Zálohovanie má podľa nového návrhu prevziať štát. Argumentácia predkladateľa nesedí

Ministerstvo životného prostredia zriadi štátnu recyklačnú spoločnosť, a tá prevezme zálohový systém od jeho súčasného správcu. Zálohovanie PET fliaš a plechoviek by tak spravoval štát, ktorému by zostávali výnosy z nevrátených záloh.

Počíta s tým návrh novely zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, ktorý predkladá nezaradený poslanec NR SR Tomáš Taraba. Celý materiál si môžete stiahnuť cez odkaz v závere tohto textu.

Zisťovali sme, ako sa k návrhu stavia aktuálny správca zálohového systému, ktorým je konzorcium štyroch právnických osôb.

V článku sa dozviete:

• čo pri hospodárení správcu upravilo ministerstvo,
• ako nový návrh odôvodňuje poslanec Taraba,
• odkedy by mal podľa návrhu zálohový systém prevziať štát,
• v čom sa poslancova argumentácia rozchádza s realitou,
• čo všetko tvorí príjmy správcu zálohového systému,
• prečo súčasný správca hovorí o „mimoriadnom úspechu.“

Ministerstvo si vyžiadalo reporty

Spravovaním zálohového systému minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) na prelome rokov 2020 a 2021 poveril konzorcium štyroch združení zastupujúcich výrobcov nápojov a obchodníkov.

Konzorcium bolo jediným účastníkom výberového konania, ktoré envirorezort po zrušení predošlej súťaže nanovo vyhlásil v októbri 2020. Tvoria ho Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM), Slovenské združenie výrobcov piva a sladu (SZVPS), Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) a Zväz obchodu SR (ZOSR).

Poverené konzorcium následne založilo neziskovú organizáciu, Správcu zálohového systému. Jeho úlohou bolo počas vlaňajška pripraviť logistiku zálohovania a v súčasnosti celý systém spravuje, vrátane administrácie záloh.

Pri celkovom počte predaných obalov by sa ročný objem záloh prijatých správcom od spotrebiteľov mal vyšplhať na viac než 200 miliónov eur. Nakoľko cieľom systému je dosiahnuť 90 % návratnosť obalov, po plnom rozbehu zálohovania to bude znamenať, že v systéme sa bude ročne generovať balík približne 20 miliónov eur, ktoré budú pochádzať z nevybraných záloh.

„V súlade s európskymi štandardmi sú zdrojom financovania činnosti správcu poplatky výrobcov nápojov, predaj materiálu a nevyzdvihnuté zálohy. Financovanie Správcu musí byť vyrovnané, ak vzniknú finančné prebytky môžu byť použité výlučne na rozvoj systému a zvyšovanie miery návratnosti,“ priblížila v reakcii na otázku Odpady-portal.sk Lucia Morvai, riaditeľka pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu správcu zálohového systému.

Lucia Morvai na diskusii Odpady-portal.sk o zálohovaní | Foto: ZDROJ

Práve o finančné toky spojené so zálohovaním sa však už dlhšie zaujíma aj rezort životného prostredia. Ministerstvo vlani predstavilo návrh, podľa ktorého mal správca disponovať s príjmami z nevybraných záloh len do výšky 10 % vybraných záloh zo zálohovaných obalov uvedených na trh v danom roku. Nakladanie so zvyšnými 90 % príjmov správcu malo byť viazané súhlasom MŽP SR, pričom ak by správca pripomienky rezortu nezohľadnil, peniaze mali putovať do Environmentálneho fondu. 

Tento návrh však narazil na ostrú kritiku obchodníkov, výrobcov aj podnikateľov. Výsledná podoba legislatívnej úpravy, ktorú MŽP SR presadilo, už s návrhom na 90-percentný „odvod“ príjmov z nevybraných záloh do Envirofondu nepočítala. V zákone však zostala zachovaná požiadavka, podľa ktorej má správca viesť „transparentný účet,“ hoci jeho parametre boli oproti pôvodnému zámeru MŽP SR upravené. Následne rezort predstavil vyhlášku, ktorá upravuje, čo všetko zo svojho hospodárenia musí správca reportovať priebežne každý mesiac.

Všetko by sa však mohlo zmeniť v prípade, ak by poslanci NR SR dali zelenú návrhu nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu.

Zbiera sa málo, tvrdí poslanec

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.