).

„Dáta zbierané počas štyroch rokov vytvárajú unikátny obraz o súčasnom stave triedenia na Slovensku. Nič nám nedá presnejšie informácie ako praktická skúsenosť,“ priblížila kľúčová spracovateľka štúdie Uršula Pomfyová z tímu NATUR-PACK.

„V kontajneroch na triedený zber sme okrem správne vytriedených odpadov, žiaľ, pravidelne nachádzali aj odpady, ktoré do farebných nádob zásadne nepatria, napr. vyhodené detské plienky, elektroniku, hračky, obuv a textil, ale aj neotvorené potraviny. Perličkou je napríklad vysielač internetového signálu aj s anténou a ovládačom, zabalený v originálnej krabici aj s káblom, alebo nepoškodené sklené misy, vázy a sošky,“ podotkla U. Pomfyová.

V štúdii sa odborníci OZV NATUR-PACK podrobne venovali obsahu jednotlivých zložiek triedeného zberu a detailne preskúmali obsah zberných nádob. Vo viacerých mestách pritom analýzy uskutočnili opakovane v rôznych obdobiach.

Cieľom štúdie bolo okrem iného zistiť pomer tzv. odpadov z obalov, akými sú napríklad obaly od potravín a odpadov z neobalových výrobkov, ktorý predstavujú napríklad noviny a časopisy, plastový riad, kvetináče a podobne. Okrem toho štúdia odhalila aj čistotu zberu, teda podiel správne a nesprávne vytriedených zložiek jednotlivých druhov odpadov umiestnených v zberných nádobách. 

Triedený zber odpadu ovplyvnila aj pandémia

Zámerom NATUR-PACK-u na začiatku realizácie analýz nebolo spracovanie štúdie ako takej. Postupom času, ako zistenia a výsledky z terénu pribúdali, však postupne vzrastala potreba „podeliť“ sa so zisteniami aj s verejnosťou.

Výskum bol realizovaný pred aj počas pandémie COVID-19, čo sa tiež odzrkadlilo na výsledkoch triedenia, napríklad pri množstve kartónových krabíc a hladkej i bublinkovej fólie, ktoré sa využívajú pri balení internetových objednávok.

„Častou chybou bolo umiestnenie rúšok, respirátorov a použitých hygienických vreckoviek do triedeného zberu, najmä papiera. Časom s pribúdajúcimi domácimi testami na ochorenie COVID-19 sa tieto, žiaľ, tiež začali objavovať v triedenom zbere, najmä plastov,“ uviedol NATUR-PACK v tlačovej správe.

Skúsenosti z terénu podľa zistení NATUR-PACK-u ukázali, že správanie obyvateľov v oblasti triedeného zberu je rôzne, niektorí poctivo triedia, no iní systém úmyselne alebo aj neúmyselne poškodzujú.

„Niekomu sa možno zdá, že opadané lístie má k papieru najbližšie, keďže papier sa vyrába z opracovaných stromov, preto potom aj lístie bez problémov vhodí do modrej zbernej nádoby. Alebo športová bunda z polyamidového vlákna je de facto z plastu. Žeby toto bol dôvod vyhodiť ju do žltej zbernej nádoby? Alebo plastový črepník aj so zeminou a posadenou rastlinkou, aj ten sa našiel v žltej zbernej nádobe. Takýchto a podobných príkladov je veľa, a tak sa pýtame: „Triedenie na Slovensku je veda či bieda?“ Odpoveď na túto otázku si nájde každý sám v štúdii NATUR-PACK.“

Michal Sebíň: Nerobíme veci od stola

OZV NATUR-PACK združuje výrobcov obalov a neobalových výrobkov, z ktorých odpad patrí do triedeného zberu komunálneho odpadu. Ako vysvetlil riaditeľ NATUR-PACK-u Michal Sebíň, výrobcovia obalov a neobalov prostredníctvom recyklačných poplatkov uhrádzajú zber a nakladanie s triedeným odpadom až po moment jeho recyklácie.

„Okrem toho sa z poplatkov financuje aj vzdelávanie zamerané na predchádzanie vzniku odpadov, jeho správne triedenie a množstvo ďalších edukačne zacielených projektov. Preto je dôležité, aby sme sledovali vývoj triedenia v praxi,“ podotkol M. Sebíň.

„Vytvorili sme vlastnú metodiku, a následne sme pristúpili k náročnému zberu dát. Doslova sme sa pustili do prehrabávania sa odpadmi. NATUR-PACK rozhodne nie je organizácia, ktorá robí veci od stola,“ uzavrel M. Sebíň.


OZV NATUR-PACK je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

P. Krasnec: Na úpravu nie je nikto pripravený. Hrozí zastavenie odvozu zmesového odpadu

P. Krasnec: Na úpravu nie je nikto pripravený. Hrozí zastavenie odvozu zmesového odpadu

Zástupca odpadárskeho odvetvia je rád, že ministerstvo opäť počúva argumenty. Verí, že sa nájde riešenie, aby vývoz odpadu fungoval ďalej.

Drevný odpad aj BRO. Akú perspektívu má biomasa v energetike? Experti diskutovali (VIDEO)

Drevný odpad aj BRO. Akú perspektívu má biomasa v energetike? Experti diskutovali (VIDEO)

Pozvanie do diskusie EE Club prijali zástupcovia ministerstva, advokácie, výrobcov tepla a sektoru obnoviteľných zdrojov. Reč bola aj o odpadoch a ich energetickom využití.

Ministerstvo má premýšľať v súvislostiach. To sa však často nedeje, hovorí český odborník

Ministerstvo má premýšľať v súvislostiach. To sa však často nedeje, hovorí český odborník

Envirorezort nemá hovoriť, ako máme nakladať s odpadom. Má vytvárať ekonomický rámec a vhodné podmienky. To na Slovensku aj v Česku často chýba, myslí si odborník.