Jadrová energia aj obnoviteľné zdroje energie zohrávajú dôležitú úlohu v diverzifikovanom a odolnom energetickom systéme, píše energetický expert Toh Wee Khiang zo Singapuru.
Toh Wee Khiang je riaditeľom singapurského Národného úradu pre transformáciu energetiky, ktorého cieľom je koordinovať snahu vlády o transformáciu výroby, prepravy a využívania energie. Organizačne patrí pod Úrad pre trh s energiou, ktorý je štatutárnym orgánom ministerstva obchodu a priemyslu. Je tiež popredným influencerom pre zelené témy zo Singapuru na sociálnej sieti LinkedIn.
Jeho príspevok z 23. februára zverejňujeme v preklade.
Vieme, ako nakladať s rádioaktívnym odpadom
Toh Wee Khiang:
Jedným z dôvodov, prečo je mnoho ľudí proti jadrovej energii, je to, že si myslia, že s dlhodobým jadrovým odpadom je nesmierne ťažké sa vysporiadať.
Ak vám povedali, že plutónium je "najtoxickejšia látka na Zemi" a taká nebezpečná, že "smietka môže zabiť", a že potrvá 10 000 rokov, kým sa rozpadne na bezpečnú úroveň rádioaktivity, potom si prirodzene myslíte, že jadrový odpad je neriešiteľný problém.
Koniec koncov, ak sa ľudskej civilizácii nepodarilo vybudovať stavby, ktoré by vydržali 5 000 rokov (možno okrem pyramíd), nie je potom hrubo nezodpovedné produkovať dlhodobý jadrový odpad, s ktorým budú musieť žiť naši potomkovia ďalších 200 generácií?
Našťastie vieme, ako bezpečne nakladať s dlhodobým jadrovým odpadom. Takýto odpad totiž produkuje nebezpečné ionizujúce žiarenie vo forme častíc alfa.
K tomu, aby alfa častice poškodili naše bunky, musia byť prehltnuté, pretože „alfa žiareniu chýba energia, ktorá by prenikla aj cez vonkajšiu vrstvu kože, takže vystavenie vonkajšej časti tela nepredstavuje vážny problém" (cit. americká agentúra EPA).
Inými slovami, ak nevdýchnete, neprehltnete alebo inak nedovolíte, aby sa vám alfa žiariče dostali do tela, tak ste v bezpečí. Blok plutónia môžete doslova držať v rukaviciach a nezomriete (pozri otázky a odpovede s Dr. Charlesom Tillom, jadrovým fyzikom a zástupcom riaditeľa laboratória Argonne National Laboratory West).
Podľa amerického CDC je „plutónium najnebezpečnejšie pri vdýchnutí... plutónium, ktoré sa prehltne z kontaminovaných potravín alebo vody, nepredstavuje pre človeka vážnu hrozbu, pretože žalúdok plutónium neabsorbuje ľahko, a tak sa z tela dostáva von výkalmi".
Riešením pre dlhodobý jadrový odpad je teda jednoducho ho udržať mimo dosahu človeka po tisíce rokov. Osvedčeným spôsobom je jeho uskladnenie v uzavretých kontajneroch hlboko pod zemou v geologicky stabilných formáciách.
Palivová tyč bez paliva | Foto: Energie-portal.sk
Nejde o neoverenú raketovú vedu, ale o veľmi dobre realizovateľné technické riešenie, ktoré vybudovalo Fínsko.
Skutočnosť, že Spojené štáty to nemohli urobiť v Yucca Mountain, nie je spsobená technologickými dôvodmi, ale politikou a nedostatočným prijatím jadrovej energie zo strany verejnosti.
V hlbokých geologicky stabilných formáciách, ktoré sú hlboko pod biosférou, je prakticky nulová šanca, že jadrový odpad bude migrovať späť na povrch, aby bol v blízkosti ľudí skôr, ako sa rozloží späť na bezpečnú úroveň rádioaktivity.
Nechcem povedať, že je to nulová šanca, pretože nič v živote nie je úplne bez rizika. Ľudskú civilizáciu môže zajtra vyhladiť vražedný asteroid, ale nenecháme sa takýmito obavami zastaviť, aby sme žili, však?
Prirodzený výskyt rádioaktivity
Uzavreté kontajnery, v ktorých je odpad zapuzdrený v stabilnej vitrifikovanej forme (https://lnkd.in/gVSr4FsN), predstavujú ďalšiu vrstvu ochrany. Ale aj keby rádioaktívny odpad nebol nijakým spôsobom umelo uzavretý, z prirodzene sa vyskytujúcich jadrových reaktorov v Gabone (áno, pred 2 miliardami rokov naozaj niečo také existovalo) vieme, že „odvtedy, napriek tisíckam storočí tropických dažďov a podpovrchovej vody, dlhožijúci rádioaktívny „odpad” z týchto „reaktorov” migroval menej ako 10 metrov”. (https://lnkd.in/gCTk7Qr3).
Ako to bolo možné?
„V horninách vyzdvihnutých z bane Oklo sa bárium (to je „stopa”, ktorú zanechali bývalé rádioaktívne prvky) nenachádza rovnomerne rozložené, ale nachádza sa v hniezdach obklopených tenkou vrstvou zlúčenín ruténia.
Natívny ruténium je vzácny a inertný kov, ktorý sa často spája s rudami iných prvkov.
Vedci sa domnievajú, že rádioaktívne plutónium a cézium boli zapuzdrené a bezpečne izolované od okolia obalom zo zlúčenín ruténia. Ak je to tak, potom kontajnery vyrobené zo zliatin ruténia by sa mohli používať na bezpečné skladovanie rádioaktívneho odpadu po veľmi dlhý čas. Ako dokazuje reaktor Oklo, zlúčeniny ruténia zostávajú stabilné, aj keď sú vystavené rádioaktivite a korózii vodou počas dlhých geologických období.”
Takže zhrnutie
Zostáva vám 25% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.